Redaktor:Misulka16m/pieskovisko

LANGSTON HUGHES

ŽIVOTOPIS

1. 2. 1992 – v mestečku Joplin v štáte Missouri Jamesovi Nathanielovi Hughesovi a Carrie Mercer Langstonovej syn Langston Hughes
1. 9. 1907 – v Topeke priviedla matka mladého Langstona ako prvého a jediného čierneho žiaka do základnej školy len pre bielych na Harrison Street napriek odporu učiteľov. Takto Langston už ako päťročný desegregoval základnú školu
1. 9. 1918 – Langston odchádza ako šestnásťročný od matky a navštevuje školu v Clevelande
Jún 1919 – absolvuje pobyt v Mexiku na otcovej farme. Otec predtým opustil rodinu a Spojené štáty, lebo sa nevedel zmieriť s menejcennosťou, na ktorú bol odsúdený kvôli farbe svojej pleti
Október 1919 – Langston s veľkým úspechom uverejňuje verše v školskom časopise, medzi nimi aj báseň Pocta Carlovi Sandburgovi. Zvolil ho za ,,triedneho básnika“
Leto 1920 – Langston sa vracia do Mexika a celý rok tu vyučuje angličtinu
Jún 1921 – časopis The Crisis uverejňuje na str. 71 jeho báseň Černoch hovorí o riekach. Je to Hughesova prvá verejná prezentácia v ,,riadnom periodiku“
Júl 1921 – ten istý časopis uverejňuje ďalšie Hughesove básne, listy a eseje. Na Langstonovho otca zapôsobili synove publikačné úspechy tak, že sa rozhodol financovať jeho štúdiá na Columbijskej univerzite v New Yorku, kde ho prijali v ten istý rok
1922 – opúšťa univerzitu a živí sa rôznymi krátkodobými zamestnaniami. Býva v Harelme a teší sa z každého uverejneného verša v časopise
8. apríla 1923 – noviny Amsterdam News uverejňujú jeho Unavené Blues a Hughes sa necháva najať ako stewarda na obchodnú loď Malone, ktorá mala namierené do Afriky
Február 1924 – príchod do Paríža. Umýva riad v reštaurácii Grand Duc. Newyorský časopis Vanity Fair mu uverejňuje tri básne, dostáva prvý honorár
Jar 1925 – Unavené Blues vyhralo prvú cenu v literárnej súťaži časopisu Opportunity. Časopis Survey Graphic venuje vo svojom ,,harlemskom“ čísle najviac priestoru Hughesovým veršom
Jar 1926 – Hughes nastupuje na Lincolnovu univerzitu v Pensylvánii
Február 1927 – kritika ostro odsudzuje jeho druhú knihu veršov Fajn šaty k Židovi
Júl 1930 – vychádza jeho román Nie bez úsmevu, ktorý kritika prijíma so sympatiami
Október 1931 – turné po černošských školách, čítanie poézie, prednášky, vydavateľské prezentácie kníh
Máj 1932 – pozvanie zúčastniť sa nakrúcania filmu v Sovietskom zväze. Film sa napokon nerealizuje, ale Hughes má možnosť spoznať viacerých kolegov spisovateľov (B. Pasternak), navštívi Turkménsko, Strednú Áziu
Júl 1934 – Knopf vydáva jeho zbierku poviedok Spôsoby bielych
Zima 1935 – pobyt v Mexiko City. Priateľstvo s francúzskym fotografom Henrim Cartiér-Bressonom. Premiéra jeho hry Mulat na Broadwayi.
Jar 1937 – Baltimorské noviny Afro-American vysielajú Hughesa do Španielska ako svojho vojnového korešpondenta. Sústreďuje sa na správy o amerických černochoch, ktorí bojujú proti Francovi v radoch interbrigadistov
Január 1938 – návrat do New Yorku, výstavba černošského divadla uprostred Harlemu, ktoré malo uvádzať hry černošských dramatikov s černošskými hercami, režisérmi, výtvarníkmi a ostatným personálom
21. apríla 1938 – premiéra Hughesovej hry Nechcete byť slobodní?, ktorá zaznamenala stotridsaťpäť repríz, čo bol v tom čase absolútny harlemský rekord
Júl 1938 – účasť na Medzinárodnom kongrese spisovateľov na obranu kultúry v Paríži, kde tvoril americkú delegáciu spolu s Theodorom Dreiserom
1939 – premiéra filmu Cesta na juh, ku ktorému Hughes napísal scenár spolu s černoškým hercom Clarencom Museom
November 1940 – na základe Hughesovej ranej básne Zbohom, Kristus vyhlásila autorka Aimee Semple McPhersonová: ,,Na svete je mnoho diablov, ale najnebezpečnejší je diabol červený. A ten je tu teraz medzi nami červený diabol v čiernej koži!“
Jeseň 1941 – Hughes zakladá ďalšiu divadelnú spoločnosť (Skyloft Players), tentoraz v Chicagu, ktorá uvádza premiéru jeho hry Slnko je v pohybe
Leto 1942 – návrat do Harlemu. Angažuje sa vo vládnych programoch na podporu vojnového priemyslu, píše agitačné slogany a texty piesní, ktoré si spievali vojaci na frontoch II. svetovej vojny. Vychádza mu zbierka Shakespeare v Harleme, ukážky z nej publikuje v ilegálnej brožúre dokonca aj holandské partizánske hnutie.
1942 – kubánsky diktátor Machado neudeľuje Hughesovi súhlas na návštevu Kuby kvôli tomu, že vo svojich veršoch, opisuje, ako plantážnici vykorisťujú robotníkov na trstinových plantážoch
1943 – Hughesa nútia odvolať na nátlak cirkevných autorít verejné vystúpenie v YMCE v Los Angels, lebo sa voči nemu začali šíriť obvinenia z komunizmu. Polícia stráži vchod do prednáškovej miestnosti, aby sa Hughes nemohol zúčastniť zhromaždenia.
1943 – v chicagských novinách Defender vychádza prvý stĺpček o Simpleovi, černošskom ,,ľudovom“ komentátorovi spoločenských udalostí
Marec 1953 – Hughesa predvolali pred McCarthyho vyšetrovaciu komisiu, kde uvádza, že síce nie je komunista, ale odmieta vypovedať o svojich kolegoch a známych. O prednáškovú činnosť, hlavný zdroj jeho príjmov, ,,zrazu“ prestáva byť záujem
1961 – Hughes sa stáva členom Americkej literárnej akadémie a tri univerzity, medzi nimi aj Lincolnova, mu udeľujú doktoráty literatúry
1966 – Hughes rediguje reprezentatívnu Knihu černošského humoru
22. máj 1967 – Hughes zomiera na manhattanskej poliklinike na následky zanedbanej aterosklerózy
Júl 1967 – vychádza jeho posledná zbierka Panter a bič

BÁSNICKÁ TVORBA
Langston Hughes bol tvrdým realistom, čo sa prejavuje aj v jeho básnickej tvorbe. Vlastnosťou väčšiny jeho básní je ich rytmickosť a melodickosť, vyplývajúce z černošského naturelu ich autora.
Takisto je tu zvýraznená plnokrvnosť, ktorá nám bielym akosi chýba. Ten, kto aspoň trochu počúva džez, vie, že ten čierny džez je bielym nedosiahnuteľný. To platí aj pri tvorbe Langstona Hughesa. Básne, ktoré pochádzajú z múdrej a citlivej duše akoby jeho pribúdajúcim vekom mladli.

Názvy jednotlivých zbierok Langstona Hughesa:

The Weary Blues (1926)
Fine Clothes to the Jew (1927)
The Dream Keeper (1932)
Shakespeare in Harlem (1942
Fields of wonder (1947)
One-Way Ticket (1949)
Ask Your Mama (1961)
The Panther and the Lash (1967)

Všetky uvedené tituly vyšli vo vydavateľstve Alfred A. Knopf, Inc., New York. Okrem toho napísal aj básne s titulom Langston Hughes: Montage of a Dream Deferred (Holt, New York 1951) a zborníky The Poetry Anthology (Houghton Mifflin Company, Boston 1978) a Schwarzer Bruder (Verlag Philipp Reclam, Leipzig, 1966).

UKÁŽKY BÁSNÍ

Černoch (1925 – 1927)

Som černoch

       čierny ako noc,	                                                 
       ako hlbiny mojej Afriky.

Som otrok:

       umývam som Caesarove schody                   
       a lieštil Washingtonove čižmy.

Som robotník:

       a spod rúk zdvihli sa mi pyramídy,                   
       miešal som maltu do stien veľkomiest.

Som spevák:

       cestou z Afriky do Gorgie	                               
       som niesol blues a vytvoril som ragtime.

palec zlomil.

Som obeť:

       u Kongu odťali mi ruky Belgičania,               
       dnes lynčujú ma zasa v texase.

Som černoch:

       čierny ako noc,
       ako hlbiny mojej Afriky.

Námorník (1931 – 1949)

Tam na palube, čo sa knísala,

z domova vzdialený na pol sveta

sedel a hľadel do belasých vĺn.

Belaso dymila cigareta.

A mocnú hruď mi kotva zdobila,

rameno morská panna,

na chrbte vtáča v hniezde sedelo –

belasé tetovania.

Kameň na srdci Ameriky (1951 – 1959)

To ja rvem srdcia americkým mestám –

som kameň, Slobode sa na mne

palec zlomil.

Ja som tá chyba,

som jeho dávny, ale veľký omyl.

ktorú spravil Jamestown.

PROZAICKÁ TVORBA

Próza pripomínajúca Harlem: Listy of Langstona Hughesa a Carla Van Vechtena, 1925-1964 (Knopf, 2001)
Listy ArnY Bontemps-Langston Hughesovej (Dodd, Mead, 1980)
O jednoduchom ujovi Samovi (Hill and Wang, 1965)
Niečo bežné a ďalšie príbehy (Hill and Wang, 1963)
Tamburíny ku sláve (John Day, 1958)
Jednoduché stávkové reklamácie (Rinehart, 1957)
Zaujímam sa ako putujem (Rinehart, 1956)
Úsmevom k zbaveniu sa plaču Crying (Holt, 1952)
Jednoduchosť ženy (Simon & Schuster, 1953)
Jednoduché myšlienky jeho mysle (Simon & Schuster, 1950)
Cesty bielych ľudí (Knopf, 1934)
Nie bez úsmevu (Knopf, 1930)

Tamburíny ku sláve

Dielo Tamburíny ku sláve bola pôvodne gospelová hudobná hra napísaná v roku 1956. Neskôr hru autor prepísal ako novelu v roku 1958. Tamburíny ku sláve rozpráva príbeh dvoch žien, ktoré sa rozhodli založiť cirkev kvôli tomu, aby zarobili peniaze. Ich dôvody pre založenie chrámu O´Tambourine ,,nie sú úplne čisté". Essie vidí v založení cikvi len peniaze pre seba. Laura skutočne chce pomáhať komunite. Všetko skomplikuje charizmatický muž Buddy. Predáva vodu z vodovodu ako svätú vodu z Jordánu, je podvodník. Laura sa do neho zaľúbi, ale on je neverný. Stáva sa dôvodom zločinu z vášne a zrady.
Čierne ženy a ich odlišné názory na úlohu cirkvi vedie ku konfrontácií a nakoniec k vražde. Kniha je rozdelená na 36 kapitol, každá kapitola skúma témy vzťahujúce sa k povahe duchovnosti, rasizmu a priateľstva. Napríklad prvá kapitola Kvetná nedeľa opisuje a porovnáva spojenky Essie a Laury na Palmovú nedeľu, Veľkú noc a cirkevné zvyky z detstva. Rozhovor ukazuje, že Laura je prsnatá žena, zmyselná a príťažlivá. Essie je obézna, krásne spieva, má šesťnásťročnú dcéru, s ktorou by chcela žiť.

Postavy

Essie Belle Johnson – chce nejako zarobiť peniaze, aby získla svoju dcéru a mohla jej poskytnúť pekný domov. Essie je charizmatická speváčka.
Laura Reed – miluje mladíkov, norkové kožuchy a jemnú whisky.
Big-Eyed Buddy Lomax – charizmatický muž, podvodník

Témy

Viera
Náboženstvo

Centrálne napätie v diele Tamburíny ku sláve je medzi Essie, ktorá úprimne verí v Boha a chce pomôcť ľuďom nájsť mier cez vieru; a Laura, ktorá vidí Cirkev len ako spôsob, ako získať peniaze. Rozdiel vzniká v detstve: Essiena matka trvala na tom, aby Essie chodila do kostola každý týždeň, keď bola dievča, ale Laura "zriedka šla ... a nikdy pravidelne." Essie má šťastné spomienky, a to najmä na hudbu. Essie a Laura očakávajú od kostola rôzne veci a každá nájde to, čo hľadá.

Štýl

Tamburíny do slávy je krátky román takmer sto strán, napriek tomu je rozdelená do tridsiatich šiestich kapitol. Väčšina kapitol sú malé záblesky do krátkych okamihov v živote postáv. Napríklad, kapitola 1 má šesť strán a trvá asi pätnásť minút, ale popisuje rozhovor, ktorý by v reálnom živote trval asi pätnásť minút. Šestnásť kapitol začína zrazu s jednou postáv rozprávania alebo spevu. V celom diele je málo vysvetlenia, len stručný opis, žiadne rozšírené vnútorné monológy.

Nie bez úsmevu

Stručný obsah:

Prvý román L. Hughesa, s názvom Nie bez úsmevu bol vydaný v roku 1930. Je to príbeh Sandyho Rodgersa, mladého chlapca, ktorý vyrastal vo fiktívnom meste Stanton, Kansas počas ranej fázy dvadsiateho storočia. Sandy žije so svojou matkou Annjee a babičkou, ktorú volá teta Hager. Annjee pracuje ako kuchárka a gazdiná pre bohaté biele rodiny a teta Hager v práčovni. Sandyho otec, Jimboy, neustále odchádza preč z domu za prácou. Keď Annjee opustí Stanton a pripojí sa k Jimboyovi na ceste do Detroitu, Sandy ostáva so svojou babičkou. Po jej smrti odchádza Sandy žiť k matkinej sestre a jej manželovi, ktorí sú veľmi bohatí. Pán Siles pracuje ako železničný úradník a jeho žena, Tempy je iba obyčajná karieristka. Sandy sa u nich cíti nešťastný. Nakoniec odchádza zo Stantona, aby sa pripojil k jeho matke v Chicagu. Jimboy odchádza zase preč, tentoraz slúžiť v Európe počas vojny.

Postavy:

Sandy Rogers – hlavná postava románu
Jimboy – Sandyho otec, všeobecne vykreslený ako nezodpovedný človek
Annjee Williams – Sandyho matka
Aunt Hager Williams – Sandyho stará mama, konzervatívna baptistka
Tempy Siles/Williams – bohatá sestra Sandyho matky
Mr. Siles – manžel Tempy
Harriett Williams – sestra Annjee a Tempy, bluesová speváčka
Willie-Mae – Sandyho kamarát

Základné témy:

sociálna a rasová nespravodlivosť, kde bieli utláčajú a ponižujú čiernych
napätie medzi tými, ktorí chodia do kostola a ktorí nechodia
obrana úsmevu
Blues a Jazz

Rozbor diela:

Román Nie bez úsmevu obsahuje určité autobiografické prvky. L. Hughes pripustil, že fiktívne mesto Stanton a veľa ľudí a miest v ňom vznikli na základe jeho skúseností z Lawrence. Napriek určitým rozdielom medzi životom L. Hughesa a tým, ktorý vytvoril pre Sandyho, román poskytuje presný obraz afrického amerického života v Lawrence na začiatku dvadsiateho storočia. Román bol napísaný 15 rokov po jeho odchode z Kansasu. Počas týchto rokov cestoval po svete, no nikdy nezabudol na ľudí, ktorých spoznal v Kansase, ani na vlastnosti tejto krajiny. Medzi konkrétne aspekty, ktoré sú spomínané v celom románe patria najmä tie, ktoré súvisia s prírodou tejto krajiny: rastliny, ročné obdobia, počasie, zem a obloha.

Hughes nevníma prírodu v jeho románe ako zdroj transcendentálneho snívania, ani ako Darwinovho determinizmu, ako to robili európski americkí spisovatelia v roku 1920 a 1930. Pri vykresľovaní prírodnej obraznosti Hughes, rovnako ako ostatní spisovatelia z obdobia Harlem Renaissance poukazuje výslovne na jeho osobné skúsenosti predtým, než sa sťahuje do New Yorku ako tisíc ďalších Afro-američanov, ktorí sa zúčastnili Veľkého sťahovania národov.

Na rozdiel od rozprávania svojej kolegyne, Zory N. Hurstonovej, Hughes nevytvára rozsiahle znovu predstavovanie afro-amerických zvieracích príbehov. Ani neidealizuje prírodu ako to robí vo svojej poézii Countee Cullen. Namiesto toho, Hughes, uznáva konvenčnosť a neutralitu prírody ako obraznosť a predmet záujmu pre stredne pokročilých čitateľov, využívajúc rétorické schopnosti pre reprezentovanie zložitých sociálnych problémov v románe.

Od doby napísania básne Černoch hovorí o riekach sa zdá, že Hughes uznal rétorické možnosti prepojenia afro-americkej skúsenosti a prírody. Je tiež možné sa domnievať, že impulzom pre Černoch hovorí o riekach by mohla byť rieka Kaw, ktorá preteká cez Lawrence a ktorú videl ako chlapec. Jeho opisy rieky Mississippi ("its muddy bosom turning all golden in the sunset") v básni Černoch hovorí o riekach sa až nápadne podobajú na jeho opisy rieky v románe Nie bez úsmevu, kde Sandy a jeho otec idú na ryby ("The warm afternoon sun made it a languid sheet of muddy gold."). Avšak výraznejšia je symbióza, ktorú vytvára prostredníctvom stelesnenia riek ako africkej histórie a jeho samého, ktorý sa pokladá za reprezentanta Černochov ("My soul has grown deep like the rivers").

Hughesove opisy kansaskej prírody vytvárajú nielen autentickosť miesta alebo živú textúru pozadia ľudských afér, ale tiež stanovujú hranice medzi sociálnymi triedami. Hughes vytvára dominantný príbeh, ktorý sa spolieha na prírodné obrazy apelujúc na svojich bežných čitateľov. Tak Hughes odhaľuje neľudské okolnosti rasizmu a chudoby prostredníctvom dospievajúceho chlapca, Sandyho. Jeho podtext výslovne privádza čitateľa k všadeprítomnosti a nespravodlivosti rasizmu v americkej spoločnosti, ako aj bohatosť afro-americkej kultúry.

DRAMATICKÁ TVORBA

Zozbierané dramatické práce Langstona Hughesa (Hry do roku 1942)
Mulati pohybujúci slnko (University of Missouri Press, 2000)
Politické hry Langstona Hughesa (Southern Illinois University Press, 2000)
Kosť mulice (HarperCollins, 1991)
Päť hier Langstona Hughesa (Indiana University Press, 1963)

Externé odkazy

[[1]]

[[2]]

[[3]]

[[4]]

[[5]]

[[6]]

[[7]]