Redaktor:Oliver Göndör/pieskovisko
Šablóna:Divoký západ v Košiciach
Divoký západ v Košiciach[upraviť | upraviť zdroj]
Predtým ako opíšeme vznik Wild West Show (ďalej už len W.W.S.) považujeme za dôležité oboznámiť vás s osobou, ktorá stála za vznikom tohto legendárneho cirkusu. Buffalo Bill, vlastným menom William Frederick Cody sa narodil 26. februára roku 1846 v mestečku Le Clair v štáte Iowa.1 Bol jedným zo zakladateľov a majiteľov W.W.S. Istý čas pôsobil ako herec a hlavný manažér. Už vo veľmi mladom veku sa nechal najať do dostavníkovej pošty Pony Express. V jej službách prevážal zásielky z východného na západné pobrežie USA cez nebezpečné územia, ktoré ovládali Indiáni a polovojenské skupiny „banditi“, ktoré prepadli vlaky a dostavníky. Po vypuknutí občianskej vojny slúžil pod vlajkou Únie ako prieskumník. Bol vyznamenaný medailou cti za hrdinstvo, ktoré preukázal v boji. Niekoľko mesiacov pracoval ako dodávateľ bizónieho mäsa a kožušín. Zarábal 500 dolárov mesačne. Isté zdroje tvrdia, že počas šiestich mesiacov počas, ktorých pracoval ako už spomínaný dodávateľ, zabil 4820 kusov bizónov. 2 Preto je považovaný za jedného z hlavných vinníkov vyhubenia bizónov. Do týchto čias môžeme datovať jeho prezývku. V pokročilejšom veku už nedokázal rozlíšiť medzi tým, čo bol v jeho živote holý fakt a čo iba čistá fikcia. Preto je potrebné považovať jeho autobiografie za značne „prikrášlené“. Zomiera na chorobu obličiek 10. januára 1917 v meste Denver, ako zlomený a chudobný muž. 3 Premiéra W.W.S sa uskutočnila 17. mája 1883. Ani samotný hlavný protagonista a zakladateľ legendárneho cirkusu William Frederick Condy, po celom svete známy ako Buffalo Bill netušil, že jeho show bude mať takýto úspech. Považujeme za dôležité spomenúť, že W.F. Condy nebol prvým človekom, ktorý sa pokúšal vytvoriť dynamickú a pútavú show, v ktorej by účinkovali cowboy a pištoľníci, ktorí by predvádzali bojové ukážky z divokého západu. Condy sa potreboval odlíšiť od iných a tak bol nútený vytvoriť dynamický program, v ktorom účinkovali nielen praví Indiáni, už spomínaný cowboy a preslávení jazdci z Pony Expressu a deadwoodskeho dostavníka. V neposlednom rade to boli aj vzácne živé zvieratá ako napríklad bizóny a mustangy. Na základe štúdia prameňov môžeme konštatovať, že W. F. Condy neponúkal Američanom len zábavu, ale aj pohľad na idealizovaný divoký západ, ktorý poznali z príbehov. Priateľ a v jednej osobe aj spolumajiteľ Nate Salsbury upravil predstavenie na úkor cirkusových kúskov ako napríklad vrhanie noža alebo žonglovanie. Tie nahradil jazdecko-akrobatickými vystúpeniami. Takisto angažoval aj presláveného kráľa cowboyov Bucka Taylora a Franka Northa, ktorý bol veliteľom pawneeských zvedov. Po slávnostnej premiére v Oklahome Condy pre miestnu tlač povedal: ,,Ukáže ľuďom na východe to, čo ešte na vlastné oči nikdy nevideli !“ 4 Týmito slovami sa začína expanzia W.W.S. na východné pobrežie USA a juhovýchodnej Kanady. V roku 1885 majitelia W.W.S. ponúkli angažmá Sediacemu Býkovi, ktorý bol považovaný za hlavného veliteľa spojených indiánskych vojsk. Tie porazili generála Custera pri Little Big Horne. Zo strany majiteľov to bol veľmi úspešný ťah, pretože ako nám je známe z dokumentov predajnosť lístkov stúpla o niekoľko desiatok percent. Povedané s trochou nadľahčenia, každý Američan chcel spoznať divokého Indiána, ktorý zasadil úder mocnej americkej armáde. Dokonca je nám známe, že po každom predstavení inkasoval Sediaci Býk niekoľko amerických centov za svoju fotografiu s podpisom. Po ukončení všetkých vystúpení sa vrátil do rezervácie Standing Rock. Tu sa však pramene rozchádzajú. Niektoré zámorské zdroje sa líšia v dĺžke účinkovania už spomínaného Sediaceho Býka vo W.W.S. Všeobecne uznávané pramene tvrdia, že Sediaci Býk účinkoval vo W.W.S. len jednu sezónu.5 Neoficiálne pramene, ktoré neargumentujú dostatočnými písomnými dôkazmi sa domnievajú, že Sediaci Býk účinkoval vo W.W.S. dve sezóny6. Pri príležitosti posledného vystúpenia sezóny daroval Buffalo Bill z vďaky Sediacemu Býkovi veľké sombrero a bieleho mustanga. Po dvojročnom pôsobení si W.W.S. vybudovala extrémnu popularitu. Stala sa jednotkou v zábavnom priemysle na severoamerickom kontinente. Návštevnosť sa blížila k desiatim miliónom divákov a čistý zisk z predstavení činil stotisíc amerických dolárov. Domnievame sa, že dôvodom ich popularity nesporne boli dobrodružstvá, nebezpečenstvo a vzrušenie z divokého západu, ktoré lákali obyvateľov východu a ich prirodzenú túžbu po dobrodružstve.
Prvý krát v Európe[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1887 bola popularita Wild West Show známa už aj na starom kontinente. Pri príležitosti päťdesiateho výročia panovania kráľovnej Viktórie, v Londýne usporiadali výstavu umenia, priemyslu a výroby. Spolu s americkou delegáciou bola na túto výstavu pozvaná aj W.W.S., ako neoddeliteľná súčasť americkej kultúry a zábavného priemyslu. Počas príprav na odchod za Atlantik, šiel Buffalo Bill osobne apelovať na Sediaceho Býka. Ten aj napriek niekoľkonásobne zvýšenému honoráru odmietol. Dôvod odmietnutia nie je istý. Po neúspešnom angažovaní Sediaceho Býka, potešila Condyho šťastná správa. Nate Salsbury vyjednal na rokovaniach s kultúrnym výborom americkej vlády refundáciu časti nákladov za prepravu W.W.S.. Anglická strana ponúkla za veľmi výhodnú cenu ubytovanie a miesto na vystúpenia. Z dochovaných záznamov parníka sú nám známe počty transportovaných osôb a zvierat. Na druhý breh Atlantiku prepravil parník 111 hercov a pracovníkov cirkusu, 97 indiánov, 180 koní, 18 byvolov, 10 losov, 5 texaských volov, 4 mulice a 2 jelene. 7 Pred vycestovaním show do Anglicka si už Condy zaplatil veľa propagandistických článkov, najmä londýnske noviny chrlili slávu na účet W.W.S.. Jeden z popredných londýnskych novinárov o tom napísal: „ I may walk it, or bus it, or hansom it, still I am faced by the features of Buffalo Bill. Every hoarding is plastered, from East-end to West. With his hat, coat, and countenance, lovelocks and vest´´. Preložené do slovenčiny : Všade kam idem pešo, autobusom alebo iným dopravným prostriedkom, jediné čo vidím je Buffalo Bill. Všade naokolo sú plagáty s jeho rozpoznateľnou tvárou, vlasmi a oblečením 8. Aj tento článok je dôkazom silnej propagácie, ktorá sprevádzala W.W.S.. Avšak W.W.S bola prístupná len pre horných desaťtisíc, jednak z dôvodu ceny vstupenky a vyťaženosti predstavení. Parník s Wild West Show pristál v Gravesende asi 50 km od centra Londýna. Do Londýna na špeciálne určené miesto o rozlohe 23 akrov (t.j. 93078,079 m2 ) dopravili legendárny cirkus 3 špeciálne vlaky (počet vagónov je neznámy).9 Na tomto mieste, je už postavený štadión podľa pokynov Bufflo Billa, v ktorom sa budú konať predstavenia. Niekoľko dní po oficiálnom otvorení výstavy sa W.W.S. stala najnavštevovanejšou atrakciou. Najviac však navštevovali cirkus boháči, feudáli a buržoázia ktorá si to mohla dovoliť. Túto show navštevovali aj na tú dobu populárne a mienkotvorné osobnosti, ako napríklad budúci kráľ Edward VII. a bývalí premiér William Gladstone. Gladstone po jednom z predstavení večeral spolu s B. Billom a hlavnými hercami cirkusu. Bývalý premiér sa vyjadril, že bude podporovať túto show. Večere sa spolu s Gladstonom zúčastnil aj americký honorárny konzul, ktorý s Gladstonom pozdvihol čašu na budúce anglo-americké vzťahy. Bývalý premiér dokonca daroval poprednému Indiánovi anglický vojenský červený kabát. 5. mája B. Bill pozval následníka trónu Princa z Walesu spolu s jeho manželkou a dcérami na výnimočné miesto, z ktorého bol najlepší výhľad na show. Predtým ako sa členovia anglickej kráľovskej rodiny usadili, tak im B. Bill predstavil hlavných účinkujúcich. Pri tejto príležitosti sa stalo faux pas, ktoré rozosmialo celé Anglicko, pretože ho tlač podrobne popísala. Presný záznam sa nezachoval, ale z tradovania vieme, že Čierny Jeleň potriasol rukou princeznej z Walesu (podľa etikety mal ruku pobozkať). Princovi sa toto vystúpenie natoľko páčilo. Tak ho odporučil kráľovnej Viktórii, ktorá si rezervovala privátne predstavenie pre jej 300 hostí. Bolo to prvé verejné vystúpenie po štvrťstoročí. Toto vystúpenie sa uskutočnilo 11. mája 1887. Na začiatku predstavenia vstúpil do arény jazdec s americkou vlajkou. Kráľovná Viktória sa postavila a uklonila sa, to isté urobili aj všetci prítomní okrem vojakov, ktorí zasalutovali. Tento akt bol symbolickým ukončením niekdajších napätých vzťahov medzi Američanmi a Angličanmi. Anglické periodiká to opísali takto: ,, Kráľovná týmto zakopala vojnovú sekeru, ktorou G. Washington presekol puto medzi Anglickom a Amerikou.´´ 10 Na predstavení sa zúčastnili aj najvyšší zástupcovia Grécka, Dánska, Belgicka, Saska ako aj budúci nemecký cisár Wilhelm II. Vrcholom prehliadky bolo, keď títo poprední muži (princ z Walesu, kráľ Dánska, Belgicka, Grécka) naskočili na Deadwoodský dostavník a prenasledovali utekajúcich Indiánov. Anglická tlač reagovala takto: “Colonel, you never held four kings like these.” To this, Cody retorted: “I’ve held four kings, but four kings and the Prince of Wales makes a royal flush such as no man has ever held before. “. V preklade to znamená: „ Plukovník, držali ste niekedy štyroch kráľov ako teraz.“ Na to Condy povedal: ,,Mal som už štyroch kráľov, ale štyria králi a princ z Walesu mi priniesli kráľovskú postupku, akú som ešte nemal nikdy predtým.“ 11 Toto bola pre Condyho najlepšia reklama, ktorá mu zabezpečila slávu a vypredané predstavenia. Každé predstavenie sledovalo 20 000 niekedy až divákov, ak nerátame miesta na státie. Po ukončení výstavy v októbri 1887 videlo W.W.S. viac ako jeden milión divákov. Manažér show Nate Salsbury bol uchvátený ziskom a návštevnosťou show, tak dohodol vystúpenia aj vo významných priemyselných mekkách Anglicka v Birminghame a Manchasteri. Tu prvý krát použili efekty stepného požiaru a cyklónu, ktoré dopomáhali utváraniu dramatickej predstavy divokého západu. Úspešné turné W.W.S. ukončila v Manchesteri, avšak ešte pred návratom na americký kontinent Nate Salsbury začal rokovať s Francúzskymi zástupcami o usporiadaní podobných predstavení v Paríži. Po úspešných šiestich mesiacoch sa W.W.S. vrátila do USA. Nastúpiť na loď, ktorou sa Wild West Show vracala do USA nestihol 24. ročný lakotský indián Čierny Jeleň.
Návrat na starý kontinent[upraviť | upraviť zdroj]
6. mája 1889 v Paríži otvorili svetovú výstavu, na ktorej sa nielen vďaka popularite, ale hlavne vďaka schopnostiam N. Salsburyho zúčastnila aj W.W.S.. Show však zavítala do Paríža už v apríli. Z dôvodu príprav a tréningu, pretože B. Bill nezaostával za vývojom a obohatil predstavenie o nové čísla a účinkujúcich. Keď sa Čierny Jeleň dozvedel o pôsobení show v Paríži, tak neváhal pridal sa k show. Buffalo Bill prekypoval radosťou, keď uvidel Č. Jeleňa. Ponúkol mu nové angažmán v show. Ten však zdvorilo odmietol a požiadal Condyho o peniaze na cestu späť do vlasti. Aby si Francúzi užili predstavenie, B. Bill neváhal pridať do programu kapelu cowboyov, ktorá hrala francúzsku hymnu na ústnej harmonike. Dokonca pridal aj artistické číslo, pri ktorom boli umelci oblečení v kožušinách, čo symbolizovalo francúzsky vplyv na Severe Ameriky v Kanade. Ale hlavné posolstvo, ktoré podľa nášho názoru poukazovalo ako „civilizovaní“ Američania skrotili barbarský „divoký západ“ sa nezmenilo. Condy používal Indiánov na podradnú prácu zabávačov, ktorý „tancovali“ ako bohatý platiaci diváci „pískali“. Toto predstavenie bolo ukážkou rozdielov medzi „bledými tvárami“ a „červenokožcami“, na ktorých sa zabával Paríž. Nebolo to komické predstavenie. Avšak dvakrát denne predvádzať ako „mocní“ Američania krotia „divochov“ muselo byť pre Indiánov a ich kultúru podľa nášho názoru ponižujúce. Aj keď to určite tak nevnímali, pretože táto práca bola pre nich lepšia ako živorenie v rezerváciách. Parížska premiéra prilákala okrem 10 000 divákov a niektorých vrcholných predstaviteľov štátu aj prezidenta Marie François Sadi Carnot. Francúzske periodiká boli zaplavené udalosťami zo štadiónu W.W.S.. Najobľúbenejšou zábavkou mladých francúzskych párov sa stalo dotýkanie Indiánov. Pretože vraj jeden dotyk spôsobuje plodnosť. Paríž bola najviac udivená z odvážneho činu, ktorého sa dopustili Indiáni. Títo „hazardéri“ (takto ich nazvala tlač) si dovolili šplhať na Eiffelovu vežu. Dokumenty sa však nezmieňujú koľko ich bolo, ani do akej výšky sa dostali. 12 Po úspešných mesiacoch v Paríži sa show presunula na juh a odtiaľ do Španielska. Začiatkom roka 1890 Wild West Show začala svoje turné po hlavných mestách talianskych provincií Ravena, Rimini, Bologna, Florencia, Padova, Mantova, Turín, Pisa a mnohé ďalšie. Show sa zastavila aj v Ríme. Jedným z divákov bol aj pápež Lev XIII, ktorý osobne požehnal účinkujúcim. 13 V Bologni sa W.W.S. zdržala osem dní. Show tu utŕžila obrovský zisk a to nielen vďaka predaju popcornu, ktorý predávali prvý krát v histórii. Po úspešnom účinkovaní v Taliansku sa show už pod názvom Buffalo Bill's Wild West and congress of rough riders of the world čo v slovenskom jazyku znamená : „Divoký západ Buffalo Billa a zhromaždenie drsných jazdcov sveta.“ presunula do Nemecka. 14 Show zmenila názov kvôli angažovaniu nových zahraničných vojakov. B. Bill angažoval kozákov z Ruska, ktorí predvádzali akrobaciu na koňoch. Sýrskych jazdcov prevádzajúcich bojové situácie, ale aj arabskú jazdu ktorá sa podobne podieľala na predstavení. Počas účinkovania vo veľkých mestách ako Drážďany, Hamburg ...., mal show možnosť vidieť aj famózny spisovateľ Karl May, ktorý bol nadchnutý myšlienkou divokého západu, o ktorom písal romány. Po Nemecku ešte show zavítala do Belgického Bruselu. Nakoniec show zamierila do Holandska kde zamierila do Antverp, aby sa mohla vrátiť do vlasti.
Streda 26.6. 1906[upraviť | upraviť zdroj]
Známy americký plukovník Cody s jeho koňmi, indiánmi, delami a svetovými reklamami dnes troma vlakmi dorazili do Košíc.15 Prvý vlak s Wild West Show dorazil do Košíc o 05:30 ráno, prichádzal smerom od juhu, z dôvodu včerajšieho vystúpenia v Miškolci. Ako spomínajú pramene posledné predstavenie sa skončilo o 11:30 a už o tretej hodine rannej smeroval prvý vlak do Košíc. Týmto vlakom prišlo 35 úradníkov a 150 obrovských ťažných koní. 16 Ako uvádzajú noviny Felsőmagyarorság : Ez jóval megelőzőleg már a pályaudvar egész környéke köröskörül el volt foglalva közönséggel. Különösen nagy számmal jöttek el a hölgyek. A legfinyásabb uri dámák nen sajnálták korán felkelni és kimenni a vasutra a hol kitetták magukat midenféle tolongásnak, a napegetö hevének, csakhogy lássák a Buffalo-vonatokat megérkezni.(za prípadné chyby v transkripte sa ospravedlňujeme dokument bol veľmi ťažko čitateľný ) Preložené do slovenčiny: Už dávno predtým bola stanica obkľúčená divákmi. Vo výnimočne veľkom čísle prišli ženy. Ani tie najvyberavejšie pánske dámy neľutovali vstať tak skoro a isť von na koľaje, aby sa vystavili rôznym „drgancom“ a pripekajúcemu slnku len preto, aby videli príchod vlakov Buffalo Billa.17 Prehnaný záujem obyvateľov Košíc iste svedčí o veľkej popularite W.W.S. . Takýto ošiaľ fanúšikov je nám dobre známy aj z vystúpení dnešných zabávačov či hudobníkov, ktorí na seba pútajú popularitu pompéznym zjavom a reklamou, akou určite v tých časoch disponovala aj Condyho W.W.S. O reklame W.W.S. sa vyjadruje aj redaktor periodika Felsőmagyarország takto : „najväčšiu časť ekonomického zisku prinášajú reklamy.“ Ako je nám známe Košice boli bombardované reklamnou kampaňou, ktorá bola pre toto obdobie na území Košíc nevídaná. Druhý vlak, ktorý dorazil o 08:30 vo svojom nákladnom priestore ukrýval autá, delá a inú výbavu, o ktorej sa však pramene bližšie nezmieňujú. Vypovedajú však o príchode gruzínskych a ruských kozákov spolu so skautmi. Súčasný skauti majú od Condy skautov veľmi ďaleko. Condyho skauti boli bývalými príslušníkmi oddielu prieskumníkov v americkej armáde. Tretí vlak dorazil na Košickú stanicu o 09:00. Pasažiermi boli samotný Buffalo Bill, Annie Oakley, Syn Veľkého Ducha, Ostré supie oko, Vražedná jedovatá strela, Prešibaná líška (oslávil v roku 1970 sto rokov) ako aj ďalší členovia cirkusu. V tomto vlaku prepravovali aj divoké mustangy. Všetci ľudia, ktorí už od rána blokovali železničnú sa na ne chceli pozrieť. Z toho vznikala tlačenica, ktorú opisujú aj noviny. Keď prišli jednotlivé Buffalo vlaky tak obecenstvo doslova napadlo vlaky, čo bolo veľmi nebezpečné.18 Prítomná na mieste bola aj polícia, nie z dôvodu neporiadku alebo nepokojov, plnia len usmerňovaciu a zabezpečovaciu funkciu. Policajti a aj ľudia zo železnice upozorňovali obecenstvo a posielali ich nech ustúpia, pretože Američania ich jednoducho zrazia. 19 To nezabralo pretože pramene jasne hovoria: „ Všetky upozornenia ale boli zbytočne. Obecenstvo aj tak stále a stále sa pchalo dopredu. Našťastie nič zlé sa nestlalo.“20 Ľudia doslova zaplavili perón, účinkujúci z W.W.S. nemali kam vystupovať, doslova sa museli predierať davom. Vznikali aj komické situácie. Redaktor novín Felsőmagyarország vo svojom článku reagoval na vzniknutú situáciu takto „Nakoniec „silnejší“ policajt vyhlásil : Choďte z cesty, lebo tí indiáni na vás vylezú!“ 21 Aj napriek takýmto udalostiam zdroje nespomínajú žiadnu konfliktnú situáciu. Kým vykladali tretí vlak, tak už prebiehala stavba arény a ubytovacích priestorov, v ktorých mali prebývať účinkujúci do odchodu z Košíc. Aréna sa rozkladala v južnej časti mesta na Trhovom námestí, ktorého chod sa zastavil. Rozmery arény boli úcty hodné, jej dĺžka však nepresahovala 186 m a šírka 56 m spolu zaberala priestor o výmere 10 416 m2 (približne 1 a pol futbalového ihriska). Niektoré zdroje tvrdia, že kapacita arény bola až viac ako 10 000 divákov. Ľudia Buffalo Billa s veľkou precíznosťou postavili stany a už o jedenástej hodine bolo všetko hotové. 22 Po príchode všetkých účastníkov predstavenie a po vyložení všetkého materiálu, koní a zariadenia sa mohla uskutočniť posledná veľká reklamno-propagačná akcia. Slávnostný pochod celej Buffalo Bill´s Wild West Show and Congress of rough riders of the world určite prilákal na predstavenie ďalších ľudí, ktoré boli určite ohúrené grandióznosťou a rôznorodosťou tejto show. Na Hlavnej ulici sa promenádovali Indiáni, kozáci, Sýrčania, Mexičania, cowboy na koňoch a lákali ľudí na predstavenie. Lístky na predstavenie sa pohybovali v cenovej relácii od 2 do 48 korún. Lístky sa dali kúpiť aj v predpredaji v obchode pána Lászla Bélu na Hlavnej ulici 39 od deviatej hodiny ráno. Deti do desať rokov mali lístky za polovičnú cenu. Prvé miesta stáli 2 koruny, tieto miesta boli na státie a nachádzali sa pri zábradlí. Miesta na tribúne stáli 4 koruny. Rezervovať miesto na tribúne ste si mohli za 5 korún. Jedno sedadlo v lóži stálo 8 korún. Ak by ste si chceli užiť predstavenie v súkromnej lóži, v ktorej bolo 6 miest zaplatili by ste 48 korún. Tieto ceny neboli vôbec na tú dobu nízke. Hodnota 2 korún vtedy väčšia ako je dnes hodnota 2 eur. Redaktor novín Felsőmagyarország reagoval na ceny takto : „Voči tomu poviem len toľko, že ak by národné divadlo z nášho hlavného mesta, so všetkými svojimi hercami prišlo k nám, aby vystúpili s Bank-bánom, alebo s tragédiou muža, tak by sa každý človek v tomto meste pohoršoval, že ako sa opovažujem si zato pýtať 48 korún. Pričom hlavná postava tohto divadla je zaujímavejšou postavou ako plukovník Condy a jeho 18 indiánov, ktorý sa do večera rozmnožili na 60tich. Pociťujem nejakú neopodstatnenú radosť nad tým, že vás plukovník Cody obalamutil vážené publikum. A ešte divé kone? Prosím vás, staré mrchy to boli.“ 23Cena lístkov bola pre tohto žurnalistu značne premrštená a nadhodnotená. Jeho reakcia vypovedá nielen o cene lístkov, ale hlave o popularite show. Každý z divákov chcel vidieť niečo nezvyklé a dobrodružné, chcel vidieť to čo im nemohli ponúknuť „zatuchnuté“ sedadlá divadla. Chceli zažiť vzrušenie a pocit divokého západu. Toto mohla divákom ponúknuť Wild West Show. Do Košíc priviedol plukovník W. F. Condy nielen ducha divokého západu, ale hlavne mnohonárodnostný súbor. Jeho zloženie bolo premenlivé a nestále. Stálymi členmi boli cowboy, indiáni, ale aj ruskí a gruzínski kozáci, arabskí a sýrski jazdci na koňoch. Nestálymi členmi, ktorí vystupovali v Košiciach boli aj japonskí samuraji. Túto informáciu uvádzali noviny Kaschauer Zeitung, v ktorých sa nachádzal inzerát. V jednej jeho časti sme našli zmienku: Eine Truppe der japanischen „Samurai“ mit ihnen antiken und modern kriegsmanövern. V preklade to znamená: Oddiel japonských Samurajov s ich starobylými a modernými manévrami. 24Horný index
Predstavenie[upraviť | upraviť zdroj]
26. júna 1906 sa uskutočnila druhá najväčšia kultúrna udalosť prvej dekády 20. storočia na území Košíc. Boli ňou predstavenia skupiny Buffalo Bill´s Wild West Show and Congress of rough riders of the world. Na území mesta Košice odohrala skupina Bufflo Billa dve predstavenia. Prvé predstavenie sa konalo o 14-tej hodine, druhé o 20-tej hodine. Na večernom predstavení bolo historicky prvý krát na území Košíc použité umelé osvetlenie, k zabezpečeniu kultúrno-zábavného programu. Niektoré pramene spomínajú, že minimálna návštevnosť neklesla pod 3000 divákov, avšak sa ani nenaplnila maximálna kapacita hľadiska. Na poobedňajšie predstavenie prišlo niečo málo viac ako 8000 divákov, avšak týmto číslam nemôžeme prikladať neotrasiteľnú vážnosť, pretože pramene nie sú v tomto ohľade presné. O účasti na predstavení vypovedajú noviny Felsőmagyarország takto: „Pri poobedňajšom predstavení bolo prítomných omnoho viac divákov ako pri tom večernom čo je nepopierateľným dôkazom degradovanej nálady publika.“25 Môžeme sa len domnievať prečo sa početnosť publika znižovala, a či sa výrok žurnalistu zakladá na pravde. Oficiálny program show sa skladal z niekoľkých častí. Tieto časti tvorili komplexné dva a pol hodinové predstavenie, o ktorom sa parížsky Petit Journal vyjadril: „ten kto vzhliadol predstavenie skupiny Buffalo Bill ten učinil cestu okolo sveta za dve aj pol hodiny.“26 Ako sme už spomínali, program obsahoval segmenty, v ktorých predstavovali jednotlivé národy svoje umenie a zručnosti. Výnimočnosť účinkujúcich zachytáva aj tlač: „Každý kto je členom tejto skupiny je vyberaný jedinec“ 27 Z dostupných zdrojov nám nie je známy úplný program, avšak poznáme 19 segmentov predstavenia, ktoré nižšie podrobne opisujeme. Chýbajú nám záznamy o účinkovaní samurajov v predstavení, i keď ich ako sme už uviedli spomína inzerát v novinách Kaschauer Zeitung. Predstavenie sa začínalo veľkou prehliadkou, počas ktorej, sa mali predstaviť všetci účastníci predstavení v plnej výstroji a výzbroji. Pomalou chôdzou ísť popri tribúne obkrúžili arénu, tu si ich mohli prezrieť všetci diváci. Po slávnostnom ceremoniáli nasledovalo vystúpenie stálej členky Annie Oakley. Pre niektorých možno prekvapujúco bola táto slečna ostro strelkyňou. Obratnosť Annie Oakley bola známa. Jej číslo sa skladalo z mnohých dôkazov presnosti, spomenieme však iba triafanie podšálok, ktoré boli vyhadzované do vzduchu, avšak nie na jej povel, ergo netušila kedy bude vo vzduchu ďalší cieľ. Po ukážke rýchleho úsudku a pevnej ruky nasledovali preteky jazdcov. Proti sebe nastúpili cowboy, ruskí kozáci, arabskí jazdci a divokí indiáni, všetci sa svojich koňoch, ktoré sa od seba dokonale odlišovali. Diváci mohli na vlastné oči porovnať stavbu tela statného koňa kozákov a divokého mustanga z prérie. Záznamy nevypovedajú o dĺžke trate ani o početnosti jazdcov a dokonca ani o víťazovi. Štvrtým bodom programu bolo prepadnutie Pony Expressu. Pony Express bol dostavníkovou doručovacou službou, ktorá prepravovala zásielky z východného na západné pobrežie USA. Táto ukážka sa zakladala na skutočných udalostiach. Isté zdroje tvrdia, že počas Condyho pôsobenia sa v Ponny Expresse zažil takéto prepady na vlastnej koži. Tá scéna kde prepadnú poštovný voz je najzaujímavejšia, a je jedna z tých prepadnutí, ktoré sa v tom čase udiali.28 Takto zdôrazňujú noviny prepadnutie dostavníka Pony Express. Toto číslo bolo jedným z hlavných a najdôležitejších. Vyskytovalo sa počas celého pôsobenia W.W.S., patrilo medzi divácky najobľúbenejšie a najpopulárnejšie. Predvádzalo sa po celom európskom kontinente. Nasledujúce číslo bolo nielen obľúbené, ale aj reálne, často sa vyskytuje v rôznych filmoch s westernovou tematikou. Celé číslo spočívalo v prepade vlaku skupinou Indiánov na koňoch, ktorá chce olúpiť všetkých cestujúcich o ich peniaze, šperky a ostatné hodnotné veci, ktoré mali pri sebe. V skutočnosti Indiáni neprepadali vlak, ale iba vagón. Zaujímavosťou je, že vagón bol prerobený, aby sa s ním dalo ľahšie manipulovať. Tento vagón používali 35 rokov. Prepad vlaku prebiehal nasledovne: Indiáni na koňoch obkľúčili vagón a ako spomínajú niektoré pramene naskakovali na vagón ešte za jazdy na koni. Pramene ďalej uvádzajú, že Buffalo Bill a jeho cowboy svojimi coltmi odohnali skupinu indiánov. Šieste číslo v poradí muselo obyvateľov Košíc veľmi nadchnúť. O niečom takomto mohli len čítať. Skupiny sýrskych a arabských jazdcov predvádzali svoj typický štýl jazdectva, svoju drezúru koní. Predvádzali skupinové útoky vo formáciách, ktoré boli typické pre ich vedenie jazdeckého boja. Pramene neuvádzajú či jazdci súperili navzájom, ďalej nám ne je známe či jazdci predvádzali akrobatické kúsky. Po arabských jazdcoch nasledovali ruskí kozáci spolu s gruzínskymi kolegami. Takisto ako ich blízko východní kolegovia predvádzali útoky vo formáciách, preteky na koňoch rôzne manévrovacie znalosti. B. Bill začlenil kozákov do svojho súboru z dôvodu ich veľkej obratnosti. Na ich predstavení bolo najzaujímavejšia akrobacia na koňoch, predvádzali ju v plnej rýchlosti. Predvádzali aj vrhanie nožmi, a svoj typický tanec kazačok. Už z etymológie slova vyplýva, že tento tanec tancovali kozáci. Z histórie vieme, že ho tancovali po vyhratej bitke. Tento tanec je typický iba pre kozákov, každá kozácka jednotka mala svoju typickú zostavu, ktorou sa odlišovala od iných. Kozáci uzavreli prvú tretinu predstavenia. Nasledoval mladý Johny Barker, ktorý bol tak isto ako Annie Oakley je ostrostrelec. Annie bol strelkyňa na blízko, zatiaľ čo Johny bol známy vďaka streľbe na väčšiu vzdialenosť. Niektoré zámorské zdroje tvrdia, že Johny vedel trafiť štvrť dolárovú mincu na 50 yardov ( priemer 24mm). Po ďalšej ukážke americkej ostro streľby nasledovalo predstavenie kultúry z iného svetadielu. Do arény so svojim programom vstúpili Mexičania. Predvádzali svoj typický teraz už folklór. Jazdenie na koni spojené s lasovaním, lasovanie na zemi, akrobatické lasovanie. Tieto disciplíny môžeme vidieť na väčšine westernových show nielen u nás, ale hlavne v USA. Mnohí si ani nedokážu predstaviť ako dlho musí dotyčná osoba trénovať lasovanie a akrobaciu s lanom. Príprava a prevedenie predstavenia je veľmi náročná. Ak prší, alebo fúka silný vietor je takmer nemožné lasovať, pretože je lano namoknuté a príliš ťažké, nedrží tvar. Nasledovalo veľmi netradičné a pre niektorých dnešných ľudí možno aj urážlivé číslo. Tým číslom boli preteky žien. Proti sebe nastúpili indiánske a belošské ženy. Pramene nespomínajú početnosť pretekajúcich, ani dĺžku trate. Dokonca nespomínajú ani ohlas u divákov, v košickej tlači si toto číslo nenašlo miesto. Po preteku žien, prišli do arény ikony a neodmysliteľné súčasti divokého západu cowboy. Tí predvádzali streľbu jazdu na koni, ale aj typické lasovanie dobytka. Lasovanie dobytka spočívalo v znehybnení jedného kusu dobytka. Väčšinou bol do arény vpustený mladý býček, ktorého musel cowboy zachytiť z koňa do lanovej slučky. Následne zachytil lano o sedlo, zliezol z koňa a zviazal mu nohy. Potom bolo lasovanie ukončené. V USA je tento „šport“ veľmi populárny hlavne v na juhozápade USA. Okrem lasovania dobytka cowboy lasovali aj divoké kone. Podobne ako dobytok musel cowboy koňa znehybniť, avšak nespútaval mu nohy, jednak to bolo nebezpečné a aj neefektívne. V súčasnosti je populárnejšie lasovanie dobytka ako koní. Pramene neuvádzajú počet cowboyov, ktorí sa zúčastnili tohto čísla. Záznamy ďalej uvádzajú číslo pod reklamným názvom evolúcia zbraní. V tomto čísle vystúpili 6. regiment jazdectva armády Spojených Štátov, 1. regiment ulánov jeho cisárskeho veličenstva Wilhelma II. viac známy ako Potsdamský červený, zrejme kvôli červenému pásiku na čiapke, tento pásik mali len jazdci z Postupimu po nemecky Potsdam. Nasledoval jazdecký regiment lovcov gardy republiky francúzskej, kvarteto uzavreli jazdci Princa z Walesu 12. regiment armády Spojeného kráľovstva. Domnievame sa, že títo jazdci predvádzali umenie a taktiku svojej domovskej, ako pred niekoľkými minútami Sýrčania a Arabi. Pramene mlčia o iných „kúskoch“, avšak naskytuje sa nám menší paradox, niektorí z týchto jazdcov proti sebe o pár rokov pozdvihli zbrane naozaj aj s ostrými nábojmi ako o tom informujú dobové záznamy. Poslednú tretinu predstavenia otvorilo prepadnutie Deadwoodskeho dostavníka. Tento dostavník bol známi vďaka počtu zabitých ľudí, bol najvyšší v histórii dostavníkovej pošty. Deadwoodský dostavník premával na trase Deadwood Cheyenne. Bol neustále prepadaný a vykrádaný. Kto sa prihlásil do deadwoodskeho dostavníka riskoval okrem zranení aj smrť na poľnej ceste. Buffalo Bill priniesol do Košíc identický dostavník, ktorý kúpil v USA. „Banditi“, ktorí prepadli dostavník všetkých zabili. (samozrejme strieľali slepými nábojmi) Zaujímavosťou je, že kone dostavníkovej pošty boli špeciálne cvičené. Poslúchali len na špeciálny povel napr. vpred Arizona, stoj Sacramento, veľmi ťažko sa zastavovalo boli trénované na neustáli beh. Z histórie nám je známe, že banditi väčšinou kone zabili, pretože ich nevedeli zastaviť. Ďalším číslom boli preteky indiánskych chlapcov, ktorí jazdili na koni bez sedla. Pramene nespomínajú ako preteky prebiehali, aká bola dĺžka trate ani koľko jazdcov sa zúčastnilo. Nasledovala ukážka indiánskej osady. Nič bližšie o tomto čísle nevieme, pretože sme nenašli pramene, ktoré by sa venovali charakteristike tohto čísla. O tomto čísle máme najmenej informácii. V nasledujúcom čísle vystúpil samotný plukovník William Frederic Condy. Z nám dostupných zdrojov vieme o jeho vystúpení len toľko, že bolo ukážkou ostrostreľby a precízneho narábania so zbraňou počas jazdy. Aj vďaka tejto svojej zručnosti si získal svoj prídomok. Záznamy uvádzajú ako ďalší bod programu lov na bizóny. Ako sme už vyššie spomenuli Buffalo Bill si ich do Košíc priviezol v prvom vlaku. Spolu s indiánmi zopakoval svoje bývalé remeslo. Z prameňov sme sa nedozvedeli, aký počet bizónov bol lovený, ani koľko lovcov sa podieľalo na love. Nie je nám známe, ani aký počet bizónov bol ulovený. Domnievame sa, že nebol ulovený ani jeden bizón z dôvodu ich vysokej ceny, ak by ulovili hoci len jedného na každom predstavení potrebovali ich niekoľko desiatok. V podobe čerešničky na torte prichádzalo asi najslávnejšie číslo show Buffalo Billa. Custer's last charge vo voľnom preklade Custerov posledný výstrel, posledná bitka generála Custera sa odohrala pri Little Big Horne 26. júna 1876 reprízu bitky si zopakovali presne na 30. výročie na Košickom trhovom námestí. Generál Custer tiahol so svojimi 647 mužmi proti veľkej presile Indiánov, ktorých bolo podľa istých zdrojov až 2500. Generál Custer v tejto bitke zahynul. Počas predstavení hral gen. Custera Buffalo Bill, ktorý viedol svoju 7. kavalériu na steč s indiáni. Dokumenty, ktoré sme mali možnosť preskúmať nevypovedali o početnosti armády indiánov ani Custerovej jednotky v repríze bitky, takisto nespomínajú dĺžku bitky. Po tomto čísle nasledovalo ukončenie dva a pol hodinového predstavenia. Za aplauzu publika znova všetci účinkujúci prišli do arény, kde sa uklonili aby ukončili predstavenie, ktoré nepochybne zanechalo v Košických divákoch nezabudnuteľný pocit, spomína na to aj redaktor novín Felsőmagyarország takto: „Ešte sme príliš ďaleko od toho aby sme učinili cestu okolo sveta za 80 dní, nuž predsa dnes sme to spravili za dve aj pol hodiny. Nepoužili sme žiadnu paru, žiadne koľajnice, žiaden petrolej, ani žiadne pneumatické vozidlo a ani nič z modernej technológie. My sme si len pozreli predstavenie Buffalo Billa a učinili sme cestu okolo sveta. Ani sme sa len neunavili, naopak dalo nám to veľa vzrušenia“ 29 Hneď po predstavení sa show začala baliť. Niektoré veci, ktoré nie sú potrebné pri predstavení boli zbalené už o 19-tej hodine. Pretože v noci o 12-tej už celá skupina Buffalo Billa cestuje do Ungváru. 30(Užhorod) Nezostával čas na zbytočnosti, ani na prehliadku pamäti hodností. Pán Cody zarobil 100 000 korún.31 Môžeme povedať, že tento zisk je celkom slušný i keď ešte ako spomínajú noviny na iných miestach: platil 3 000 korún daň, kúpil 200 kilogramov mäsa, iný tovar za 200 korún a ešte minul asi 600 korún.32 Z Košíc si odniesol približne 95 - 92 000 tisíc korún. Podľa redaktora novín mohla mestská rada vyrúbiť Condymu vyššie dane: „Ak by starosta a mestská rada rozmýšľali, tak by sa toto nemohlo stať. Lebo keď už nechceli zamietnuť povolenie, tak sa mu mohli vyhrážať aspoň takto povolenie 5000 korún, využitie trhového námestia 20 000, korún chudobe mesta 5000 korún, spolu 30 000 korún. Takže polovica zisku. Pán Cody by sa hneval. Ale pán Cody je dobrý obchodník a zaplatil by 30 000 korún.“33
Košická Wild West Show[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2010 sa niekoľko nadšencov country & westernu spojilo a spoločne sa pustili do oživenia minulosti, čias Indiánov, cowboyov a banditov. Na počesť slávneho Buffalo Billa a jeho Wild West Show vytvorili novú jedinečnú show tu na Slovensku, na Alpinke neďaleko Košíc. 34 Takto hovoria o súčasnej košickej W.W.S. samotní zakladatelia. Verejnosti areál wild west show ponúka mnoho atrakcií. Okrem ducha divokého západu, ktorý číha za každým kríkom si návštevníci môžu užiť typické činnosti divokého západu ako napr. jazda na koni, streľba z dobového luku, alebo v USA doposiaľ populárne zlatokopectvo a s tým spojené aj ryžovanie zlata. Pre niektoré deti viac zaujímavejšie hľadanie drahokamov, alebo aj streľbu. Táto organizácia robí osvetu aj medzi škôlkármi a školákmi. Organizuje výlety a rôzne podujatia pre deti a mládež, ale aj firemné akcie. Počas letných prázdnin je areál prístupný každý deň okrem pondelka. V priestoroch novodobej Wild West Show funguje aj „mini“ zoo. Hlavní protagonisti predvádzajú aj lasovanie, žonglovanie s koltmi, či práskanie dobytkárskym bičom, tieto činnosti sú typické pre divoký západ a obdobie Indiánov a pištoľníkov. Pri príležitosti EHMK 2013 pripravili organizácie Via Cassa, WAD, Colorado, Pony Express, S.A.M.O.V. v spolupráci s mestom Košice už tradičné podujatie otvorenia sezóny letného vláčika, ktoré zahŕňalo prevoz väzňa zo stanice štart do Alpinka City, pokus o jeho záchranu, prepad cestujúcich vo vláčiku Katka a veľkú westernovú prestrelku na záver. Košická Wild West Show spolupracuje s rôznymi organizáciami a v neposlednom rade aj s mestom Košice, avšak na „každodenný chlieb“ si zarábajú účinkovaním na rôznych platených podujatiach.
Obrazová príloha[upraviť | upraviť zdroj]
Obr. č. 1 Fotografia archívneho dokumentu (http://hetnap.rs/cikk/-13916.html)
Obr. č. 2 Pohľadnica z Užhorodu (http://hetnap.rs/cikk/-13916.html)
Obr. č. 3 Plagát s vyobrazením útočiacej arabskej jazdy (http://en.wikipedia.org/wiki/File:Buffalo_Bill's_Wild_West_Show.jpg )
Obr. č. 4 Fotografia z predstavenia (http://digital.library.okstate.edu/encyclopedia/entries/w/wi010.html)
Obr. č. 5 Úvodný nástup pred začatím predstavenia (http://www.jcs-group.com/johnwayne/wildwest.html)
Obr. č. 6 Vstupenka (http://www.cowanauctions.com/auctions/item.aspx?ItemId=53083)
Obr. č. 7 Kozáci z Gruzínska (http://www.edinphoto.org.uk/0_G/0_groups_and_outings_buffalo_bills_cossack_dancers_from_georgia.htm
Obr. č. 8 Inzerát v novinách Kaschauer Zeitung (http://89.200.168.9/kaschauer_zeitung/servlet/?method=showImageResult&quality=1&scale=1&pageId=26478&queryString=)
Obr. č. 9 Inzerát z novín Felsőmagyarország (http://cassovia-digitalis.eu/felsoemagyarorszag_sk?np=Felsoemagyarorszag&j=1906&m=6&t=22)
Obr. č. 10 Kozácka akrobacia (http://gordonmcconnellstudio.com/html/sequentials.html) Obr.č.11. Smrť generála Custera (http://www.columbia.edu/itc/history/baker/w3630/edit/custerdeath.html)
Obr. č. 12 Trasa predstavení (https://www.facebook.com/photo.php?fbid=728572693827683&set=a.324955487522741.83792.100000248765802&type=3&theater)
Zoznam citácií[upraviť | upraviť zdroj]
1 http://xroads.virginia.edu/~hyper/hns/buffalobill/realbill.html 23.11.2013
2http://xroads.virginia.edu/~hyper/hns/buffalobill/realbill.html 23.11.2013
3http://books.google.sk/books?id=CSNELrmbmGEC&printsec=frontcover&dq=buffalo+bill+europe&hl=sk&sa=X&ei=UQxTUpLtKYrV4ASP1oGgBQ&ved=0CEgQ6AEwAw#v=onepage&q&f=false 23.11.2013
4 http://xroads.virginia.edu/~hyper/hns/buffalobill/billcast.html 23.11.2013
5 http://xroads.virginia.edu/~hyper/hns/buffalobill/billcast.html 23.11.2013
6 http://xroads.virginia.edu/~hyper/hns/buffalobill/billcast.html 23.11.2013
7 http://press.uchicago.edu/Misc/Chicago/732428.html 23.11.2013
8 http://press.uchicago.edu/Misc/Chicago/732428.html 23.11.2013
9 http://press.uchicago.edu/Misc/Chicago/732428.html 23.11.2013
10 http://xroads.virginia.edu/~hyper/hns/buffalobill/billmyth.html 23.11.2013
11 http://xroads.virginia.edu/~hyper/hns/buffalobill/billmyth.html 23.11.2013
12 http://press.uchicago.edu/Misc/Chicago/732428.html 23.11.2013
13 http://press.uchicago.edu/Misc/Chicago/732428.html 23.11.2013
14 http://press.uchicago.edu/Misc/Chicago/732428.html 23.11.2013
15 Felsőmagyarország 26.6.1906 str.4
16 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.4
17 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.3
18 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.3
19 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.3
20 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.3
21 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.3
22 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.3
23 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.4
24 Kaschauer Zeitungen 23.6.1906 str.6
25 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.3
26 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.2
27 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.3
28 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.2
29 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.3
30 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.3
31 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.3
32 Felsőmagyarország 27.6.1906 str.3
33 Felsőmagyarország 27.6.1906 str. 3
34 http://www.wws.estranky.sk/clanky/o-nas.html 23.11.2013
Zoznam použitej literatúry[upraviť | upraviť zdroj]
4. http://press.uchicago.edu/Misc/Chicago/732428.html 23.11.2013
5. http://www.linart.sk/agentura.php 23.11.2013
6. http://www.dobrodruh.sk/indiani/buffalo-bill-na-slovensku-0# 23.11.2013
7. http://segonku.unl.edu/~brogers/bbww/analysis/congress/cwf.php 23.11.2013
8. http://www.wws.estranky.sk/clanky/o-nas.html 03.1.2014
10. Buffalo Bill. The adventures of Buffalo Bill / by William F. Cody. New York : Boblin Sales Company by arrangement with Harper & Brothers, 1944. NFA/Circus Friends Association/78
11. Buffalo Bill's Wild West. Buffalo Bill's Wild West : America's national entertainment : an illustrated treatise of historical facts & sketches : programme. London:Buffalo Bill's Wild West Company, 1891. NFA/PAM/Q /BUFF/544.
12. Robert W. Rydell and Rob Kroes, Buffalo Bill in Bologna: The Americanization of the World, 1869-1922 ISBN: 0-226-73242-8, 232 str.
13. Mestský archív Košice: Felsőmagyarország rok 1906, 26.06. 1906 str. 4-5.;
14. Mestský archív Košice: Felsőmagyarország rok 1906, 27.06. 1906 str. 2-3.;
15. Mestský archív Košice: Kaschauer Zeitung rok 1906, 26.06. str. 1-2;
16. Mestský archív Košice: Kaschauer Zeitung rok 1906, 28.06. str. 2;
17. http://www.buffalobill.org 23.11.2013
18. http://www.pbs.org/weta/thewest/people/a_c/buffalobill.htm 23.11.2013
19. http://bfl.archivportal.hu/?action=gallery&category_id=414 23.11.2013
20. http://wangfolyo.blogspot.com/2012/02/uj-barcelona-delvideken-1735.html 23.11.2013
21. http://www.magyarhirlap.hu/hullamter/apam_apja_es_buffalo_bil.html 23.11.2013
22. http://www.mult-kor.hu/cikk.php?id=12648 24.11.2013
Streda 26.6. 1906[upraviť | upraviť zdroj]
Známy americký plukovník Cody s jeho koňmi, indiánmi, delami a svetovými reklamami dnes troma vlakmi dorazili do Košíc.15 Prvý vlak s Wild West Show dorazil do Košíc o 05:30 ráno, prichádzal smerom od juhu, z dôvodu včerajšieho vystúpenia v Miškolci. Ako spomínajú pramene posledné predstavenie sa skončilo o 11:30 a už o tretej hodine rannej smeroval prvý vlak do Košíc. Týmto vlakom prišlo 35 úradníkov a 150 obrovských ťažných koní. 16 Ako uvádzajú noviny Felsőmagyarorság : Ez jóval megelőzőleg már a pályaudvar egész környéke köröskörül el volt foglalva közönséggel. Különösen nagy számmal jöttek el a hölgyek. A legfinyásabb uri dámák nen sajnálták korán felkelni és kimenni a vasutra a hol kitetták magukat midenféle tolongásnak, a napegetö hevének, csakhogy lássák a Buffalo-vonatokat megérkezni.(za prípadné chyby v transkripte sa ospravedlňujeme dokument bol veľmi ťažko čitateľný ) Preložené do slovenčiny: Už dávno predtým bola stanica obkľúčená divákmi. Vo výnimočne veľkom čísle prišli ženy. Ani tie najvyberavejšie pánske dámy neľutovali vstať tak skoro a isť von na koľaje, aby sa vystavili rôznym „drgancom“ a pripekajúcemu slnku len preto, aby videli príchod vlakov Buffalo Billa.17 Prehnaný záujem obyvateľov Košíc iste svedčí o veľkej popularite W.W.S. . Takýto ošiaľ fanúšikov je nám dobre známy aj z vystúpení dnešných zabávačov či hudobníkov, ktorí na seba pútajú popularitu pompéznym zjavom a reklamou, akou určite v tých časoch disponovala aj Condyho W.W.S. O reklame W.W.S. sa vyjadruje aj redaktor periodika Felsőmagyarország takto : „najväčšiu časť ekonomického zisku prinášajú reklamy.“ Ako je nám známe Košice boli bombardované reklamnou kampaňou, ktorá bola pre toto obdobie na území Košíc nevídaná. Druhý vlak, ktorý dorazil o 08:30 vo svojom nákladnom priestore ukrýval autá, delá a inú výbavu, o ktorej sa však pramene bližšie nezmieňujú. Vypovedajú však o príchode gruzínskych a ruských kozákov spolu so skautmi. Súčasný skauti majú od Condy skautov veľmi ďaleko. Condyho skauti boli bývalými príslušníkmi oddielu prieskumníkov v americkej armáde. Tretí vlak dorazil na Košickú stanicu o 09:00. Pasažiermi boli samotný Buffalo Bill, Annie Oakley, Syn Veľkého Ducha, Ostré supie oko, Vražedná jedovatá strela, Prešibaná líška (oslávil v roku 1970 sto rokov) ako aj ďalší členovia cirkusu. V tomto vlaku prepravovali aj divoké mustangy. Všetci ľudia, ktorí už od rána blokovali železničnú sa na ne chceli pozrieť. Z toho vznikala tlačenica, ktorú opisujú aj noviny. Keď prišli jednotlivé Buffalo vlaky tak obecenstvo doslova napadlo vlaky, čo bolo veľmi nebezpečné.18 Prítomná na mieste bola aj polícia, nie z dôvodu neporiadku alebo nepokojov, plnia len usmerňovaciu a zabezpečovaciu funkciu. Policajti a aj ľudia zo železnice upozorňovali obecenstvo a posielali ich nech ustúpia, pretože Američania ich jednoducho zrazia. 19To nezabralo pretože pramene jasne hovoria: „ Všetky upozornenia ale boli zbytočne. Obecenstvo aj tak stále a stále sa pchalo dopredu. Našťastie nič zlé sa nestlalo.“20 Ľudia doslova zaplavili perón, účinkujúci z W.W.S. nemali kam vystupovať, doslova sa museli predierať davom. Vznikali aj komické situácie. Redaktor novín Felsőmagyarország vo svojom článku reagoval na vzniknutú situáciu takto „Nakoniec „silnejší“ policajt vyhlásil : Choďte z cesty, lebo tí indiáni na vás vylezú!“ 21 Aj napriek takýmto udalostiam zdroje nespomínajú žiadnu konfliktnú situáciu. Kým vykladali tretí vlak, tak už prebiehala stavba arény a ubytovacích priestorov, v ktorých mali prebývať účinkujúci do odchodu z Košíc. Aréna sa rozkladala v južnej časti mesta na Trhovom námestí, ktorého chod sa zastavil. Rozmery arény boli úcty hodné, jej dĺžka však nepresahovala 186 m a šírka 56 m spolu zaberala priestor o výmere 10 416 m2 (približne 1 a pol futbalového ihriska). Niektoré zdroje tvrdia, že kapacita arény bola až viac ako 10 000 divákov. Ľudia Buffalo Billa s veľkou precíznosťou postavili stany a už o jedenástej hodine bolo všetko hotové. 22 Po príchode všetkých účastníkov predstavenie a po vyložení všetkého materiálu, koní a zariadenia sa mohla uskutočniť posledná veľká reklamno-propagačná akcia. Slávnostný pochod celej Buffalo Bill´s Wild West Show and Congress of rough riders of the world určite prilákal na predstavenie ďalších ľudí, ktoré boli určite ohúrené grandióznosťou a rôznorodosťou tejto show. Na Hlavnej ulici sa promenádovali Indiáni, kozáci, Sýrčania, Mexičania, cowboy na koňoch a lákali ľudí na predstavenie. Lístky na predstavenie sa pohybovali v cenovej relácii od 2 do 48 korún (príloha č. 11.). Lístky sa dali kúpiť aj v predpredaji v obchode pána Lászla Bélu na Hlavnej ulici 39 od deviatej hodiny ráno. Deti do desať rokov mali lístky za polovičnú cenu (prílohe č. 9.) Prvé miesta stáli 2 koruny, tieto miesta boli na státie a nachádzali sa pri zábradlí. Miesta na tribúne stáli 4 koruny. Rezervovať miesto na tribúne ste si mohli za 5 korún. Jedno sedadlo v lóži stálo 8 korún. Ak by ste si chceli užiť predstavenie v súkromnej lóži, v ktorej bolo 6 miest zaplatili by ste 48 korún. Tieto ceny neboli vôbec na tú dobu nízke. Hodnota 2 korún vtedy väčšia ako je dnes hodnota 2 eur. Redaktor novín Felsőmagyarország reagoval na ceny takto : „Voči tomu poviem len toľko, že ak by národné divadlo z nášho hlavného mesta, so všetkými svojimi hercami prišlo k nám, aby vystúpili s Bank-bánom, alebo s tragédiou muža, tak by sa každý človek v tomto meste pohoršoval, že ako sa opovažujem si zato pýtať 48 korún. Pričom hlavná postava tohto divadla je zaujímavejšou postavou ako plukovník Condy a jeho 18 indiánov, ktorý sa do večera rozmnožili na 60tich. Pociťujem nejakú neopodstatnenú radosť nad tým, že vás plukovník Cody obalamutil vážené publikum. A ešte divé kone? Prosím vás, staré mrchy to boli.“ 23Cena lístkov bola pre tohto žurnalistu značne premrštená a nadhodnotená. Jeho reakcia vypovedá nielen o cene lístkov, ale hlave o popularite show. Každý z divákov chcel vidieť niečo nezvyklé a dobrodružné, chcel vidieť to čo im nemohli ponúknuť „zatuchnuté“ sedadlá divadla. Chceli zažiť vzrušenie a pocit divokého západu. Toto mohla divákom ponúknuť Wild West Show. Do Košíc priviedol plukovník W. F. Condy nielen ducha divokého západu, ale hlavne mnohonárodnostný súbor. Jeho zloženie bolo premenlivé a nestále. Stálymi členmi boli cowboy, indiáni, ale aj ruskí a gruzínski kozáci, arabskí a sýrski jazdci na koňoch. Nestálymi členmi, ktorí vystupovali v Košiciach boli aj japonskí samuraji. Túto informáciu uvádzali noviny Kaschauer Zeitung, v ktorých sa nachádzal inzerát. V jednej jeho časti sme našli zmienku: Eine Truppe der japanischen „Samurai“ mit ihnen antiken und modern kriegsmanövern. V preklade to znamená: Oddiel japonských Samurajov s ich starobylými a modernými manévrami. 24
Predstavenie[upraviť | upraviť zdroj]
26. júna 1906 sa uskutočnila druhá najväčšia kultúrna udalosť prvej dekády 20. storočia na území Košíc. Boli ňou predstavenia skupiny Buffalo Bill´s Wild West Show and Congress of rough riders of the world. Na území mesta Košice odohrala skupina Bufflo Billa dve predstavenia. Prvé predstavenie sa konalo o 14-tej hodine, druhé o 20-tej hodine. Na večernom predstavení bolo historicky prvý krát na území Košíc použité umelé osvetlenie, k zabezpečeniu kultúrno-zábavného programu. Niektoré pramene spomínajú, že minimálna návštevnosť neklesla pod 3000 divákov, avšak sa ani nenaplnila maximálna kapacita hľadiska. Na poobedňajšie predstavenie prišlo niečo málo viac ako 8000 divákov, avšak týmto číslam nemôžeme prikladať neotrasiteľnú vážnosť, pretože pramene nie sú v tomto ohľade presné. O účasti na predstavení vypovedajú noviny Felsőmagyarország takto: „Pri poobedňajšom predstavení bolo prítomných omnoho viac divákov ako pri tom večernom čo je nepopierateľným dôkazom degradovanej nálady publika.“25 Môžeme sa len domnievať prečo sa početnosť publika znižovala, a či sa výrok žurnalistu zakladá na pravde. Oficiálny program show sa skladal z niekoľkých častí. Tieto časti tvorili komplexné dva a pol hodinové predstavenie, o ktorom sa parížsky Petit Journal vyjadril: „ten kto vzhliadol predstavenie skupiny Buffalo Bill ten učinil cestu okolo sveta za dve aj pol hodiny.“26 Ako sme už spomínali, program obsahoval segmenty, v ktorých predstavovali jednotlivé národy svoje umenie a zručnosti. Výnimočnosť účinkujúcich zachytáva aj tlač: „Každý kto je členom tejto skupiny je vyberaný jedinec“ 27 Z dostupných zdrojov nám nie je známy úplný program, avšak poznáme 19 segmentov predstavenia, ktoré nižšie podrobne opisujeme. Chýbajú nám záznamy o účinkovaní samurajov v predstavení, i keď ich ako sme už uviedli spomína inzerát v novinách Kaschauer Zeitung. Predstavenie sa začínalo veľkou prehliadkou, počas ktorej, sa mali predstaviť všetci účastníci predstavení v plnej výstroji a výzbroji. Pomalou chôdzou ísť popri tribúne obkrúžili arénu, tu si ich mohli prezrieť všetci diváci. Po slávnostnom ceremoniáli nasledovalo vystúpenie stálej členky Annie Oakley. Pre niektorých možno prekvapujúco bola táto slečna ostro strelkyňou. Obratnosť Annie Oakley bola známa. Jej číslo sa skladalo z mnohých dôkazov presnosti, spomenieme však iba triafanie podšálok, ktoré boli vyhadzované do vzduchu, avšak nie na jej povel, ergo netušila kedy bude vo vzduchu ďalší cieľ. Po ukážke rýchleho úsudku a pevnej ruky nasledovali preteky jazdcov. Proti sebe nastúpili cowboy, ruskí kozáci, arabskí jazdci a divokí indiáni, všetci sa svojich koňoch, ktoré sa od seba dokonale odlišovali. Diváci mohli na vlastné oči porovnať stavbu tela statného koňa kozákov a divokého mustanga z prérie. Záznamy nevypovedajú o dĺžke trate ani o početnosti jazdcov a dokonca ani o víťazovi. Štvrtým bodom programu bolo prepadnutie Pony Expressu. Pony Express bol dostavníkovou doručovacou službou, ktorá prepravovala zásielky z východného na západné pobrežie USA. Táto ukážka sa zakladala na skutočných udalostiach. Isté zdroje tvrdia, že počas Condyho pôsobenia sa v Ponny Expresse zažil takéto prepady na vlastnej koži. Tá scéna kde prepadnú poštovný voz je najzaujímavejšia, a je jedna z tých prepadnutí, ktoré sa v tom čase udiali.28 Takto zdôrazňujú noviny prepadnutie dostavníka Pony Express. Toto číslo bolo jedným z hlavných a najdôležitejších. Vyskytovalo sa počas celého pôsobenia W.W.S., patrilo medzi divácky najobľúbenejšie a najpopulárnejšie. Predvádzalo sa po celom európskom kontinente. Nasledujúce číslo bolo nielen obľúbené, ale aj reálne, často sa vyskytuje v rôznych filmoch s westernovou tematikou. Celé číslo spočívalo v prepade vlaku skupinou Indiánov na koňoch, ktorá chce olúpiť všetkých cestujúcich o ich peniaze, šperky a ostatné hodnotné veci, ktoré mali pri sebe. V skutočnosti Indiáni neprepadali vlak, ale iba vagón. Zaujímavosťou je, že vagón bol prerobený, aby sa s ním dalo ľahšie manipulovať. Tento vagón používali 35 rokov. Prepad vlaku prebiehal nasledovne: Indiáni na koňoch obkľúčili vagón a ako spomínajú niektoré pramene naskakovali na vagón ešte za jazdy na koni. Pramene ďalej uvádzajú, že Buffalo Bill a jeho cowboy svojimi coltmi odohnali skupinu indiánov. Šieste číslo v poradí muselo obyvateľov Košíc veľmi nadchnúť. O niečom takomto mohli len čítať. Skupiny sýrskych a arabských jazdcov predvádzali svoj typický štýl jazdectva, svoju drezúru koní. Predvádzali skupinové útoky vo formáciách, ktoré boli typické pre ich vedenie jazdeckého boja. Pramene neuvádzajú či jazdci súperili navzájom, ďalej nám ne je známe či jazdci predvádzali akrobatické kúsky. Po arabských jazdcoch nasledovali ruskí kozáci spolu s gruzínskymi kolegami. Takisto ako ich blízko východní kolegovia predvádzali útoky vo formáciách, preteky na koňoch rôzne manévrovacie znalosti. B. Bill začlenil kozákov do svojho súboru z dôvodu ich veľkej obratnosti. Na ich predstavení bolo najzaujímavejšia akrobacia na koňoch, predvádzali ju v plnej rýchlosti. Predvádzali aj vrhanie nožmi, a svoj typický tanec kazačok. Už z etymológie slova vyplýva, že tento tanec tancovali kozáci. Z histórie vieme, že ho tancovali po vyhratej bitke. Tento tanec je typický iba pre kozákov, každá kozácka jednotka mala svoju typickú zostavu, ktorou sa odlišovala od iných. Kozáci uzavreli prvú tretinu predstavenia. Nasledoval mladý Johny Barker, ktorý bol tak isto ako Annie Oakley je ostrostrelec. Annie bol strelkyňa na blízko, zatiaľ čo Johny bol známy vďaka streľbe na väčšiu vzdialenosť. Niektoré zámorské zdroje tvrdia, že Johny vedel trafiť štvrť dolárovú mincu na 50 yardov ( priemer 24mm). Po ďalšej ukážke americkej ostro streľby nasledovalo predstavenie kultúry z iného svetadielu. Do arény so svojim programom vstúpili Mexičania. Predvádzali svoj typický teraz už folklór. Jazdenie na koni spojené s lasovaním, lasovanie na zemi, akrobatické lasovanie. Tieto disciplíny môžeme vidieť na väčšine westernových show nielen u nás, ale hlavne v USA. Mnohí si ani nedokážu predstaviť ako dlho musí dotyčná osoba trénovať lasovanie a akrobaciu s lanom. Príprava a prevedenie predstavenia je veľmi náročná. Ak prší, alebo fúka silný vietor je takmer nemožné lasovať, pretože je lano namoknuté a príliš ťažké, nedrží tvar. Nasledovalo veľmi netradičné a pre niektorých dnešných ľudí možno aj urážlivé číslo. Tým číslom boli preteky žien. Proti sebe nastúpili indiánske a belošské ženy. Pramene nespomínajú početnosť pretekajúcich, ani dĺžku trate. Dokonca nespomínajú ani ohlas u divákov, v košickej tlači si toto číslo nenašlo miesto. Po preteku žien, prišli do arény ikony a neodmysliteľné súčasti divokého západu cowboy. Tí predvádzali streľbu jazdu na koni, ale aj typické lasovanie dobytka. Lasovanie dobytka spočívalo v znehybnení jedného kusu dobytka. Väčšinou bol do arény vpustený mladý býček, ktorého musel cowboy zachytiť z koňa do lanovej slučky. Následne zachytil lano o sedlo, zliezol z koňa a zviazal mu nohy. Potom bolo lasovanie ukončené. V USA je tento „šport“ veľmi populárny hlavne v na juhozápade USA. Okrem lasovania dobytka cowboy lasovali aj divoké kone. Podobne ako dobytok musel cowboy koňa znehybniť, avšak nespútaval mu nohy, jednak to bolo nebezpečné a aj neefektívne. V súčasnosti je populárnejšie lasovanie dobytka ako koní. Pramene neuvádzajú počet cowboyov, ktorí sa zúčastnili tohto čísla. Záznamy ďalej uvádzajú číslo pod reklamným názvom evolúcia zbraní. V tomto čísle vystúpili 6. regiment jazdectva armády Spojených Štátov, 1. regiment ulánov jeho cisárskeho veličenstva Wilhelma II. viac známy ako Potsdamský červený, zrejme kvôli červenému pásiku na čiapke, tento pásik mali len jazdci z Postupimu po nemecky Potsdam. Nasledoval jazdecký regiment lovcov gardy republiky francúzskej, kvarteto uzavreli jazdci Princa z Walesu 12. regiment armády Spojeného kráľovstva. Domnievame sa, že títo jazdci predvádzali umenie a taktiku svojej domovskej, ako pred niekoľkými minútami Sýrčania a Arabi. Pramene mlčia o iných „kúskoch“, avšak naskytuje sa nám menší paradox, niektorí z týchto jazdcov proti sebe o pár rokov pozdvihli zbrane naozaj aj s ostrými nábojmi ako o tom informujú dobové záznamy. Poslednú tretinu predstavenia otvorilo prepadnutie Deadwoodskeho dostavníka. Tento dostavník bol známi vďaka počtu zabitých ľudí, bol najvyšší v histórii dostavníkovej pošty. Deadwoodský dostavník premával na trase Deadwood Cheyenne. Bol neustále prepadaný a vykrádaný. Kto sa prihlásil do deadwoodskeho dostavníka riskoval okrem zranení aj smrť na poľnej ceste. Buffalo Bill priniesol do Košíc identický dostavník, ktorý kúpil v USA. „Banditi“, ktorí prepadli dostavník všetkých zabili. (samozrejme strieľali slepými nábojmi) Zaujímavosťou je, že kone dostavníkovej pošty boli špeciálne cvičené. Poslúchali len na špeciálny povel napr. vpred Arizona, stoj Sacramento, veľmi ťažko sa zastavovalo boli trénované na neustáli beh. Z histórie nám je známe, že banditi väčšinou kone zabili, pretože ich nevedeli zastaviť. Ďalším číslom boli preteky indiánskych chlapcov, ktorí jazdili na koni bez sedla. Pramene nespomínajú ako preteky prebiehali, aká bola dĺžka trate ani koľko jazdcov sa zúčastnilo. Nasledovala ukážka indiánskej osady. Nič bližšie o tomto čísle nevieme, pretože sme nenašli pramene, ktoré by sa venovali charakteristike tohto čísla. O tomto čísle máme najmenej informácii. V nasledujúcom čísle vystúpil samotný plukovník William Frederic Condy. Z nám dostupných zdrojov vieme o jeho vystúpení len toľko, že bolo ukážkou ostrostreľby a precízneho narábania so zbraňou počas jazdy. Aj vďaka tejto svojej zručnosti si získal svoj prídomok. Záznamy uvádzajú ako ďalší bod programu lov na bizóny. Ako sme už vyššie spomenuli Buffalo Bill si ich do Košíc priviezol v prvom vlaku. Spolu s indiánmi zopakoval svoje bývalé remeslo. Z prameňov sme sa nedozvedeli, aký počet bizónov bol lovený, ani koľko lovcov sa podieľalo na love. Nie je nám známe, ani aký počet bizónov bol ulovený.Domnievame sa, že nebol ulovený ani jeden bizón z dôvodu ich vysokej ceny, ak by ulovili hoci len jedného na každom predstavení potrebovali ich niekoľko desiatok. V podobe čerešničky na torte prichádzalo asi najslávnejšie číslo show Buffalo Billa. Custer's last charge vo voľnom preklade Custerov posledný výstrel, posledná bitka generála Custera sa odohrala pri Little Big Horne 26. júna 1876 reprízu bitky si zopakovali presne na 30. výročie na Košickom trhovom námestí. Generál Custer tiahol so svojimi 647 mužmi proti veľkej presile Indiánov, ktorých bolo podľa istých zdrojov až 2500. Generál Custer v tejto bitke zahynul (obr. č. 11). Počas predstavení hral gen. Custera Buffalo Bill, ktorý viedol svoju 7. kavalériu na steč s indiáni. Dokumenty, ktoré sme mali možnosť preskúmať nevypovedali o početnosti armády indiánov ani Custerovej jednotky v repríze bitky, takisto nespomínajú dĺžku bitky. Po tomto čísle nasledovalo ukončenie dva a pol hodinového predstavenia. Za aplauzu publika znova všetci účinkujúci prišli do arény, kde sa uklonili aby ukončili predstavenie, ktoré nepochybne zanechalo v Košických divákoch nezabudnuteľný pocit, spomína na to aj redaktor novín Felsőmagyarország takto: „Ešte sme príliš ďaleko od toho aby sme učinili cestu okolo sveta za 80 dní, nuž predsa dnes sme to spravili za dve aj pol hodiny. Nepoužili sme žiadnu paru, žiadne koľajnice, žiaden petrolej, ani žiadne pneumatické vozidlo a ani nič z modernej technológie. My sme si len pozreli predstavenie Buffalo Billa a učinili sme cestu okolo sveta. Ani sme sa len neunavili, naopak dalo nám to veľa vzrušenia“ 29 Hneď po predstavení sa show začala baliť. Niektoré veci, ktoré nie sú potrebné pri predstavení boli zbalené už o 19-tej hodine. Pretože v noci o 12-tej už celá skupina Buffalo Billa cestuje do Ungváru. 30(Užhorod) Nezostával čas na zbytočnosti, ani na prehliadku pamäti hodností. Pán Cody zarobil 100 000 korún.31 Môžeme povedať, že tento zisk je celkom slušný i keď ešte ako spomínajú noviny na iných miestach: platil 3 000 korún daň, kúpil 200 kilogramov mäsa, iný tovar za 200 korún a ešte minul asi 600 korún.32 Z Košíc si odniesol približne 95 - 92 000 tisíc korún. Podľa redaktora novín mohla mestská rada vyrúbiť Condymu vyššie dane: „Ak by starosta a mestská rada rozmýšľali, tak by sa toto nemohlo stať. Lebo keď už nechceli zamietnuť povolenie, tak sa mu mohli vyhrážať aspoň takto povolenie 5000 korún, využitie trhového námestia 20 000, korún chudobe mesta 5000 korún, spolu 30 000 korún. Takže polovica zisku. Pán Cody by sa hneval. Ale pán Cody je dobrý obchodník a zaplatil by 30 000 korún.“33
Košická Wild West Show[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2010 sa niekoľko nadšencov country & westernu spojilo a spoločne sa pustili do oživenia minulosti, čias Indiánov, cowboyov a banditov. Na počesť slávneho Buffalo Billa a jeho Wild West Show vytvorili novú jedinečnú show tu na Slovensku, na Alpinke neďaleko Košíc. 34 Takto hovoria o súčasnej košickej W.W.S. samotní zakladatelia. Verejnosti areál wild west show ponúka mnoho atrakcií. Okrem ducha divokého západu, ktorý číha za každým kríkom si návštevníci môžu užiť typické činnosti divokého západu ako napr. jazda na koni, streľba z dobového luku, alebo v USA doposiaľ populárne zlatokopectvo a s tým spojené aj ryžovanie zlata. Pre niektoré deti viac zaujímavejšie hľadanie drahokamov, alebo aj streľbu. Táto organizácia robí osvetu aj medzi škôlkármi a školákmi. Organizuje výlety a rôzne podujatia pre deti a mládež, ale aj firemné akcie. Počas letných prázdnin je areál prístupný každý deň okrem pondelka. V priestoroch novodobej Wild West Show funguje aj „mini“ zoo. Hlavní protagonisti predvádzajú aj lasovanie, žonglovanie s koltmi, či práskanie dobytkárskym bičom, tieto činnosti sú typické pre divoký západ a obdobie Indiánov a pištoľníkov. Pri príležitosti EHMK 2013 pripravili organizácie Via Cassa, WAD, Colorado, Pony Express, S.A.M.O.V. v spolupráci s mestom Košice už tradičné podujatie otvorenia sezóny letného vláčika, ktoré zahŕňalo prevoz väzňa zo stanice štart do Alpinka City, pokus o jeho záchranu, prepad cestujúcich vo vláčiku Katka a veľkú westernovú prestrelku na záver. Košická Wild West Show spolupracuje s rôznymi organizáciami a v neposlednom rade aj s mestom Košice, avšak na „každodenný chlieb“ si zarábajú účinkovaním na rôznych platených podujatiach.