Redaktor:Petmes

Dr.Štefan Senčík SJ (12.12.1920 Starý Tekov - 15.11.2001 Trnava) Narodil sa 12.decembra v Starom Tekove. Ľudovú školu navštevoval v rodnom Starom Tekove, kde vychodil 6 tried. Ďalších 5 rokov študoval na gymnáziu v Trnave a ďalšie 3 roky so zameraním na filozofiu v Piešťanoch a v Ružomberku. Na štúdiá ho vybral vtedajší dekan v Starom Tekove Msgr. Štefan Ravasz. Dekan Ravasz ho nielen na štúdiá vybral a odporučil, ale ho aj finančne podporoval. Po piatej triede gymnázia v r. 1938 vstúpil do noviciátu Jezuitov v Ružomberku. Tam prežil dva roky a potom zložil prvé rehoľné sľuby. Po dvojročnom noviciáte potom dokončil svoje gymnaziálne štúdiá maturitou na ružomberskom gymnáziu a po maturite začal študovať filozofiu v rokoch 1942 - 45, najprv v Piešťanoch neskôr v Trnave. Po skončení filozofických štúdií jeden rok vyučoval jezuitských seminaristov v Ružomberku. V januári 1947 odišiel na teologické štúdiá do holandského Maastrichtu. Tam na jezuitskej teologickej fakulte študoval 4 roky a 22. augusta 1949 bol vysvätený za kňaza. Primície mu usporiadala slovenská rodina žijúca v Holandsku – rodina Magušiová, pretože sa nemohol vrátiť do rodnej krajiny, kvôli zmenenej politickej situácii. Posledný rok teológie – rok 1950 absolvoval v írskom Dubline. Odtiaľ ho predstavení poslali ako misionára do Austrálie. Cestoval loďou z Janova do Sydney. Cesta na talianskej lodi „Loyd Triestino“ trvala 30 dní. Do Sydney pricestoval 8. decembra 1951. V Austrálii bolo v tom čase horúce leto. Prvá svätá omša bola pre krajanov v Sydney bola na Nový rok 1952. Zúčastnilo sa jej len 13 osôb, z tohto počtu bola navyše jedna šesťčlenná rodina. Neskôr sa počet krajanov účastných na omšiach neustále zvyšoval. Dokonca prichádzali aj niektorí evanjelici. Po troch rokoch činnosti pátera Senčíka v Austrálii býval počet účastníkov na bohoslužbách 150 až 200 veriacich. Zo Sydney misionár chodieval medzi krajanov aj do iných austrálskych miest: Melbourne, Adelaide, Brisbane, Oberon... Po dvoch rokoch činnosti v Sydney odišiel p. Senčík na 2 roky do Melbourne. Tam organizoval obdobné náboženské a kultúrne činnosti. Často sa hrávali divadlá, vážne i veselohry. Po čase objavil ďaleko v buši slovenských farmárov. Začal ich navštevovať každú poslednú nedeľu v mesiaci. Neskôr inicioval stavbu vlastného kostolíka hoci ich bolo len 9 rodín: 6 slovenských, 2 poľské a jedna austrálska. Po dvoch rokoch pôsobenia v Sydney sa páter Štefan Senčík opäť vrátil do Sydney. V roku 1957 zostavil prvý kalendár austrálskych Slovákov, ktorý obsahoval množstvo článkov. Čas ukázal, že to bol nie len prvý, ale aj posledný slovenský kalendár v Austrálii. Koncom apríla dostal misionár p. Senčík z Ríma krátky telegram: Veni Roman sine mora! – Príď do Ríma – bezodkladne! Poverili ho pracovať v slovenskom oddelení vatikánskeho rozhlasu. Znovu sa teda vrátil loďou do Talianska a do Vatikánu. Tam pracoval 6 rokoch. Za toto krátke obdobie sa osobne spoznal s tromi pápežmi: Piom XII., Jánom XXIII. a Pavlom VI. Po šiestich rokoch ho predstavení poslali do Kanady, kde Jezuiti pracovali ako misionári medzi krajanmi po celej rozľahlej krajine. Po čase tu Jezuiti zorganizovali 85 misijných staníc. Konkrétne páter Senčík pôsobil spočiatku ako misionár nielen v Kanade, ale aj na území Spojených štátov amerických. Písal sa rok 1963. Vo voľnom čase neustále študoval teológiu, ktorú začal v Ríme. Na jezuitskej teologickej fakulte v Toronte ale aj v Montreale dosiahol 21. septembra 1967 doktorát z asketickej a mystickej teológie. V nasledujúcom období nastali zmeny aj v Československu. V roku 1968 došlo k politickému uvoľneniu a páter Štefan Senčík mohol po 20 rokoch navštíviť svoju vlasť a rodnú obec. Pri tejto príležitosti slávil v nedeľu 20. apríla 1969 svoje primície v rodnom Starom Tekove. Primície sa konali na amfiteátri, ktorí sa v tom čase nachádzal v parku pred vtedajšou Základnou deväťročnou školou. Amfiteáter bol preplnený veriacimi z celého okolia. Páter Štefan Senčík po 35 dňoch pobytu na Slovensku sa znovu vrátil medzi svojich farníkov do Kanady. Vo voľnom čase písal a prekladal. V rokoch 1969- 1975 bol menovaný do funkcie provinciála Misijného domu slovenských Jezuitov v Cambridge. V rokoch 1974 – 1984 bol aj redaktorom mesačníka „ Posol božského srdca Ježišovho“ a od roku 1972 bol redaktorom neperiodického časopisu pre náročnejších čitateľov „Echo“. Od roku 1984 do roku 1990 opäť pôsobil v slovenskom oddelení Vatikánskeho rozhlasu. Po tomto období prišiel na Slovensko a pracoval v Piešťanoch. Následne bol opätovne vyslaný na 3 roky do Kanady. Na sklonku života pracoval v Trnave, v uršulínskom kostole a pomáhal pri vydávaní kníh. Od roku 1996 pracoval v kláštore Jezuitov taktiež v Trnave. Počas tohto pôsobenia, aj keď vo vysokom veku bol naďalej aktívny. Často a rád, ak mu to práca umožnila, navštevoval Starý Tekov a pri svojich návštevách sa prihováral od oltára svojim rodákom vo farskom kostole. Páter Senčík bol počas celého života aj literárne činný. Je autorom 17 kníh a po jednej aj v taliančine a angličtine. Bol nielen pôvodným autorom , ale aj plodným prekladateľom z viacerých jazykov. Je autorom viac ako 12 preložených publikácií. Zároveň bol činný aj na poli žurnalistickom. Je autorom množstva článkov, štúdií a príspevkov v slovenských novinách a časopisoch, ktoré vychádzajú, alebo vychádzali v zahraničí. „Slovenské hlasy z Ríma, Posol, Echo, Jednota, Kanadský Slovák“ a pod. Páter Dr. Štefan Senčík zomrel 15. novembra 2001 v Trnave.