Redaktor:PixelExplorer/pieskovisko
== Akupresúrna podložka „Iplikátor Kuznecova“ ==
História
[upraviť | upraviť zdroj]Akupresúrna podložka „Iplikátor Kuznecova“ bola vyvinutá začiatkom 80. rokov 20. storočia Ivanom Ivanovičom Kuznecovom ako prostriedok na samoliečbu. Po preštudovaní dostupnej literatúry o čínskej a tibetskej medicíne vytvoril svoj prvý iplikátor — zariadenie pôsobiace na organizmus prostredníctvom viacerých bodových prvkov. Prvý iplikátor pozostával z gumových pásov s kovovými ihlami dĺžky 0,1–1 см (autorské osvedčenie č. 791378, I. I. Kuznecov, V. A. Nagiev).[1] Primárnym cieľom I. Kuznecova bolo stimulovanie aktívnych bodov na ľudskom tele, čo podľa jeho názoru prispievalo k zlepšeniu krvného obehu, úľave od bolesti a zvýšeniu celkového tonusu organizmu.
V roku 1981 získal I. Kuznecov spolu s kolektívom vedcov VNIIFK (Celozväzový vedeckovýskumný ústav telesnej kultúry a športu, dnes FNCP VNIIFK) v Moskve autorské osvedčenie č. 986422 na „Zariadenie – Iplikátor I. I. Kuznecova na zvýšenie pracovnej schopnosti človeka“, vydané 7. septembra 1983.[2] Vedci tiež navrhli metodiku jeho použitia: „Spôsob pôsobenia na organizmus športovca a zariadenie-iplikátor na jeho uskutočnenie“ (a. o. č. 1153919, Kuznecov, Nekrasov).[3]
Táto metóda bude v budúcnosti nazývaná lekármi „ihlovou masážou“ alebo „ihloaplikáciou“, čo znamená pôsobenie radmi ostrých hrotov na konkrétnu časť tela. Metóda ihloaplikácie sa stala v ZSSR jedným z typov liečebno-preventívnej regeneračnej masáže, ktorá sa používala na liečbu akútnych bolestí a pri dlhodobom používaní aj na dosiahnutie trvalého terapeutického účinku.
Keďže kovové ihly iplikátora nebolo bezpečné používať v domácich podmienkach, vo VNIIFK bol vyvinutý iplikátor z netoxického plastu ako analóg kovových ihiel — modul s relatívne ostrými ihlami, čo však vylučovalo možnú perforáciu kože. Iplikátory s kovovými ihlami dĺžky 0,1–1 см boli nahradené plastovými hrotmi vysokými 5 mm.
Klinické skúšky
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa pokynov Ministerstva zdravotníctva ZSSR a listu VNIIMT z 9. októbra 1986 sa uskutočnili klinické skúšky výrobkov podľa autorských osvedčení č. 986422 a č. 791378. Skúšky sa vykonávali v Inštitúte chirurgie A. V. Višnevského, Špecializovanej klinickej nemocnici č. 8 S. S. Solovjeva (klinika neuróz), Centrálnom inštitúte traumatológie a ortopédie N. N. Priorova, Inštitúte neurochirurgie akad. N. N. Burdenka, CNIIMBP a CNIIR reflexoterapie.
Všetky zdravotnícke zariadenia zaznamenali pozitívnu dynamiku pri liečbe bolesti rôznej etiológie.[4] V protokoloch klinických skúšok metódy ihloaplikácie, vykonávaných v Inštitúte chirurgie A. V. Višnevského, je uvedené: „Výsledkom testov bolo zistenie, že metóda a zariadenie sa pozitívne osvedčili pri ochoreniach periférneho nervového systému, pohybového aparátu a bronchopulmonálneho aparátu (protokol klinického skúšania č. 112-103-15k zo dňa 17.9.81 list č. 560/P-82 zo dňa 27.10.86)“[5] CNIIR reflexoterapie uviedol: „Počas liečby sa zaznamenalo zmiernenie bolestivého syndrómu a zlepšenie celkového stavu pacientov.“[6]
Na základe vykonaných výskumov bola akupresúrna podložka-iplikátor 16. júna 1987 schválená Radou pre zavádzanie nových zdravotníckych pomôcok a techniky pri Ministerstve zdravotníctva ZSSR ako zdravotnícka pomôcka.
Vývoj a inovácie
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1992 PromPhil. Valentín Dikarev z Československa významne rozvinul túto koncepciu a vytvoril novú kolekciu a modely iplikátorov, predstavil vylepšené materiály a ďalšie funkčné možnosti. Nové variácie produktu zahŕňali iplikátory s rôznou tvrdosťou, veľkosťami a tvarmi, určené pre konkrétne časti tela, čo prispelo k ich rozšíreniu a popularizácii mimo postsovietskeho priestoru. Dikarev sa stal tiež autorom priemyselných a úžitkových vzorov registrovaných na Úrade priemyselného vlastníctva v Prahe v Česku. Registračné čísla: 885/20.10.93, 1100/19.11.93, 24973/10.06.94, 25916/02.05.96, nemecký priemyselný vzor, reg. číslo M9200893.3.
V roku 2009, v súvislosti so vstupom Slovenska a Česka do EÚ, boli nové typy iplikátorov zaregistrované v EÚ v rámci Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) v Alicante podľa článku 19 nariadenia č. 6/2002 o ochranných vzoroch. Registračné čísla:
001535634-0001 001535634-0002 001535634-0003 001535634-0004 001535634-0005 Všetky tieto vzory boli zaregistrované dňa 04.06.2009 a uverejnené vo Vestníku zapísaných priemyselných vzorov (OHIM) č. 2009/152 zo dňa 5.8.2009, prístup teraz v EUIPO.
Na základe poverenia Ministerstva zdravotníctva Slovenska zo dňa 20.4.1990 č. ž.-984/032 sa uskutočnili klinické skúšky iplikátora s pozitívnymi výsledkami v určených zdravotníckych zariadeniach. Skúšky viedli MUDr. Gustáv Solár na oddelení akupunktúry UP Tehelná 26 v Bratislave[7] a MUDr. Banga z polikliniky P. Biskupice.[8] V protokole výskumu MUDr. G. Solára je uvedené: „Iplikátor bol vyskúšaný na 40 pacientoch... Bezprostredne po aplikácii sme vždy zaznamenali zlepšenie stavu rôznej úrovne, niekedy stačila aj jedna aplikácia.“ Celkové hodnotenie vykonal riaditeľ Trenčianskych Teplíc, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor FBLR prim. MUDr. J. Čelko, ktorý súhlasil s hodnotením lekárov.[9]
Klinické skúšky iplikátora s názvom AKUMAT sa uskutočnili tiež v Nemecku v nemocnici Linde Bruna na oddelení neurológie a klinickej fyziológie pod vedením profesora Bernharda Hoferberta s pozitívnym výsledkom.[10] V dôsledku štúdie bolo uvedené, že „ošetrenie veľkej časti pacientov (19 z 22) bolo tolerované bez problémov. Neželané vedľajšie účinky alebo komplikácie neboli spozorované ani v jednom prípade. Úspech ošetrenia bol ohodnotený pozitívne tak zo strany fyzioterapeutov, ako aj zo strany pacientov, pričom sa ukázala vysoká zhoda v hodnotení medzi fyzioterapeutmi a pacientmi. Kľúčovo boli ošetrovaní pacienti so syndrómom rameno – ruka, prípadne lumbago, ktorí trpeli bolestivými myogelózami a obmedzením pohybu. Ošetrovaní boli aj siedmi pacienti, ktorí trpeli poruchou senzibility po mozgovej porážke alebo neglektickým syndrómom po mozgovej porážke. Tu nasledovalo ošetrenie podložkou Akumat podľa aspektu nešpecifikovanej senzibilnej stimulácie. Pacienti aj fyzioterapeuti hodnotili výsledok ošetrenia prevažne pozitívne.“
Medzinárodné uznanie
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1994, po úspechu v Československu, sa začalo masové šírenie iplikátora v Nemecku pod názvom „Akumat“ prostredníctvom „C. Sims-Vertrieb für medizinische Geräte“, a od roku 2004 vo Švédsku prostredníctvom inštitútu masáží „KOMPLEMENTÄRMEDICINSKA HÖGSKOLAN, KMH-Skolan“ v Malmö.
Od roku 2008 sa vo Švédsku začalo masové kopírovanie jedného z typov mäkkého iplikátora z kolekcie V. Dikareva s označením D3 pod novým názvom „Shaktimat“, ktoré organizovali bývalí distribútori inštitútu masáží v Malmö. Napriek tomu, že táto akupresúrna podložka-iplikátor bola vo Švédsku už dlho známa prostredníctvom inštitútu „KOMPLEMENTÄRMEDICINSKA HÖGSKOLAN, KMH-Skolan“ v Malmö, výrobcovia „Shaktimat“ ho vyhlásili za švédsky vynález, ktorý bol sprevádzaný masívnou reklamou. Neskôr sa objavili ázijské kópie z Číny, Indie a iných krajín. Pri pokusoch obísť patenty výrobcovia kópií často menili tvary modulov, hustotu a ostrosť ihiel, čo výrazne znižovalo terapeutický účinok takýchto výrobkov. Dnes milióny ľudí na celom svete používajú mäkkú akupresúrnu podložku-iplikátor pod rôznymi názvami, ktorá je pôvodným vynálezom I. I. Kuznecova a inovatívnym modelom z kolekcie V. Dikareva.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Knihy
[upraviť | upraviť zdroj]- KOTESHEVA, I. A.. Bolesť chrbta a kĺbov. čo robiť?. Moskva : RIPOL classic, 2009. ISBN 978-5-7905-4969-4. S. 64.
- MIKHAILOVA, A. A.. Reflexná terapia pre každého. Moskva : OLMA-PRESS Invest, 2005. S. 184.
- BRENKE, R.. Therapie mit unspezifischen mechanischen Hautreizen. [s.l.] : [s.n.], 1998. S. 20–23.
- EDEL, H.. Schmerz und Physiotherapie. Berlin : Verlag Gesundheit, 1990. Elektrotherapie im Niederfrequenzbereich, s. 116–135.
- MACIOCIA, Giovanni. The Foundations of Chinese Medicine: A Comprehensive Text. 3rd. vyd. London : Churchill Livingstone Elsevier, 2015. ISBN 978-0702052163.
- SHAFFER, Janet. Practical Applications of Acupressure and Acupuncture. New York : Routledge, 2018. ISBN 978-1138593862.
Článok v časopise
[upraviť | upraviť zdroj]- Clinical Efficacy and Safety of Acupressure on Low Back Pain: A Systematic Review and Meta-Analysis. Evidence-Based Complementary and Alternative Medicine, 2021.
Webový zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Prof. Dr. Med. B. Hofferberth. Vegetative Wirbelsäulenstimulation [online]. 1998. Dostupné online.
- ↑ https://patents.su/?search=791378&type=number
- ↑ https://patents.su/?search=986422&type=number
- ↑ https://patents.su/?search=1153919&type=number
- ↑ https://drive.google.com/drive/folders/1xub7_ioJiSw0NyTGhXLPfOYM0CaecruP?usp=drive_link
- ↑ https://drive.google.com/file/d/1UejHS9_4vQoGCHZ1DaTUOyjXzphKyGxU/view?usp=drive_link
- ↑ https://drive.google.com/file/d/1-mFGX73jfkB9E6icjO6diAfSlOaGI77S/view?usp=drive_link
- ↑ https://drive.google.com/drive/folders/1pFpk_AaA1IKkWalAt5bgkkS2u1cUifoz?usp=drive_link
- ↑ https://drive.google.com/drive/folders/1EnHCqLi9l6lLjilgYItEhbkjhmWbc0iE?usp=drive_link
- ↑ https://drive.google.com/drive/folders/1wXHOqw2EILmmwR9LnwQBq-VrFbS7iSvF?usp=drive_link
- ↑ Prof. Dr. Med. B. Hofferberth. Vegetative Wirbelsäulenstimulation [online]. . Dostupné online.