Redaktor:Samporský/pieskovisko

Medaila sv. Benedikta

sv. Benedikt z Nursie (480-21.3. /Zelený štvrtok/ 547) mal vo svojom živote veľkú úctu k svätému krížu ako k znaku vykupujúcej lásky Ježiša Krista. Často robieval znak kríža. Pomocou neho premáhal vlastné ťažké pokušenia. V Benediktovom živote Boh silou tohto znaku zázračným spôsobom ničil zlé zámery a klamstvá diabla, ako to opisuje pápež sv. Gregor Veľký (540-12.3.604) v Druhej knihe Dialógov.2 Takisto duchovní synovia sv. Benedikta naplnení dôverou v moc tohto svätého znaku, robili vďaka nemu veľa zázrakov; prostredníctvom znaku kríža sv. Maurus (512-584) vrátil zrak slepcovi a sv. Placid uzdravil veľa chorých. V benediktínskej reholi bol kríž neustále predmetom osobitnej lásky a úcty. Nie je teda nič zvláštne, že od najstarších čias bol Patriarcha západných mníchov zobrazovaný s krížom.

Ten zvyk, ako sa zdá, sa osobitne rozšíril prostredníctvom zázračného uzdravenia mladého Bruna, syna grófa Huga von Egisheim, ktorý sa neskôr stal pápežom, slúžil Cirkvi v období od 12.2. 1048 - do 19.4. 1054 ako Lev IX. a teraz je uctievaný ako svätý. Bruno, ešte ako mládenec, bol pohryzení jedovatým zvieraťom a dva mesiace sa nemohol pohnúť z postele; dokonca už nemohol nič hovoriť a blížila sa smrť. Vtedy zbadal rebrík vytvorený z lúčov, ktorý vychádzal od jeho lôžka a siahal do neba. Na rebríku videl k nemu zostupovať ctihodného starca v mníšskom habite, dotkol sa jeho tváre, opuchnutej následkom jedu a zmizol. Zázračne uzdravený počas celého svojho života rád o tom rozprával a archidiakon Wibert, ktorý zapísal túto udalosť, potvrdil, že Bruno v ctihodnom starcovi rozpoznal sv. Benedikta – pravdepodobne podľa toho, že už vtedy tohto svätého Zákonodarcu zobrazovali s krížom v ruke. Okrem zobrazenia sv. Zákonodarcu s krížom dostala medaila sv. Benedikta určitý počet písmen, ktorých význam nám vysvetľuje rukopis pochádzajúci z roku 1415, nájdený až v roku 1647 v Opátstve sv. Michala Metten v Bavorsku. Obsahoval vysvetlenie tajomných kresieb krížov a písmen na stene kláštora, ktoré nikto dovtedy nepoznal. Maľby sa našli až potom, keď isté obvinené čarodejnice v Natternberg pred súdom vypovedali, že každé ich úsilie o poškodenie kláštora v Metten zlyhalo, lebo bol pod zvláštnou ochranou kríža. Na perokresbe z roku 1415, bola postava sv. Benedikta, ktorý drží vo svojej pravej ruke pastorál, ktorý navrchu prechádza do podoby kríža, v druhej ruke drží knihu (regulu). Boli tu uvedené slová, ktoré vysvetľovali záhadný nápis na stene kláštora. Na tomto pastoráli bol umiestnený nasledovný verš: Crux Sancta Sit Mihi Lux; Non Draco Sit Mihi Dux. Svätý kríž nech mi je svetlom; drak (diabol) nech nie je mojím vodcom. V ľavej ruke drží svätec papierový zvitkov, na ktorom možno čítať dva nasledujúca verše: Vade Retro Satana, Non Suade Mihi Vana a Sunt Mala Quae Libas, Ipse Venena Bibas. Choď preč satan, nezvádzaj ma k márnostiam; to, čo mi nahováraš je zlé, sám si vypi svoje jedy. Nápis bol vytvorený zo slov, ktoré pochádzajú z úst sv. Benedikta; prvá časť sa viaže na ťažké pokušenie, ktoré ho ešte ako mládenca postretlo v jaskyni v Subiacu a ktoré premohol znakom kríža; druhá časť súvisí s udalosťou, keď mu jeho nepriatelia pripravili otrávený nápoj. On to spoznal podľa toho, že nádoba sa rozpadla vo chvíli, keď nad ňou urobil znak kríža.

V 17. storočí sa ustálil ikonografický typ medaily s obrazom sv. Benedikta na jednej strane a s krížom a písmenami na opačnej strane. Tento „malý“ exorcizmus stavia proti pokušeniam diabla to, čoho sa on najviac obáva: Kristov kríž, Ježišovo sväté meno a slová, ktoré náš Spasiteľ vypovedal vo chvíli pokušenia: „Odíď, satan.“ (Mt 4,10), ako aj spomienku na víťazstvo, ktoré sv. Benedikt dosiahol nad pekelnými mocnosťami. Táto medaila sa z Nemecka, kde bola po prvýkrát razená, rozšírila po celej katolíckej Európe a veriaci ju uctievali ako istú ochranu pred zlými duchmi. Poznal ju sv. Vincent de Paul (1581-1660), lebo všetky sestry milosrdenstva – dcéry kresťanskej lásky – ju nosili na svojich ružencoch a mnoho rokov sa medaila razila vo Francúzsku jedine pre ich potrebu. Ražby boli oficiálne schválené na žiadosť opáta Bennona Löbla z roku 1741, a to dekrétom kongregácie pre udelenie odpustkov (Congregatio indulgentiarum) z dňa 23. 12. 1741 a následne i bulou pápeža Benedikta XIV. z dňa 12. 3. 1742. Tento kríž mali právo a povinnosť svätiť břevnovskí benediktíni. Dnešná podoba medaily pochádza z roku 1880, kedy ju začali raziť k 1400. výročiu narodenia sv. Benedikta. Túto vec iniciovali benediktíni z Monte Cassina s tamojším sídelným opátom Bonifácom Krugom OSB (1838-1909), rodákom z Baltimore a pôvodom mních z Arciopátstva sv. Vincenta v Latrobe v Pensylvánii. Neskôr  sa stal arciopátom opátstva v Monte Cassino. Návrh medaily vzišiel z Opátstva sv. Martina v Beurone (Nemecko). Jubilejnú medailu sv. Benedikta schválil pápež blahoslavený Pius IX. (1792-1878).

Popis medaili

Z jednej strany (líce) medaila predstavuje sv. Zákonodarcu držiaceho v pravej ruke malý kríž a v ľavej ruke knihu - sv. Regulu. Kríž nám pripomína horlivú prácu benediktínskych mníchov, ktorí evanjelizovali a civilizovali Anglicko a Európu, najmä 6. až 9./10. storočí.

V ľavej ruke drží Regulu, ktorú sám sv. Benedikt napísal v kláštore Monte Cassino asi v roku 520.

Na podstavci napravo od svätého Benedikta je zobrazený prasknutý kalich, z ktorého vychádza had. To súvisí s tým, ako sv. Benedikt spoznal jed vo víne, ktoré mu vo Vicovaro podali mnísi, keď ho chceli otráviť. Sv. Gregor Veľký vo svojej knihe Dialógy píše, že skôr, ako sa sv. Benedikt z tohto kalicha napil otráveného vína, ho prežehnal znakom kríža, a keď to urobil, ten sa v tej chvíli rozletel na kusy, akoby naň padol kameň (S. Gregory Magnus, Dial. II, 3.cap). V tej istej výške, po svätcovej ľavej ruke, je havran stojaci s roztiahnutými krídlami vedľa chleba. To pripomína inú udalosť zo života sv. Benedikta. On totiž rozkázal havranovi ukryť otrávený chlieb, ktorým ho chceli usmrtiť (S. Gregory Magnus, Dial. II, 8.cap).

Nad kalichom a havranom sú latinské slová Crux Sanctis Patris Benedicti. Kríž sv. otca Benedikta.

Na obrube je nápis: Eius in obitu nostro praesentia muniamur. Nech jeho prítomnosť chráni nás v hodine smrti. Benediktíni vždy považovali svojho zakladateľa za osobitného patróna šťastnej smrti. Sv. Benedikt zomrel v kaplnke pri Monte Cassine, stojaci s rukami zdvihnutými do neba, podopieraný spolubratmi, krátko potom, čo svätý Benedikt prijal sväté prijímanie (S. Gregory Magnus, Dial. II, 37.cap).

Pod sv. Benediktom čítame: ex SM Casino MDCCCLXXX, teda zo sv. Hory (Monte) Cassina, 1880. Dnešná podoba medaily pochádza z roku 1880, kedy ju začali raziť k 1400. výročiu narodenia sv. Benedikta. Túto vec iniciovali benediktíni z Monte Cassina s tamojším sídelným opátom Bonifácom Krugom OSB (1838-1909). Návrh medaily vzišiel z Opátstva sv. Martina v Beurone (Nemecko). Jubilejnú medailu sv. Benedikta schválil pápež blahoslavený Pius IX. (1792-1878).

Druhá strana medaily (rub) má uprostred veľký kríž s písmenami, z ktorých každé označuje jeden latinský výraz, tie výrazy prezrádzajú zmysel a cieľ medaily. Medaila vyjadruje vzťah sv. Benedikta ku krížu - znaku našej spásy - a zároveň veriaceho povzbudzuje, aby obrátil moc sv. kríža proti zlým duchom.

Na zvislom ramene kríža sú zhora nadol písmená C.S.S.M.L. Crux Sacra Sit Mihi Lux. Svätý kríž nech mi je svetlom. Na priečnom ramene kríža sú písmená N.D.S.M.D. Non Draco Sit Mihi Dux. Drak (diabol) nech nie je mojím vodcom.

Na štyroch poliach, ktoré vytvárajú ramená kríža, sa nachádzajú písmená C.S.P.B. Crux Sancti Patris Benedicti. Kríž svätého Otca Benedikta.

Nad krížom sa nachádza slovo PAX – Pokoj, heslo benediktínskej spirituality.

Na okraji medaily sa nachádza dlhší nápis, písmená z pravej strany. V.R.S.N.S.M.V. - S.M.Q.L.I.V.B. Vade Retro Satana, Non Suade Mihi Vana - Sunt Mala Quae Libas, Ipse Venena Bibas. Choď preč satan, nezvádzaj ma k márnostiam; to, čo mi nahováraš je zlé, sám si vypi svoje jedy.*

• - Ide o tzv. apotropaion (z gréč. ἀποτρόπαιος, odvracať, zobrazenie, predmet alebo gesto, ktoré má odvracať zlo, chrániť pred zlými silami, čarami a kliatbami)