Redaktor:Schindlerová Anna/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Li Ling (李陵) (Nar. pred rokom 134 p. n. l. – zomrel v roku 74 p. n. l.)[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že sa Li Ling narodil niekedy pred rokom 134 p. n. l., pravdepodobne v okolí Longxi. V súčasnosti by tomu mohlo zodpovedať mesto Tianshui v Qinanskom kraji, v provincii Gansu.[1] Bolo to teda za vlády dynastie Západných Han (206 p. n. l. – 9 n. l.), v období panovania cisára Wu. (汉武帝, 141 – 87 p. n. l. ) Známy je hlavne ako vojenský generál, ktorý sa vzdal Xiongnuom a tiež ako človek, ktorý sa stal príčinou Sima Qianovho nešťastia. Zomrel v roku 74 p. n. l.

Rod Li a Li Lingove vojenské začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

O jeho detstve a mladosti sa záznamy nezachovali. Vie sa však, že bol vnukom legendárneho „lietajúceho“ generála Li Guanga, ktorý bol za rôzne zásluhy v bojoch proti Xiongnuom menovaný najskôr za vrchného veliteľa vojsk jazdy, a potom, za vlády cisára Wua, aj za vrchného veliteľa palácovej gardy. Podľa záznamov Sima Qiana sa Li Guang javí ako vzor vojenských cností. V Zápiskoch historika o ňom píše: „Li Guang nebol sebecký. Keď dostal odmenu, hneď ju rozdelil medzi svoje vojsko a s mužmi sa delil o jedlo aj pitie. Bol k vojakom veľkorysý a vľúdny. Nebol krutý, vojaci ho mali radi a slúžili mu s radosťou.“[2]

Li Guang mal troch synov. Všetci traja, Li Danghu, Li Jiao aj Li Gan, slúžili v cisárskej garde. Li Danghu zomrel mladý, ale napriek tomu po sebe zanechal syna, pohrobka, ktorého pomenovali Ling.

Keď Li Ling dospel, vybrali ho za dozorcu v paláci, kde mal na starosti jazdnú gardu. V rodine Li sa po generácie odovzdávalo umenie lukostreľby, preto niet divu, že aj Li Ling bol výborným lukostrelcom. Keďže cisár vedel, že Li Ling pochádza z rodiny generálov, postavil ho na čelo osemsto jazdcov. Li Ling s nimi úspešne prenikol viac než dvetisíc míľ hlboko na územie Xiongnuov, aby preskúmali terén, a aj keď sa počas výpravy nestretli s barbarmi, po návrate bol povýšený na plukovníka jazdy a bolo mu pridelených osemtisíc Chuských mužov z Danyangu, ktorých učil strieľať z luku a brániť sa proti kočovníkom.[3]

Han vs. Xiongnu[upraviť | upraviť zdroj]

Jedným z najväčších nepriateľov Hanov boli kočovné kmene Xiongnuov. Obývali územie na severozápad od Veľkého čínskeho múru, Číňanmi niekedy označované aj ako Xiongnu Guo (匈奴國). Na ich čele stál vodca, náčelník kmeňového zväzu, ktorého nazývali shanyu ( 單于).

Za vlády cisára Wena sa vzťahy s týmito kmeňmi snažili riešiť prostredníctvom mierových zmlúv héqīn (和亲). To sa však krátko po nástupe cisára Wua zmenilo. Ten sa rozhodol zmeniť politiku, vypovedal mierové zmluvy a tým sa začali aj hanské výpravy na západ a na sever od Veľkého čínskeho múru.[4] Uvádza sa, že počas panovania Bojového cisára bolo proti Xiongnuum podniknutých až šestnásť výprav, z toho väčšina bola neúspešná.[5] Mohlo za to viacero faktorov. Jedným z nich bolo napríklad to, že keď cisár Wu začal voči nim ofenzívu, Xiongnuovia sa presťahovali na sever od púšte Gobi, čo Hanom veľmi sťažilo dobývanie. Museli so sebou niesť veľké zásoby potravín, pretože Xiongnuovia vzhľadom k svojmu kočovnému spôsobu života nemali veľké mestá, ktoré by sa dali dobyť, alebo poľnohospodársku pôdu, ktorú by bolo možné obsadiť. Tieto výpravy boli veľmi drahé, lebo vyžadovali veľké množstvo koní, mužov aj financií. Barbari práve toto potom často využívali a útočili na hanské vojská vtedy, keď sa im už minul proviant a boli na ústupe.[6] Ďalšou nevýhodou pre Hanov bolo zo začiatku aj nedostatočné vojenské vybavenie. Vojnové vozy sa nevyrovnali xiongnuským jazdcom a umenie lukostreľby tiež nebolo v Číne natoľko rozvinuté. To si však cisár Wu veľmi dobre uvedomoval, a preto sa zameral na modernizáciu svojej armády. Vojaci sa učili strieľať z luku a sformované boli aj oddiely jazdy. Dôležitú úlohu zohrával aj chov koní.[7]

Osudová bitka proti Xiongnuom (r. 99 p. n. l.)[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 99 p. n. l. poslal cisár generála od Sutrišny, Li Guangliho s 30 000 jazdcami, aby zaútočili na Xiongnuov a ich múdreho princa napravo (Youxianwang, 右贤王). Zároveň proti nim poslal aj veliteľa palácovej jazdnej gardy, Li Linga, na čele päťtisícovej armády. Li Ling sa mal s vojskom peších lukostrelcov vydať cez Juyan smerom na sever, viac než tisíc míľ hlboko na nepriateľské územie. Ich cieľom malo byť rozdeliť armádu Xiongnuov, aby nemohli generálovo vojsko prenasledovať v plne sile.

Li Ling dorazil na určené miesto, cestou späť však náhodou narazil na hlavný oddiel Xiongnuov, ktorých bolo aspoň osemdesiattisíc. Aj napriek tomu, že bola bitka nerovná a z Li Lingových mužov padla už takmer polovica, však jeho oddiely pobili a zranili viac než desaťtisíc mužov. Keď Li Ling videl, že proti presile nemajú šancu, dal sa s vojskom na ústup.[8] V Zápiskoch historika sa píše, že cestou bojovali s nepriateľom bez prestávky celých osem dní a dostali sa až na vzdialenosť sto míľ od Juyan. Vtedy im však Xiongnuovia prehradili úzku cestu a úplne ich obkľúčili.

Li Lingovi vojaci už boli vyčerpaní, pomoc neprichádzala a okrem toho im došli zásoby aj šípy. Xiongnuovia vyzývali Li Linga, aby kapituloval, a ten, keďže vedel, že by sa už nemohol postaviť pred cisára, tak sa Xiongnuom nakoniec vzdal. Jeho vojaci boli takmer všetci pobití a domov sa z nich vrátilo iba asi štyristo mužov.

Shanyu, ktorý zajal Li Linga, sa k nemu choval s úctou, pretože počul o sláve jeho rodu a videl, že vie dobre bojovať. Dal mu za ženu svoju dcéru a bolo mu pridelené územie a titul. Keď sa zvesti doniesli do hlavného mesta, Li Lingova matka, manželka aj deti boli popravení. Li Ling potom už zvyšok svojho života strávil u Xiongnuov a vrátiť sa k Hanom odmietal.[9]

Li Ling a Sima Qian[upraviť | upraviť zdroj]

Príbeh Li Linga súvisí aj s tým o Sima Qianovi, ktorý v tom čase zastával na cisárskom dvore úrad astrológa. Zo Zápiskov historika sa dozvedáme, že Sima Qian Li Linga považoval za mimoriadneho muža, pretože bol spoľahlivý, zdržanlivý vo veciach majetku, spravodlivý, svojim rodičom preukazoval príkladnú úctu a správal sa, ako sa patrí. K svojim podriadeným bol zdvorilý a tiež bol vždy pripravený pomôcť štátu v nebezpečenstve, pričom na seba samého nebral ohľady. Často sa vzdával najlepšieho jedla v prospech svojich dôstojníkov a svojich mužov si dokázal získať natoľko, že boli pripravení pre neho zomrieť. Preto o ňom Sima Qian hovorí, že by sa v týchto veciach vyrovnal aj najslávnejším generálom minulých čias. Hoci bol Li Ling porazený, mal najlepšie úmysly a vždy slúžil dynastii, ako len mohol.[10]

Keď sa Sima Qian dozvedel o osude Li Linga, ako jediný sa ho na cisárskom dvore zastal. V liste Ren Anovi píše:

„Keď sa mu (Li Lingovi) potom zo všetkých jeho činov jeden nepodaril a dvorania, ktorí nikdy nerobia nič iné, než že prikrčení chránia svoje ženy a deti, začali proti nemu strojiť úklady, strašne ma to bolelo! ... Prial som si toto všetko vyjaviť cisárovi, ale nevedel som ako. Zhodou okolností som bol potom predvolaný a vypočúvaný, a tak som vychválil Lingove zásluhy, aby som rozohnal chmáry Jeho Veličenstva a aby som zastavil nepekné ohovárania. Nedokázal som však všetko jasne vysvetliť a Jasný vládca nepochopil, ako som to myslel. Domnieval sa, že konám na pokyn Li Linga a nasadzujem proti generálovi od Sutrišny. Dal ma preto uvrhnúť do väzenia a bol som odsúdený za urážku Jeho Veličenstva. Naša rodina nebola bohatá a majetok nestačil na to, aby som sa mohol vykúpiť.[11]

Oľga Lomová vo svojom komentári k týmto udalostiam píše, že keďže bolo známe, že Li Ling žiadal svojho nadriadeného o posily, ktoré však nedorazili, cisár si Sima Qianovu intervenciu v prospech generála Li Linga mohol nesprávne vysvetliť ako nepriamu kritiku generála od Sutrišny. Ten bol obľúbencom cisára Wua, lebo jeho sestra, pani Li, bola v tej dobe cisárovou favoritkou. To vysvetľuje aj rozhodnutie cisára, ktorý Sima Qiana odsúdil na trest smrti. Trest bol vzápätí zmiernený na kastráciu, čo však bolo pre muža najväčším možným ponížením. V podobných prípadoch si mnohí volili dobrovoľnú smrť, aby sa vyhli poníženiu a neuvalili hanbu na svoj rod. Sima Qian sa však rozhodol trest podstúpiť (stalo sa tak pravdepodobne roku 97 p. n. l. ), aby zostal nažive a mohol dokončiť dielo, ktoré mu zveril otec.[12]

Nálezy a vykopávky[upraviť | upraviť zdroj]

V nie až tak dávnej minulosti sa o Li Lingovi hovorilo aj v spojení s vykopávkami na Sibíri. V roku 1940 počas výstavby cesty z Abakanu do Askyzu pracovníci narazili na úlomky starých hlinených dlaždíc, keď prekopávali jeden nízky vrch. Miestnu archeologičku Varvaru Levášovú upútali predovšetkým hieroglyfické nápisy na obkladoch. Podrobnejšie vykopávky na mieste začali v roku 1941, boli však prerušené druhou svetovou vojnou a pokračovali až v roku 1944. Práce sa potom skončili v roku 1946. Po dokončení vykopávok sa ukázalo, že ide o pomerne rozsiahly palác v čínskom štýle.

Sinológ Vasilij Aleksejev datoval ruiny do druhého alebo prvého storočia pred naším letopočtom. Stavba sa zdá byť typická pre Hanskú ríšu, ktorá prekvitala od roku 206 p. n. l. do roku 220 n. l., napriek tomu sa však našla takmer 2 000 kilometrov od jej vtedajších hraníc. Niektorí experti túto stavbu v blízkosti dnešného Abakanu považujú za sídlo generála Li Linga, ktorý tu mal mať svoju základňu počas exilu na území Xiongnuov.

Neskôr sa objavila nová hypotéza, ktorá by stavbu datovala do prvého storočia nášho letopočtu, čím by sa vylúčila možnosť, že na tých miestach mohol žiť generál Li Ling.

Podľa nej by mohlo ísť o palác postavený pre manželku Hunského guvernéra Syui-budana.

Existuje ešte jedna verzia od archeológa Alexeja Kovalyova, podľa ktorého tento palác mohol obývať Lu Fang, ktorý sa neskôr vyhlásil za pravnuka cisára Wua a začal rebéliu, ktorú podporili aj Húni.

Bohužiaľ, dnes už nie je možné zistiť, ktorá teória je správna, pretože v dobe Stalina bola stavba kvôli novej ceste úplne zničená.[13]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 百度百科——全球最大中文百科全书 [online]. baike.baidu.com, [cit. 2019-03-06]. Dostupné online.
  2. KR., Sima, Qian, ca. 150-90 př.. Kniha vrchních písařů : výbor z díla čínského historika. Praha : Karolinum, 2012. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 9788024621548.
  3. KR., Sima, Qian, ca. 150-90 př.. Kniha vrchních písařů : výbor z díla čínského historika. Praha : Karolinum, 2012. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 9788024621548.
  4. BARFIELD, Thomas J.. The Hsiung-nu Imperial Confederacy: Organization and Foreign Policy. The Journal of Asian Studies, 1981, roč. 41, čís. 1, s. 45–61. Dostupné online [cit. 2019-03-06]. ISSN 0021-9118. DOI10.2307/2055601.
  5. CHUN-SHU, Chang. Military Aspects of Han Wu-ti's Northern and Northwestern Campaigns. Harvard Journal of Asiatic Studies, 1966, roč. 26, s. 148–173. Dostupné online [cit. 2019-03-06]. ISSN 0073-0548. DOI10.2307/2718463.
  6. BARFIELD, Thomas J.. The Hsiung-nu Imperial Confederacy: Organization and Foreign Policy. The Journal of Asian Studies, 1981, roč. 41, čís. 1, s. 45–61. Dostupné online [cit. 2019-03-06]. ISSN 0021-9118. DOI10.2307/2055601.
  7. CHUN-SHU, Chang. Military Aspects of Han Wu-ti's Northern and Northwestern Campaigns. Harvard Journal of Asiatic Studies, 1966, roč. 26, s. 148–173. Dostupné online [cit. 2019-03-06]. ISSN 0073-0548. DOI10.2307/2718463.
  8. TSE, Wicky W. K.. The Collapse of China’s Later Han Dynasty, 25–220 CE. [s.l.] : Routledge, 2018-06-27. Dostupné online. ISBN 9781315532332.
  9. KR., Sima, Qian, ca. 150-90 př.. Kniha vrchních písařů : výbor z díla čínského historika. Praha : Karolinum, 2012. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 9788024621548.
  10. KR., Sima, Qian, ca. 150-90 př.. Kniha vrchních písařů : výbor z díla čínského historika. Praha : Karolinum, 2012. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 9788024621548.
  11. KR., Sima, Qian, ca. 150-90 př.. Kniha vrchních písařů : výbor z díla čínského historika. Praha : Karolinum, 2012. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 9788024621548.
  12. KR., Sima, Qian, ca. 150-90 př.. Kniha vrchních písařů : výbor z díla čínského historika. Praha : Karolinum, 2012. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 9788024621548.
  13. A palm tree on Mars? [online]. siberiantimes.com, [cit. 2019-03-06]. Dostupné online.