Redaktor:Sisky89/pieskovisko

Eugene Gladstone O’Neill (1888 – 1953)

Eugene O'Neill, celým menom Eugene Gladstone O'Neill, americký dramatik, patril k najväčším americkým dramatickým autorom. Je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru a 4 Pulitzerových cien. Považujeme ho za zakladateľa modernej americkej drámy, ktorý bol ovplyvnený Ibsenom a Strindbergom i antickou drámou. Zo štúdia na Princeton University (1906-07) ho vylúčili, holdoval alkoholu a striedal rôzne zamestnania (hľadal zlato, bol námorníkom, hercom zájazdovej divadelnej spoločnosti, pracoval ako reportér novín...). V rokoch 1912-13 sa pol roka liečil na tuberkulózu v sanatóriu, koncom roku 1913 sa začal venovať dramatickej tvorbe. Neskôr začal navštevovať kurz dramatického písania na Harvarde . V rokoch 1916-20 spolupracoval s massachusettským experimentálnym súborom Provincetown Players, ktorý uviedol takmer všetky jeho jednoaktovky (najznámejšia je Cisár Jones, 1920). Od roku 1920 sa jeho hry hrávali na Broadwayi. Eugene O´Neill je autorom niekoľkých desiatok celovečerných hier (Za obzorom, 1920 - prvá celovečerná hra a debut na Broadwayi, Anna Christie, 1921, Čudná medzihra, 1928 - za všetky tri získal Pulitzerovu cenu; Chlpatá opica, 1922, Všetky božie deti majú krídla, 1924, Spojení, 1924, Túžba pod brestami, 1924 - TV inscenácia v réžii P. Haspru, 1961; Veľký boh Brown, 1925, Miliónový Marco, 1925 - v SND v réžii J. Budského, 1975; Lazar sa smial, 1926; parafráza na Aischylovu Oresteiu s názvom Smútok pristane Elektre, 1931 - trilógia, TV inscenácia v réžii P. Haspru, 1971. V období 1934-53 napísal už len 2 hry: Ľadár prichádza, napísaná 1939, Mesiac pre smoliarov, 1952) a množstva jednoaktoviek (Pavučina, Smäd, Hmla, Východným smerom do Cardiffu, V zóne, Dlhá cesta domov, Luna Karibiku a i.). V rokoch 1935-39 pracoval na 11-dielnom cykle hier Príbeh vlastníkov, ktorí sa sami vyvlastnili (nedokončený, zo 6 napísaných rukopisov 4 zničil, zachovala sa len hra Dotyk básnika, uverejnená posmrtne v r. 1958, a jej voľné pokračovanie - Honosnejšie obydlia, 1962). V rokoch 1940-41 napísal autobiografickú rodinnú drámu Cesta dlhým dňom do noci (majstrovské dielo), ktorá bola podľa jeho želania uvedená až po jeho smrti (1956) a získala Pulitzerovu cenu i Cenu New York Drama Critics Circle (inscenovaná aj u nás: SND, 1965, bratislavské Divadlo a.ha) Jeho tvorba (od autobiografických, psychologických cez experimentálne a existenciálne drámy až po ich kombinácie) osciluje medzi naturalizmom, expresionizmom a symbolizmom, žánrovo medzi melodrámou, psychologickou drámou a tragédiou. Vo svojich hrách zobrazoval zložité psychologické a existenciálne otázky, zachytával komplikovanosť vzťahov a konfliktov v rodine s hlbokou psychologickou komplexnosťou, odcudzenie a osamelosť jednotlivca uprostred rodiny. Jeho rodinné drámy sú prenikavou sondou do problémov rodiny, vedúcich k rozkladu osobnosti človeka i tragédii (kolapsu) rodiny, zobrazoval psychologickú rozpoltenosť postáv, prejavujúcu sa protirečením a rozporom medzi ich túžbami a realitou či túžbami a konaním, analyzujúc ich psychické stavy a postihujúc hlbinné i temné vrstvy ľudskej psychiky, hrdinovia jeho hier sa ocitajú v bezvýchodiskových či neriešiteľných situáciách v rodine, preto volia únik či sebadeštrukciu. E. O´Neill dostal Nobelovu cenu za literatúru (1936) ako druhý Američan a jediný americký dramatik. Posledné roky života prežil mimo rodiny i literárneho života. Väčšina z jeho neskorších hier bola uvedená až po jeho smrti. Podľa jeho hier vzniklo veľa filmových adaptácií (Anna Christie, 1931 - G. Garbo, Dlhá plavba domov, 1940, réžia J. Ford, Túžba pod brestami, 1958 - so S. Loren a A. Perkinsom; Cesta dlhým dňom do noci bola sfilmovaná viackrát. V roku 1923 dostal Zlatú medailu od National Institute of Arts and Letters, v 1926 čestný doktorát literatúry Yalskej univerzity. Jeho meno nesie Eugene O'Neill Theater Center vo Waterforde (Connecticut), ktorého súčasťou je o. i. Národný divadelný inštitút, v Tao House v kalifornskom Danville.

Chlpatá opica

Chlpatá opica - The Hairy Ape (1922), ktorá nesie podtitul Komédia o stredovekom a modernom živote v ôsmich scénach je dráma o odcudzení, individualistickej revolte a anarchistických postojoch s prenikavým sociálnym obsahom. Je to obraz človeka, ktorý nedokáže nájsť svoje miesto v spoločnosti a taktiež v živote, a svoj život končí v smrteľnom objatí obrovskej gorily. Hlavný hrdina, brutálny, nemysliaci robotník známy ako Yanke (pravé meno je Bob Smith), hľadá vo svete pocit spolupatričnosti. Keď ho bohatá dcéra priemyselníka v oceliarskom podniku nazve „špinavou beštiou“, Yank prechádza krízou identity. Opúšťa loď a putuje do Manhattanu, len aby zistil, že nepatrí nikam. Nakoniec vidí spriaznenú bytosť v gorile, v ktorej náručí aj umiera.

Postavy

Yankee pracuje na zaoceánskej lodi ako kurič. Hra nadväzuje na jeho hľadanie nájsť pocit spolupatričnosti v modernej priemyselnej spoločnosti. Yanke, ktorého skutočné meno je Bob Smith, sa narodil v New Yorku a bol vychovaný v rodine, ktorá patrila do sociálne nižšej triedy. Yanke je postavou statný, no má určité problémy s myslením, čo je v hre umocnené špeciálnym jazykom.

Mildred Douglas - krehká, no dosť impulzívna dvadsaťročná dcéra majiteľa oceliarskej firmy Nazareth . Mildred sa teší v prospech všetkých peňažných výsad životu a nemá žiadnu skutočnú znalosť práce alebo pocitu, že by jej v živote niečo chýbalo. V snahe pochopiť chudobnejšie triedy robí projekt v rámci štúdia sociológie na univerzite. Reakcia Mildred po tom, čo zbadá Yankea v kotolni spôsobuje pocit vedomia jeho sociálnej triedy

Mildredina teta - tučná aristokratická žena stredného veku, ktorá silno kritizuje Mildredino zapojenie do projektu. Paddy - starý Ír , ktorý pracuje s Yankeom ako kurič na palube zaoceánskeho parníka. Paddy je známy pre opilstvo, no nezastáva názor že kuriči sú nútení robiť otrockú prácu . Paddy spomína na dni, keď pracoval na lodi Clipper, kde muži boli voľní ..

Long – ďalší kurič na palube zaoceánskeho parníka, ktorý hlása myšlienky marxizmu. S ním odchádza Yanke do New Yorku, aby zistil, že všetci ľudia z vyššej spoločnosti sú rovnakí. Gentleman – patrí do vyššej spoločnosti. Zapríčiňuje Yankeove zatknutie, keď na neho zavolal políciu, lebo nestihol svoj autobus. ho ujsť autobus .

Scény:

Hra je rozdelená do 8 scén .

1. scéna sa odohráva na hasičskej prove výletnej lodi, na mieste určenom na spanie. Yank a ostatní hasiči počas plavby z New Yorku na palube pijú a spievajú. Ako sa tak zdá, Yank je lídrom skupiny. S ďalším mužom na palube vtipkuje o myslení. Yank v opitosti opakuje, aby ho nerušili keď rozmýšľa (tink – namiesto think). Muži potom posmešne pokrikujú heslo „Pi - nemysli!“ Ďalšími spomínanými postavami v tejto scéne sú Long a Paddy – skoro stále opitý Ír.

2. scéna sa odohráva na hornej palube, kde sa Mildred Douglas (bohatá dievča) a jej teta zhovárajú. Takmer neustále sa dohadujú. Mildred pracovala s chudobnými v manhattanskej štvrti Lower East Side a je na ceste k tomu, aby rozšírila svoje projekty aj v Európe. Mildredina teta nechápe, prečo má svoje služby rozširovať v medzinárodnom meradle a hovorí jej, že jej práca dáva pocítiť chudobným, že sú ešte chudobnejší. Mildred čaká na druhého inžiniera, aby ju vzal dole do kotolne. Mildred mu zaklamala, že má súhlas od otca, prezidenta podniku Nazareth ocel. Mildred vstupuje do kotolne oblečená v bielych šatách, ktoré si odmietla prezliecť pred vstupom do špinavej kotolne.

3. scéna sa odohráva v kotolni. Yanke a ostatné hasiči sú pyšní na svoju prácu . Keď Mildred príde na návštevu kotolne, začuje Yankea ako nadáva. Keď sa otočí a ona ho uvidí, tak ho v šoku nazve špinavou beštiou (filthy beast) a zomdlie do náručia inžiniera.

4. scéna sa taktiež odohráva na lodi. Yanke je vo veľkej depresii. Ostatní chlapi sa mu vysmievajú a napodobňujú scénu, v ktorej ho nazvala špinavým zvieraťom. Paddy mu dokonca povedal, že Mildred sa na neho pozerala tak, ako by bol veľká chlpatá opica. Yank to nevydrží a vyráža smerom k dverám nájsť Mildred ale zadrží ho ďalší spolupracovník.

5. scéna je scénou odchodu Yankea a Longa na 5. Avenue v New Yorku. Long chce ukázať Yankeovi, že všetci ľudia z vyššej triedy sú takí ako Mildred. Yank sa snaží pútať pozornosť na seba tým, že vráža do ostatných ľudí. Nakoniec Yanka zatýkajú, pretože obťažoval istého pána, ktorý kvôli nemu nestihol autobus. Yank je uväznený na ostrove Blackwell.

6. scéna sa koná vo väznici na ostrove Blackwell. Yanke sa tam rozpráva s väzňom , ktorí mu dáva článok o priemyselných pracovníkov sveta. Radí mu, že ak sa chce dostať k Mildred a do podniku jej otca, musí sa pripojiť k skupine priemyselných pracovníkov. Yank zisťuje, že sa dostáva do psychickej pasce, v ktorej je uväznený. Snaží uniknúť tým, že vypáči mreže na svojej cele, no strážnik mu útek prekazí.

7. scéna sa koná v miestnej pobočke Industrial Workers of World ( I. W. W.), do ktorého prichádza Yanke mesiac po prepustení z väzenia. Nanešťastie, z úradu ho vykážu a vyhodia na ulicu potom, čo si myslia, že je politický špión.

8. scéna sa koná v ZOO, presnejšie v pavilóne s opicami, kam sa Yanke uchýlil po tom, čo ho vyhodili z úradu. Yank je totálne zdrvený, snaží sa rozprávať opicou, u ktorej hľadá odpoveď na otázku kde patrí, kde je jeho miesto pod slnkom. Totálne vysilený životom a beznádejným hľadaním svojho miesta v živote umiera v klietke s opicou. Aspoň naposledy niekomu patril.

Sumár

Prostredníctvom Chlpatej opice zobrazuje O´Neill sociálny záujem o utláčaných ľudí priemyselnej robotníckej triedy. Cez hru chce demonštrovať svoje jasné presvedčenie, že kapitalistický systém prenasleduje pracujúceho muža. O´Neill je veľmi kritický voči socialistickému hnutiu, ktoré nemôže splniť individuálne potreby a riešiť špecifické problémy jedinca. Priemyselné prostredie je prezentované ako toxické a neľudské. Do protikladu stavia svet bohatých, v ktorom dominuje povrchnosť a výdobytky techniky. Yanke je tiež interpretovaný ako zástupca človeka, s ktorým lomcuje neblahý duševný stav a pocit vedomia, že nepatrí do žiadnej sociálnej skupiny. Časté sú pocity izolovanosti, beznádeje a jediným vykúpením z tohto trápenia je smrť

Cesta dlhým dňom do noci

Cesta dlhým dňom až do noci je jedna z najkrajších a najlepších hier svetovej dramatiky. Je to dráma o rodine, v ktorej „nebrať“ do úvahy poľahčujúce okolnosti znamená nezošalieť. Má silné autobiografické prvky. Štvornásobný nositeľ Pulitzerovej ceny a laureát Nobelovej ceny za literatúru si prial, aby sa hrala až po jeho smrti. O’Neill sa v nej vypísal zo svojej najhlbšej bolesti a odkryl tajomstvo svojej rodiny s obrovskou drásavosťou a autentickosťou. Samotné čítanie bolí, fascinuje a zasahuje, človek má obrovské porozumenie so všetkými členmi rozkladajúcej sa rodiny. Autor začal hru písať v roku 1940 vo svojom sídle Tao House pri San Franciscu a pracoval na nej dlhšie než rok. Hra ho tiažila a „strašila“, ale autor písal hru ako o život, pretože sa bál, že by o jeho rodine mohol napísať niekto iný a vzniklo by niečo vulgárne a melodramatické. O’Neill dal pokyn nakladateľstvu Randome House, že hra smie byť vytlačená až 25 rokov po jeho smrti a že sa nikdy nesmie hrať na javisku. Jeho žena Carlotta, ktorá sa stala vykonávateľkou poslednej vôle, sa však rozhodla, že hru nechá publikovať už dva roky po manželovej smrti. Randome House text odmietol s tým, že chcú rešpektovať jeho žiadosť, preto Carlotte predala hru Yale University Press. Tí ju vydali v roku 1956 a hra sa okamžite stala bestsellerom. Ešte v ten mesiac ju s veľkým úspechom hralo vo Švédsku stockholmské Kráľovské činoherné divadlo. Carlotta dala súhlas, aby sa táto hra do noci uviedla aj v Amerike. Po prvýkrát sa hrala na Broadwayi v roku 1956.

Obsah

Dej hry sa začína v obývačke letného domu rodiny Tyronských v auguste roku 1912. Príbeh hry sa odohráva ako keby „v zákulisí“. Keď sa začne tento osudný deň, môžeme cítiť napätie, ktoré je už istý čas v rodine Tyronových. James Tyrone a jeho dvaja synovia, Edmung a Jamie, si všimli, že Mary, Jamesova žena, strávila noc v hosťovskej izbe, kde si predtým zvykla pichať morfium. Chlapci si mysleli, že ich matka skončila s týmto zlozvykom, ale podozrievajú ju, že môže byť opäť závislá. Čo sa týka týchto jej synov, Jamie je doma, pretože nemá prácu a potrebuje miesto, kde by na nejaký čas ostal. Edmund sa naopak cíti veľmi chorý. V priebehu dňa sa problémy stupňujú. Začína byť zrejmé, že Mary je znova závislá. Občas sa správa defenzívne, ako keby bola znova tínedžer. Mary strávila svoju mladosť v kláštore plánovaním, že sa raz stane mníškou. Odvtedy musela čeliť všetkým druhom tragédií, zahrňujúc smrť jej otca, stratu svojho domova, nevinnosti, náboženstva, ale aj druhého syna. Ukáže sa, že za Edmundovým nepríjemným ochorením sa skrýva tuberkulóza. Táto choroba je liečiteľná, ale Edmund musí byť poslaný do sanatória, čo je nákladné. Keďže sme spomenuli peniaze, obráťme pozornosť aj na Jamesa. James nemá žiadne život ohrozujúce ochorenie, ale má tendenciu byť neuveriteľne lakomý. Okrem toho, on a Jamie (v menšej miere aj Edmund) sú alkoholici. V čase, keď nastane toto augustové popoludnie, tak chlapci opustili dom – Edmund šiel k doktorovi, aby zistil niečo o svojej chorobe. Spoločnosť mu robí jeho brat a otec, ale tí potom odchádzajú piť. Jamie zostáva vonku a mieri do bordelu, ale James a Edmund prichádzajú späť po pár drinkoch. Medzitým si Mary ide do mesta zabezpečiť morfium. Potom strávi popoludnie s Cathleen, pomocnicou v domácnosti a rozpráva jej o svojom detstve. Môžeme predpokladať, že Mary si predtým dala dávku. Keď sa James a Edmund vrátia, Mary ich zapája do konverzácie, ale toto jej správanie núti Jamesa, aby si dal ešte pár pohárikov whiskey a Edmund znova túži vypadnúť. Po čase prichádza James na večeru, ale Mary sa rozhodla ísť si radšej pospať. Edmund sa šiel poprechádzať na pláž a zastavil sa v hostinci na drink. Uvedomuje si, že je čas vrátiť sa späť a nachádza svojho otca v obývačke. Obidvaja sú opití a začínajú pred sebou hovoriť o minulosti a o svojich snoch. Kým Edmund túžil byť básnikom a chce žiť v inej realite (alebo zomrieť), James sa priznáva, že skúsenosti z jeho mladosti ho viedli k odmietaniu extravagancie a lenivosti (to sú vlastnosti, ktoré nachádzame v Jamiem). Jamie tiež prichádza domov v podguráženom stave a s príbehmi o prostitútke s nadváhou. Po tom, ako sa vyjadrí urážlivo na Marinu adresu, dostane pár rán do tváre od Edmunda. Jamie priznáva, že nebol najlepší syn a ani dobrý brat. V skutočnosti chce zničiť Edmunda, pretože je žiarlivý a nahnevaný na svoj vlastný premrhaný život. Nakoniec Mary prichádza dole nesúc svoje staré svadobné šaty. Je úplne zdrogovaná a správa sa ako dievča v čase, keď stretla Jamesa. Jamie ju opäť uráža a Edmund ho udrie do tváre. Mary rozpráva aká šťastná bola v kláštore, kde vyrástla a ako veľmi milovala Jamesa, keď sa stretli. Je extrémne rozčúlená, že niečo stratila (nevieme čo) a ukončuje hru so slovami, že ich manželstvo bolo chvíľu šťastné.

Sumár

Už na samom začiatku knihy nájdeme O’Neillove venovanie svojej manželke: „Carlotte v deň dvanásteho výročia svadby: Moja najdrahšia, dávam Ti pôvodný zápis tejto hry dávnej strasti, napísanej slzami a krvou. Ku dňu, keď má byť oslávené šťastie, vyzerá to ako dar nevhodne trúchlivý. Ale ty porozumieš. Mienim to ako poctu Tvojej láske a nehe, ktorá mi dala vieru v lásku, a tá konečne umožnila, aby som sa svojím mŕtvym dokázal postaviť tvárou v tvár a napísal túto hru – aby som ju napísal s hlbokým súcitom, pochopením a odpustením voči všetkým štyrom prenasledovaným Tyronovým. Týchto dvanásť rokov, moja milovaná, bolo a je Cestou do svetla – k láske. Vieš, ako som Ti vďačný. A ako ťa milujem!“ Ide o prvú z amerických hier napísaných v štýle analytickej drámy (ktorý v Európe predstavovali dramatici ako Ibsen alebo Čechov). Tieto divadelné hry svojmu divákovi spravidla nepredkladajú konzistentný dej, ale iba situácie, v ktorých postavy fungujú a prostredníctvom tohto konania potom odkrývajú svoju vnútornú psychológiu. Tento špecifický spôsob tvorby autor využil na to, aby poukázal na bolestné zážitky zo svojho života, ukazoval rodinné krízy a odhalil radu osobných tragédií. Podľa iných zdrojov táto hra osciluje medzi melodrámou, psychologickou drámou a tragédiou. V tejto Ceste dlhým dňom do noci sa štyri hlavné postavy navzájom mučia a trestajú, čím si spôsobujú obrovskú bolesť. Z ich rečí a činov vieme, že sa to už udialo veľakrát predtým. Medzi postavami môžeme vidieť veľa lásky, ale aj tragédie, ktorú si uvedomuje aj sám čitateľ. Spoločným znakom jeho protagonistov je ich citová, prípadne spoločenská paralýza, neschopnosť riešiť konflikt alebo aktívne čeliť nepriaznivej situácii. Rodinné konflikty často končia patovými situáciami. Tento motív bol priamo ovplyvnený bezvýchodiskovosťou jeho rodinných vzťahov. Vo veku 14 rokov odhalil, že jeho narodenie bolo príčinou matkinej závislosti na morfiu. Pociťoval vinu, ktorú si niesol so sebou celý život, zároveň aj neschopnosť matke pomôcť. Autobiografické prvky môžeme vidieť v postave Mary. Je spracovaná dysfunkčne, pretože je závislá na morfiu, dokonca prichádza o svoj zdravý rozum. Taktiež aj postava otca je autobiografická. Edmund a Jamie sa sťažujú na otcove paranoidné lakomstvo, vyúsťujúce v komických scénach, keď otec vykrúca nadpočetné žiarovky v svietidlách, no aj v autobiograficky pravdivej scéne, v ktorej otec posiela tuberkulózou postihnutého Edmunda do nekvalitného štátneho sanatória pre najchudobnejších, aby tak čo najviac ušetril. Typickým znakom postáv je únik od reality do priaznivejšieho sveta ilúzií. Eugen po odhalení matkinej závislosti odchádza do Južnej Ameriky. Mary zase uniká do hosťovskej izby, kde sa oddáva svojej závislosti bez ohľadu na aktuálne problémy rodiny. U postáva dominuje mnohoznačnosť. James Tyrone je opatrný a zároveň márnotratný, pokiaľ ide o nákup nehnuteľností. Jeho starší syn James má podobný ambivalentný vzťah ku svojmu mladšiemu bratovi, miluje ho a zároveň nenávidí. Táto rozdvojenosť sa znásobuje v správaní a konaní matky, ktoré hraničí až so schizofrenickou rozpoltenosťou, protirečivosťou a a sebapopieraním.

Anna Christie

Anna Christie je hra, ktorá je rozdelená na štyri dejstvá. Táto hra mala debut v divadle Vanderbilt 2. novembra 1921. O'Neill získal Pulitzerovu cenu za túto drámu v roku 1922. Anna Christie je príbeh o prostitútke, ktorá sa zamilovala, musela prekonať zložité situácie, rozhodla sa spoznať svojho otca a snažila sa vyrovnať so svojím životom.

Obsah diela:

Hra sa začína v Johnnyho salóne v New Yorku, v jedno jesenné popoludnie. Kapitán Chris Christopherson dostal list od Anny, jeho dcéry, ktorá mu napísala, že sa ho chystá navštíviť. Chris vysvetľuje, že svoju dcéru videl naposledy, keď mala päť rokov, pretože sa odsťahoval do Švédska. Za všetko mohla jeho práca, keďže bol námorník a veľa cestoval, svoju rodinu videl zriedka. Matka Anny zobrala svoju dcéru žiť do Minnesoty, aby vyrastala spolu so svojimi bratrancami na farme. I keď Annina matka zomrela, Anna ostala žiť na farme. Chris jej rozhodnutie ostať žiť na farme pokladal za správne, pretože Anna nepoznala svojho otca a na život na mori by si nezvykla.

Chris sa odišiel najesť, Anna sa objavila v bare, kde sa stretávali námorníci, bolo na nej patrične vidieť, že sa venovala najstaršiemu remeslu na svete. Bolo to vidieť nielen na štýle jej oblečenia, ale i na jej správaní. Okamžite si vyžiadala od barmana, aby jej nalial „daj mi whisky a zázvorové pivo tiež. A nebuď lakomý, zlatíčko.“ Ako Anna popíjala, vyrozprávala detaily svojej minulosti Marthy. Marthy bola žena, ktorá pracovala istý čas s Chrisom na lodi. Anna vysvetľovala udalosť o polícii, ktorá vtrhla do domu v Saint Paule, kde predtým Anna pracovala. Polícia ju zatkla a Anna strávila určitý čas vo väzení a neskôr ju poslali do nemocnice. A tak sa neskôr rozhodla, že pôjde navštíviť svojho otca a odpočinie si na chvíľu od práce, ale neočakávala od svojho otca veľa. O mužoch tvrdila Anna „dajú ti kopanec, práve vtedy, keď si dole, toto je to, čo všetci muži robia.“ Anna priznala, že nenávidela farmu, kde ju jej bratranci upracovali k smrti ako psa. Jedného dňa ju bratranec znásilnil a Anna sa rozhodla ujsť do Saint Paula, kde si našla prácu ako opatrovateľka detí. Neskôr sa jej táto práca znechutila a prestalo ju baviť starať sa o cudzie deti a stala sa prostitútkou. Chris sa vrátil do baru, pre Annu a jej otca nastáva nepríjemné stretnutie po dlhých rokoch. Chris je nadšený, keď Anna súhlasí, že s ním ostane na lodi.

O desať dní neskôr sa Anna prechádzala po palube lodi, ktorá bola ukotvená v prístave Provincetown, Anna vyzerala zdravo a pretransformovaná do nového života. Anna priznáva otcovi, že miluje more, ktoré vie otca niekedy rozhnevať. Chris jej nechcel zruinovať túto myšlienku, pretože Anna o sebe tvrdila, že sa cítia „čistá.“ Otec sa obával, že sa ožení s námorníkom a bude prežívať samotu a utrpenie celý život ako jej matka.

V túto istú noc zachránia stroskotaných námorníkov. Anna prinesie jednému z nich, ktorý sa volá Mat Burke, nápoj a začnú sa rozprávať. Zapôsobí na neho, keď agresívne odmietne jeho pokus o zblíženie. Mat onedlho vyhlasuje, že sa s Annou ožení. Chris nájde týchto dvoch spolu a rozčúli sa. Dáva si sľub, že ich rozdelí.

Chris sa snažil presvedčiť Annu, že Mat nie je vhodný manžel pre ňu. Ona však naliehala svoje a povedala, že „ona nie je dosť vhodná pre neho.“ Neskôr, Chris napadol Mata kvôli Anne, ale Mat ho rýchlo skrotil. Anna vyjadrila svoje city Matovi, že ho miluje, ale povedala mu, že sa nikdy za neho nevydá. Po súboji medzi jej otcom a Matom sa Anna cítila ako „kus nábytku“ a nakoniec vybuchla a povedala obom o svojej minulosti. Chris sa cítil omámený zúfalstvom a Mat bol plný zlosti. Svojho otca vinila za to, že ju opustil a tak jej neostávalo nič iné a musela sa stať prostitútkou. Matovi sa priznala, že chcela udržať toto tajomstvo pred ním, ale že ho miluje natoľko, že by to nebolo spravodlivé voči nemu. Napriek všetkému sa cíti čistá a dopomohlo jej k tomu more a jej láska k Matovi. Mat sa aj tak cíti podvedený, ktorého Anna využila ako bábku. Mat odíde a zaprisahá sa, že už Annu neuvidí a zabudne na ňu.

O dva dni neskôr sa vrátil opitý Chris na loď, Anna už bola zbalená a pripravená na odchod a vrátiť sa späť k svojmu životu v Saint Paule. Chris povedal Anne, že odchádza na ďalší deň do Južnej Afriky a môže jej posielať peniaze. Za Annou prišiel aj Mat poslednýkrát. Žiadal od nej vysvetlenie. Opäť sa pýtal, prečo mu klamala, ale ona mu povedala, že sa už zmenila a nenávidí všetkých mužov, s ktorými musela stráviť noc. Situácia sa medzi nimi zmenila. Obidvaja našli cestu k sebe a chceli sa zosobášiť na ďalší deň. Anna zistila, že Mat odchádza do Južnej Afriky spolu s jej otcom, ale Mat jej sľúbil, že sa nemusí obávať, že sa vráti onedlho a „s božou pomocou“ budú mať aj deti. Hra sa končí „žalostným nárekom parníkov.“