Redaktor:SweetDadika

Toni Morrisonová

Vlastným menom Chloe Anthony Wofford je dnes už nepochybne jedna z najvýraznejších osobností súčasnej tzv. „čiernej“ literatúry v Spojených štátoch, hoci by sa tento termín z etického hľadiska nemal používať, pretože je považovaný za hanlivý. Počas štúdia na Howardskej Univerzite mnohí ľudí z jej okolia nedokázali správne vysloviť jej krstné meno, a preto sa rozhodla prijať pseudonym Toni.

Narodila sa v štáte Ohio v roku 1931. Tu aj prežila svoje detstvo, ktoré bolo silne ovplyvnené africko-americkým folklórom, hudbou, rituálmi a mýtmi, čo neskôr prispelo k vymedzeniu charakteru jej prozaickej tvorby. Morrisonová sama priznáva, že jej rodina bola vždy očarená niečím „nadprirodzeným“. Tento vplyv je najbadateľnejší v jej románe s otrokárskou témou Milovaná, ktorý je príkladom magického naturalizmu v literatúre. Afroameričania, otrokárstvo, rasová problematika, a to všetko v úzkej spojitosti so ženami. Takto jednoducho môžeme vymedziť tematické piliere prozaickej tvorby tejto spisovateľky. Autorka vyštudovala angličtinu a literatúru. Získala B.A. (titul bakalárky). Po ukončení štúdia a získaní titulu M.A. (titul magisterky) začala prednášať a vyučovať na viacerých amerických univerzitách. Počas profesionálneho pôsobenia na Howardskej univerzite sa spoznala s mladým architektom pochádzajúcim z Jamajky. Volal sa Harold Morrison a v roku 1958 sa za neho vydala. Manželstvo, z ktorého vzišli dvaja synovia, však trvalo iba krátko. Morrisonovci sa v roku 1964 rozišli. Po rozvode pracovala ako editorka vo vydavateľstve v New Yorku a ďalej prednášala na univerzitách. Počas osamelých večerov sa venovala písaniu.

Prvotinou so všetkými znakmi vyzretého literárneho diela, ktorou sa razom dostala do povedomia čitateľskej verejnosti a vzbudila pozornosť aj v kruhoch literárnej kritiky, bol román Najmodrejšie oči. Dnes sa už mnohý osmeľujú označiť toto dielo z pera Toni Morrisonovej za kultový a svojim spôsobom aj prevratný román. Vyšiel v roku 1970. Od roku 1970 až do 1992 Toni Morrisonová publikovala päť ďalších románov a iných prozaických alebo odborných prác. Dôkazom vysokej kvality a duchaplnosti diela Toni Morrisonovej sú mnohé, častokrát medzinárodné, literárne ocenenia. V roku 1988 jej bola udelená Pulitzerova cena za už spomínaný román Milovaná. No azda najväčšie ocenenie, akého sa spisovateľovi môže dostať, je bezpochyby Nobelova cena za literatúru. Tú svoju Morrisonová získala v roku 1993, len rok po vydaní románu Džez. Táto vysoká pocta je však ocenenie nielen pre autorku, ale aj pre celú afro-americkú spoločnosť, pretože Morrisonová bola prvá žena čiernej pleti, ktorá sa stala laureátkou Nobelovej ceny.

Toni Morrisonová je právom považovaná za prvú dámu africko-americkej literatúry, no zároveň je rovnako silnou osobnosťou literárnej a kultúrnej kritiky. Dôkazom toho je jej prednáška o humanistických hodnotách, ktorú predniesla na Michiganskej univerzite 7. októbra 1988 - Nevypodateľné veci nevypovedané: Prítomnosť Afro-Američanov v americkej literatúre. ^{http://www.vaseliteratura.cz/medailonky-autoru/46-clanky/1034-toni-morrison.html}

Najmodrejšie oči

Literárny žáner: román

Rozprávač: dvaja rozprávači: - Claudia Mac.Teerova, ktorá rozpráva raz z detskej a raz z dospelej perspektívy

- vševediaci rozprávač

Dejisko: Lorain, Ohio (1940-1941)

Hlavná postava: Pecola Breedlová

Kontext:

Kniha bola napísaná v 70.tych rokoch, v dobe hesiel „čierna sila“ alebo „čierna je krásna“. Autorka sa nepochybne snažila otvoriť tému frustrácie vo vnútri amerických černochov, ktorú si so sebou niesli z dôb otroctva. Téma rasizmu a krásy je v popredí celej knihy - Pecola je posadnutá „krásou“ modrých očí a túži po nich, pretože v nich vidí jediný spôsob, ako sa stať kránsou nielen pre seba, ale aj pre okolie.

Hlavný dej príbehu sa odohráva počas roku 1942 a je postavený na udalostiach, ktoré prežívajú dve černošské rodiny Mac.Teerovcov a Breedlovcov. Autorka zároveň analyzuje hlavné postavy zo psychologickej stránky a čiastočne využíva svoj príbeh ako nástroj, pomocou ktorého zobrazuje myslenie afroameričanov, ukazuje ich nízke sebavedomie a frustráciu z vopred prehraného zápasu o krásu a uznanie v „bielom svete“.

Obsah diela

Komorný príbeh popisuje život černošskej rodiny po období tzv. Veľkej depresie. Pán a pani Mac.Teerovci žijú v Ohiu a okrem svojich dcér - deväťročnej Claudie a desaťročnej Friede sa starajú aj o dočasne zverenú Pecolu, ktorá pochádza z problémovej rodiny. Jej matka Polly, oplyvajúca odmeranosťou a chladnosťou, zvádza každodenný psychický a fyzciký boj s neustále opitým partnerom Chollym. Pecola, ktorá bola odmalička osamelá, nemilovaná a nepekné dievčatko má jedinú túžbu – vlastniť modré oči. Také majú tie krásne biele bábiky, ktoré dostávajú čierne deti na Vianoce, keď boli dobré. V tej túžbe sa sústreďuje všetok jej hlad po uznaní a láske, veď keby mala modré oči, bola by pekná a každý by ju mal rád. Protikladom Pecoly sú jej kamarátky , ktoré láskaví a starostliví rodičia chránia pred falošným pocitom menejcennosti, a tým im poskytnú pevný základ, aby ich pudová hrdosť na vlastnú rasu mohla prerásť do uvedomelej hrdosti slobodnej čiernej ženy.

Avšak Pecola nebola jediná, kto viedol nespokojný život. Popri hlavnom deji sa v retrospektíve vraciame do detstva a dospievania Pecolinho otca Chollyho, ktorého vlastná matka odhodila na smetisko pár dní po narodení. Od útleho veku ho vychovávala teta Jimmy. Cholly svojho otca nikdy nepoznal a po smrti tety sa ho rozhodol ísť hľadať. Bol ním odmietnutý a zostal sám, až kým nespoznal životnú partnerku Paulinu, s ktorou má syna Samma a dcéru Pecolu.

Jedenásťročná Pecola sa po krátkom pobyte u Mac.Teerovcov vracia späť k svojej rodine, kde sa jedného dňa stane obeťou znásilnenia. Tento čin nezostane bez následkov a Pecola čaká dieťa s vlastným otcom. Nikto neverí, že by sa mladej školáčke mohlo narodiť živé a zdravé dieťa. Jediný, kto tajne dúfa, že sa dieťa narodí v poriadku sú jej dve kamarátky zo susedstva – Claudia a Frieda. Infantilne veria, že ak zasadia semienka kvetov do zeme a kvety vyrastú, tak dieťa prežije. Ale kvety nevykvitnú a Pecoline dieťa predčasne zomiera. Pecola sa zblázni a s domnienkou, že má najmodrejšie oči, žije so svojou matkou na okraji mesta. Cholly, ktorý ju druhý krát znásilnil zomiera vo väzení.

Hlavné postavy

Pecola Breedlová – hlavná postava diela, 11-ročné černošské dievča, ktoré verí, že ju neľúbia preto, lebo je škaredá, lebo je čierna, lebo nespĺňa ideál belošskej krásy – a to je špecifický černošský problém. Pecole ani jej okolie, ani jej rodičia nevedia poskytnúť lásku. Zo začiatku je citlivá, krehká a nečinne znáša zneužívanie jej matky, otca a spolužiakov. Ku koncu diela sa z nej stáva úplne zničená osobnosť.

Claudia Mac.Teerová – primárny rozprávač, ktorý svojimi detskými spomienkami uvádza jednotlivé kapitoly nazvané po ročných obdobiach. Nebojácna, vnútorne silná 9-ročná bojovníčka, ktorá zápasí s tyraniou dospelých nad deťmi a proti idealizovaniu „bielej krásy“ černošskou komunitou. Claudia so sestrou netrpia falošnými predstavami o belošskej kráse. Claudia sa im bráni tým, že štvrtí modrooké, zlatovlasé bábiky.

Frieda Mac.Teerová – Claudiina 10-ročná sestra, ktorá zdieľa sestrinu nezávislosť a tvrdohlavosť. Pretože je staršia, viac rozumie svetu dospelých a niekedy je statočnejšia ako Claudia. Spolu so sestrou vyrastajú v stabilnej rodine, ktorá ich pevne chráni a stanú sa predobrazom slobodných hrdých čiernych žien, ktoré nedovolia životu, aby ich znetvoril. Keď tieto dievčatá vyrastú, budú mať dosť síl, aby si so životom poradili, aby ho prežili skutočný a bohatý, aby sa nepoddali a neuchýlili k jeho napodobenine.

Cholly Breedlove – Pecolin otec, je výbušný a násilnícky. Svoje poníženie z dospievania vyjadruje vo forme frustrácie voči ženám v jeho živote. Dokáže byť aj nežný, ale v priebehu deja zúrivosť jasne prevyšuje jeho jemnú stránku. Cholly nikdy rodičovskú lásku nepoznal a keď v závere diela pocíti voči svojej dcérke chvíľkový láskyplný súcit, nevie jej ho vyjadriť ináč, ako primitívnym pudovým spôsobom, a tým ju zničí.

Polly Breedlová – Pecolina matka, ktorá verila, že je škaredá. Táto viera z nej urobila osamelú a chladnú ženu. Mala ochromené chodidlo a samu seba vidí ako mučeníčku v hroznom manželstve. Zmysel svojho života nachádza nie vo svojej vlastnej rodine, ale v romantických filmoch a v práci pre majetné belošské rodiny.