Redaktor:TItus Valerianus/pieskovisko
Slovenská republika (1939 – 1945)
Skratky:
- ČSR – Československá republika
- Č-SR – Česko-slovenská republika
- SNP – Slovenské národné povstanie
- SNR – Slovenská národná rada
- SR – Slovenská republika
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Súpis názvov[upraviť | upraviť zdroj]
Vysvetlenie[upraviť | upraviť zdroj]
Pozadie vzniku Slovenského štátu[upraviť | upraviť zdroj]
Mníchovská dohoda a z nej vyplývajúce zmeny v Československu[upraviť | upraviť zdroj]
- Mníchovská dohoda (29./30. september 1938), jej podmienky a prijatie vládou Československej republiky
- Vládna kríza, abdikácia prezidenta Edvarda Beneša (5. október 1938), porada E. Beneša s najbližšími spolupracovníkmi (Ivan Klouda, Josef Kalfus a ď.) v Sezimovom Ústí, odchod E. Beneša do Londýna (22. október 1938)
- Vyhlásenie autonómie Slovenskej krajiny (6. október 1938), zákon o autonómii Slovenskej krajiny (22. november 1938)
- Voľba prezidenta Č-SR Emila Háchu (30. november 1938)
- Maďarské územné nároky voči Česko-Slovensku, prvá viedenská arbitráž (2. november 1938)
- Poľské územné nároky voči Česko-Slovensku – Tešínsko, územie s rozlohou 2400 km2 na severe Slovenska (10. október 1938), odstúpenie územia s rozlohou 226 km2 (1. december 1938)
- 1. december 1938: vymenovanie ústrednej vlády (prvá vláda Rudolfa Berana), vlády Slovenskej krajiny (vláda Jozefa Tisa), vlády Podkarpatskej Rusi (vláda Augustína Vološina)
- Zmocňovací zákon – ústavný zákon č. 330/1938 Zb. o zmocnení k zmenám ústavnej listiny a ústavných zákonov republiky Československej a o mimoriadnej moci nariaďovacej
- Vyhlásenie volieb do Snemu Slovenskej krajiny (26. november 1938), termín na podávanie kandidátnych listín (27. november 1938), pokus Štefana Sadloňa z Myjavy (podľa spomienok Jána Lichnera), jediná kandidátka HSĽS-SSNJ, voľby (18. december 1938)
- Ustanovujúce zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny (18. január 1939)
- Protižidovská a protičeská kampaň a aktivity na Slovensku
Slovenská otázka v plánoch Nemecka a kalkulácie autonómnej vlády[upraviť | upraviť zdroj]
- Tajná direktíva A. Hitlera o rozbití Č-SR (21. október 1938) a jej úprava a doplnenie (17. december 1938)
- Aktivity radikálneho krídla HSĽS-SSNJ: prejav V. Tuku na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave (6. december 1938), založenie Slovensko-nemeckej spoločnosti v Bratislave (30. január 1939), manifestácia Hlinkovej gardy v Rišňovciach v okrese Nitra (Rišňovská manifestácia; 5. február 1939), návšteva Vojtecha Tuku u Adolfa Hitlera a Joachima von Ribbentropa v Berlíne (12. február 1939), stretnutie V. Tuku, Alexandra Macha, Matúša Černáka, Jozefa KIrschmauma, Franza Karmasina s Ednzbdin Veesenmayerom a dvoma ďalšími nemeckými predstaviteľmi (17. február 1939), plán V. Tuku o prevrate a vyhlásení samostatného štátu
- Východiská o možnostiach vlády Slovenskej krajiny, kalkulácie radikálov (vyhlásenie samostatného štátu s nemeckou garanciou), kalkulácie umiernených (zachovanie Č-SR a po neudržateľnosti tejto alternatívy snaha oslabiť nemecký vplyv, úvahy o zblížení s Poľskom, projekt poľsko-slovensko-maďarského bloku)
- Rokovania delegácie Mikuláša Pružinského s Hermannom Göringom v Berlíne (28. február – 3. marec 1939), zasadnutie vlády Č-SR (1. marec 1939), zásah ústrednej č.-s. vlády na Podkarpatskej Rusi (6. marec 1939)
Vojenský zákrok ústrednej vlády na Slovensku a vývoj do vyhlásenia samostatnosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Vojenský zákrok ústrednej česko-slovenskej vlády na Slovensku (tzv. Homolov puč; 9./10. marec 1939)
- Vymenovanie vlády Slovenskej krajiny (vláda Karola Sidora, 11. marec 1939)
- Rokovanie predsedu autonómnej vlády J. Tisa s A. Hitlerom v Berlíne (13. marec 1939)
- 14. marec 1939: schôdza členov vlády a predsedníctva HSĽS-SSNJ (správa J. Tisa o rokovaní v Berlíne, otázka postupu pri vyhlásení samostatného štátu; 14. marec 1939), zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny – zloženie poslaneckého sľubu Vojtechom Tvrdým, demisia vlády Karola Sidora, prijatie zákona o samostatnom Slovenskom štáte, vymenovanie vlády Slovenskej republiky (vláda Jozefa Tisa)
- Situácia v českých krajinách: rokovanie prezidenta E. Háchu a ministra zahraničných vecí Františka Chvalkovského s A. Hitlerom v Berlíne (15. marec 1939), rokovanie nacistických politických predstaviteľov na Pražskom hrade (15./16. marec 1939), výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava (16. marec 1939)
- Situácia na Podkarpatskej Rusi: opatrenia gen. Leva Prchalu proti Karpatskej Siči (13. marec 1938) a zrážky Karpatskej Siče s č.-s- armádou, začiatok okupácie Podkarpatskej Rusi Maďarskom (14./15. marec 1939), vyhlásenie samostatnej Karpatskej Ukrajiny (15. marec 1939), obsadenie Karpatskej Ukrajiny Maďarskom (16. marec 1939)
Politický systém a politický režim[upraviť | upraviť zdroj]
Obdobie ústavného provizória (14. marec – 21. júl 1939)[upraviť | upraviť zdroj]
Ústava Slovenskej republiky[upraviť | upraviť zdroj]
Zákonodarná a výkonná moc[upraviť | upraviť zdroj]
Snem[upraviť | upraviť zdroj]
Vláda a ministerstvá[upraviť | upraviť zdroj]
Prezident[upraviť | upraviť zdroj]
Štátna rada[upraviť | upraviť zdroj]
Súdna moc[upraviť | upraviť zdroj]
Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty[upraviť | upraviť zdroj]
Politické strany národnostných menšín[upraviť | upraviť zdroj]
Nemecká strana (Deutsche Partei)[upraviť | upraviť zdroj]
= Maďarská strana na Slovensku (Szlovenskói Magyar Párt)[upraviť | upraviť zdroj]
Stavovský systém[upraviť | upraviť zdroj]
Systém verejnej správy a administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Štátne občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Zahraničná politika[upraviť | upraviť zdroj]
Vytváranie zahraničnej služby[upraviť | upraviť zdroj]
Východiská a hlavné línie zahraničnej politiky[upraviť | upraviť zdroj]
Vývoj po porážke Nemecka pri Stalingrade[upraviť | upraviť zdroj]
Vývoj po vypuknutí Slovenského národného povstania[upraviť | upraviť zdroj]
Diplomatické vzťahy so zahraničím[upraviť | upraviť zdroj]
Vzťahy s Maďarskom[upraviť | upraviť zdroj]
Vzťahy s Poľskom[upraviť | upraviť zdroj]
Vzťahy s Nemeckom[upraviť | upraviť zdroj]
Vzťahy s Vatikánom[upraviť | upraviť zdroj]
Vzťahy so Švajčiarskom[upraviť | upraviť zdroj]
Vzťahy so Spojeným kráľovstvom[upraviť | upraviť zdroj]
Vzťahy s Francúzskom[upraviť | upraviť zdroj]
- Francúzsko
- Vichystické Francúzsko
Vzťahy so Sovietskym zväzom[upraviť | upraviť zdroj]
Vzťahy s ostatnými štátmi[upraviť | upraviť zdroj]
- Taliansko
- Španielsko
- Japonsko, Mandžusko
- Belgicko, Holandsko
- Švédsko
- Litva, Estónsko, Lotyšsko
- Juhoslávia, Chorvátsko
- Rumunsko
- Bulharsko
- Čína
- Fínsko
- Dánsko
- Thajsko, Barma
- Spojené štáty
Ozbrojené sily[upraviť | upraviť zdroj]
Vznik a formovanie ozbrojených síl[upraviť | upraviť zdroj]
Organizačný vývoj, výzbroj a zloženie ozbrojených síl[upraviť | upraviť zdroj]
Ozbrojené konflikty a účasť v druhej svetovej vojne[upraviť | upraviť zdroj]
Ozbrojený konflikt s Maďarskom (23. marec – 4. apríl 1939)[upraviť | upraviť zdroj]
Vojna proti Poľsku[upraviť | upraviť zdroj]
Vojna proti Sovietskemu zväzu[upraviť | upraviť zdroj]
Vojnový stav so Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi[upraviť | upraviť zdroj]
Činnosť Technickej brigády v Taliansku[upraviť | upraviť zdroj]
Vnútorpolitický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Od vzniku štátu do vojny proti Poľsku[upraviť | upraviť zdroj]
Od vojny proti Poľsku po salzburské rokovania[upraviť | upraviť zdroj]
Od salzburských rokovaní do vypuknutia Slovenského národného povstania[upraviť | upraviť zdroj]
Od Slovenského národného povstania do zániku štátu[upraviť | upraviť zdroj]
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Nemecký vplyv v ekonomike štátu[upraviť | upraviť zdroj]
Pôdohospodárstvo a pozemková reforma[upraviť | upraviť zdroj]
- poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybnikárstvo, včelárstvo
- pozemková reforma
- kampaň za mechanizáciu a elektrifikáciu poľnohospodárstva
Priemysel, stavebníctvo a remeselná výroba[upraviť | upraviť zdroj]
Peňažníctvo a poisťovníctvo[upraviť | upraviť zdroj]
Menová a fiškálna politika[upraviť | upraviť zdroj]
Infraštruktúra a doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné menšiny a ich postavenie[upraviť | upraviť zdroj]
Nemci[upraviť | upraviť zdroj]
Maďari[upraviť | upraviť zdroj]
Česi[upraviť | upraviť zdroj]
Rusíni a Ukrajinci[upraviť | upraviť zdroj]
Židia[upraviť | upraviť zdroj]
Rómovia[upraviť | upraviť zdroj]
Náboženstvo a postavenie cirkví[upraviť | upraviť zdroj]
Rímskokatolícka cirkev[upraviť | upraviť zdroj]
Gréckokatolícka cirkev[upraviť | upraviť zdroj]
Pravoslávna cirkev[upraviť | upraviť zdroj]
Evanjelická cirkev augsburského vyznania[upraviť | upraviť zdroj]
Židovské náboženské obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodinná a pracovná politika[upraviť | upraviť zdroj]
- pracovná povinnosť, slovenskí robotníci v Nemecku
- zákon na ochranu ľudského plodu
- rodinné prídavky
- obmedzovanie predaja alkoholických nápojov
- zdravotníctvo
- deň matiek, sviatok práce 1. máj
Školstvo, veda a výskum[upraviť | upraviť zdroj]
Ľudové školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Stredné školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Vysoké školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Veda a výskum[upraviť | upraviť zdroj]
Slovenská akadémia vied a umení[upraviť | upraviť zdroj]
Matica slovenská[upraviť | upraviť zdroj]
Vedecko-výskumná činnosť nemeckých organizácií[upraviť | upraviť zdroj]
Kultúra, umenie a spolkový život[upraviť | upraviť zdroj]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- próza: Jozef Cíger Hronský, Milo Urban, vrchol slovenskej lyrizovanej prózy – naturzimu (František Švantnera, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, Ľudo Ondrejov, Štefan Rysuľa), debut predstaviteľov analyticko-psychologickej imaginatívnej prózy (Dominik Tatarka, Ján Červeň), Pavol Hrtus-Jurina
- poézia: zbierka Pred ohnivým drakom, politická angažovanosť básnikov, Emil Boleslav Lukáč, Rudolf Dilong, Janko Jesenský (nezverejňované na Slovensku, čítané v londýnskom rozhlase), František Šubík-Žarnov, vrchol Valentína Beniaka (symbolizmus), Ján Kostra, nadrealisti (Rudolf Fabry, Vladimír Reisel, Pavel Bunčák), komunisticky orientovaní básnici (Ladislav Novomeský, Ján Rob Poničan, Fraňo Kráľ)
- literárna kritika
Divadelníctvo[upraviť | upraviť zdroj]
Hudba[upraviť | upraviť zdroj]
Film[upraviť | upraviť zdroj]
Výtvarné umenie a architektúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Pomníková kultúra – odstranovanie symbolov ČSR z verejného priestoru
Trávenie voľného času[upraviť | upraviť zdroj]
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
Masmédiá[upraviť | upraviť zdroj]
Perzekúcie[upraviť | upraviť zdroj]
Mocensko-represívny aparát[upraviť | upraviť zdroj]
- Ústredňa štátnej bezpečnosti
- justícia
- mimosúdne perzekúcie
Perzekúcia Židov[upraviť | upraviť zdroj]
Kalkulácie o riešení „židovskej otázky“[upraviť | upraviť zdroj]
Protižidovské opatrenia[upraviť | upraviť zdroj]
Deportácie Židov[upraviť | upraviť zdroj]
Perzekúcie Židov po potlačení Slovenského národného povstania[upraviť | upraviť zdroj]
Perzekúcie politických odporcov režimu[upraviť | upraviť zdroj]
Perzekúcia Rómov[upraviť | upraviť zdroj]
- zaisťovací tábor v Dubnici nad Váhom
Perzekúcia Čechov[upraviť | upraviť zdroj]
Opozícia a odboj[upraviť | upraviť zdroj]
Československý zahraničný odboj a Slováci[upraviť | upraviť zdroj]
Slováci v odboji v Poľsku[upraviť | upraviť zdroj]
Slováci v odboji vo Francúzsku[upraviť | upraviť zdroj]
Slováci v odboji v Spojenom kráľovstve[upraviť | upraviť zdroj]
Slováci v odboji v Severnej Afrike a na Blízkom východe[upraviť | upraviť zdroj]
Slováci v odboji v Sovietskom zväze[upraviť | upraviť zdroj]
Slováci v partizánskom hnutí v Taliansku[upraviť | upraviť zdroj]
Formovanie a aktivity domáceho odboja do roka 1944[upraviť | upraviť zdroj]
Slovenské národné povstanie[upraviť | upraviť zdroj]
Vianočná dohoda a vznik Slovenskej národnej rady[upraviť | upraviť zdroj]
Vojenské a hospodárske prípravy povstania[upraviť | upraviť zdroj]
Vojenský vývoj v povstaní[upraviť | upraviť zdroj]
Politický a spoločenský vývoj v povstaní[upraviť | upraviť zdroj]
Aktivity domáceho odboja po potlačení Slovenského národného povstania[upraviť | upraviť zdroj]
Faktický a právny zánik štátu[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľady v historiografii[upraviť | upraviť zdroj]
Slovenská, česká a česko-slovenská historiografia[upraviť | upraviť zdroj]
Československá marxistická historiografia (1948 – 1989)[upraviť | upraviť zdroj]
- 50. roky a dogmatický prístup, propagandistické a ideologické práce, Ladislav Novomeský, Bohuslav Graca, Miroslav Kropilák
- 60. roky a prehodnocovanie interpretácií, Imrich Stanek, Ľubomír Lipták, František Janeček, Samo Falťan, Viliam Plevza, Martin Vietor, Jozef Jablonický
- obdobie normalizácie (1968 – 1989), mimo oficiálnej historiografie pôsobiaci historici (Jablonický, Lipták – Po stopách tragédie)
Ľudácka historiografia v exile (1945 – 1989)[upraviť | upraviť zdroj]
Ponovembrová historiografia (od roku 1989)[upraviť | upraviť zdroj]
- návrat predstaviteľov ľudáckej historiografie na Slovensko (Ďurica, Vnuk)
- Ivan Kamenec
- nástup generácie historikov, ktorí študovali po roku 1989 (okolo roku 2000) – Ján Korček a vymedzenie 15 – 18 sporných bodov v pohľade na Slovenský štát
- „mladí historici“ – séria konferencií Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov
Slovenský štát v nemeckej historiografii[upraviť | upraviť zdroj]
- začiatok výskumu v 60. rokoch, východonemecká a západonemecká historiografia
- Kaiser, Hoensch, Dress Brandmuller, Alexander, Tonsmeyer, Zuzckert
- Herderov inštitút, Česko-nemecká komisia historikov, Slovensko-nemecká komisia historikov
Slovenský štát v maďarskej historiografi[upraviť | upraviť zdroj]
- Tilkovszky, Janek
Slovenský štát v poľskej historiografii[upraviť | upraviť zdroj]
- Batowski, Orlof, Gniazdowski