Redaktor:TItus Valerianus/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Slovenská republika (1939 – 1945)

Skratky:

  • ČSR – Československá republika
  • Č-SR – Česko-slovenská republika
  • SNP – Slovenské národné povstanie
  • SNR – Slovenská národná rada
  • SR – Slovenská republika

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Súpis názvov[upraviť | upraviť zdroj]

Vysvetlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozadie vzniku Slovenského štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Mníchovská dohoda a z nej vyplývajúce zmeny v Československu[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Druhá česko-slovenská republika
  • Mníchovská dohoda (29./30. september 1938), jej podmienky a prijatie vládou Československej republiky
  • Vládna kríza, abdikácia prezidenta Edvarda Beneša (5. október 1938), porada E. Beneša s najbližšími spolupracovníkmi (Ivan Klouda, Josef Kalfus a ď.) v Sezimovom Ústí, odchod E. Beneša do Londýna (22. október 1938)
  • Vyhlásenie autonómie Slovenskej krajiny (6. október 1938), zákon o autonómii Slovenskej krajiny (22. november 1938)
  • Voľba prezidenta Č-SR Emila Háchu (30. november 1938)
  • Maďarské územné nároky voči Česko-Slovensku, prvá viedenská arbitráž (2. november 1938)
  • Poľské územné nároky voči Česko-Slovensku – Tešínsko, územie s rozlohou 2400 km2 na severe Slovenska (10. október 1938), odstúpenie územia s rozlohou 226 km2 (1. december 1938)
  • 1. december 1938: vymenovanie ústrednej vlády (prvá vláda Rudolfa Berana), vlády Slovenskej krajiny (vláda Jozefa Tisa), vlády Podkarpatskej Rusi (vláda Augustína Vološina)
  • Zmocňovací zákon – ústavný zákon č. 330/1938 Zb. o zmocnení k zmenám ústavnej listiny a ústavných zákonov republiky Československej a o mimoriadnej moci nariaďovacej
  • Vyhlásenie volieb do Snemu Slovenskej krajiny (26. november 1938), termín na podávanie kandidátnych listín (27. november 1938), pokus Štefana Sadloňa z Myjavy (podľa spomienok Jána Lichnera), jediná kandidátka HSĽS-SSNJ, voľby (18. december 1938)
  • Ustanovujúce zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny (18. január 1939)
  • Protižidovská a protičeská kampaň a aktivity na Slovensku

Slovenská otázka v plánoch Nemecka a kalkulácie autonómnej vlády[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tajná direktíva A. Hitlera o rozbití Č-SR (21. október 1938) a jej úprava a doplnenie (17. december 1938)
  • Aktivity radikálneho krídla HSĽS-SSNJ: prejav V. Tuku na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave (6. december 1938), založenie Slovensko-nemeckej spoločnosti v Bratislave (30. január 1939), manifestácia Hlinkovej gardy v Rišňovciach v okrese Nitra (Rišňovská manifestácia; 5. február 1939), návšteva Vojtecha Tuku u Adolfa Hitlera a Joachima von Ribbentropa v Berlíne (12. február 1939), stretnutie V. Tuku, Alexandra Macha, Matúša Černáka, Jozefa KIrschmauma, Franza Karmasina s Ednzbdin Veesenmayerom a dvoma ďalšími nemeckými predstaviteľmi (17. február 1939), plán V. Tuku o prevrate a vyhlásení samostatného štátu
  • Východiská o možnostiach vlády Slovenskej krajiny, kalkulácie radikálov (vyhlásenie samostatného štátu s nemeckou garanciou), kalkulácie umiernených (zachovanie Č-SR a po neudržateľnosti tejto alternatívy snaha oslabiť nemecký vplyv, úvahy o zblížení s Poľskom, projekt poľsko-slovensko-maďarského bloku)
  • Rokovania delegácie Mikuláša Pružinského s Hermannom Göringom v Berlíne (28. február – 3. marec 1939), zasadnutie vlády Č-SR (1. marec 1939), zásah ústrednej č.-s. vlády na Podkarpatskej Rusi (6. marec 1939)

Vojenský zákrok ústrednej vlády na Slovensku a vývoj do vyhlásenia samostatnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vojenský zákrok ústrednej česko-slovenskej vlády na Slovensku (tzv. Homolov puč; 9./10. marec 1939)
  • Vymenovanie vlády Slovenskej krajiny (vláda Karola Sidora, 11. marec 1939)
  • Rokovanie predsedu autonómnej vlády J. Tisa s A. Hitlerom v Berlíne (13. marec 1939)
  • 14. marec 1939: schôdza členov vlády a predsedníctva HSĽS-SSNJ (správa J. Tisa o rokovaní v Berlíne, otázka postupu pri vyhlásení samostatného štátu; 14. marec 1939), zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny – zloženie poslaneckého sľubu Vojtechom Tvrdým, demisia vlády Karola Sidora, prijatie zákona o samostatnom Slovenskom štáte, vymenovanie vlády Slovenskej republiky (vláda Jozefa Tisa)
  • Situácia v českých krajinách: rokovanie prezidenta E. Háchu a ministra zahraničných vecí Františka Chvalkovského s A. Hitlerom v Berlíne (15. marec 1939), rokovanie nacistických politických predstaviteľov na Pražskom hrade (15./16. marec 1939), výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava (16. marec 1939)
  • Situácia na Podkarpatskej Rusi: opatrenia gen. Leva Prchalu proti Karpatskej Siči (13. marec 1938) a zrážky Karpatskej Siče s č.-s- armádou, začiatok okupácie Podkarpatskej Rusi Maďarskom (14./15. marec 1939), vyhlásenie samostatnej Karpatskej Ukrajiny (15. marec 1939), obsadenie Karpatskej Ukrajiny Maďarskom (16. marec 1939)

Politický systém a politický režim[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie ústavného provizória (14. marec – 21. júl 1939)[upraviť | upraviť zdroj]

Ústava Slovenskej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

Zákonodarná a výkonná moc[upraviť | upraviť zdroj]

Snem[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda a ministerstvá[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident[upraviť | upraviť zdroj]

Štátna rada[upraviť | upraviť zdroj]

Súdna moc[upraviť | upraviť zdroj]

Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty[upraviť | upraviť zdroj]

Politické strany národnostných menšín[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecká strana (Deutsche Partei)[upraviť | upraviť zdroj]

= Maďarská strana na Slovensku (Szlovenskói Magyar Párt)[upraviť | upraviť zdroj]

Stavovský systém[upraviť | upraviť zdroj]

Systém verejnej správy a administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Štátne občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Zahraničná politika[upraviť | upraviť zdroj]

Vytváranie zahraničnej služby[upraviť | upraviť zdroj]

Východiská a hlavné línie zahraničnej politiky[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj po porážke Nemecka pri Stalingrade[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj po vypuknutí Slovenského národného povstania[upraviť | upraviť zdroj]

Diplomatické vzťahy so zahraničím[upraviť | upraviť zdroj]

Vzťahy s Maďarskom[upraviť | upraviť zdroj]

Vzťahy s Poľskom[upraviť | upraviť zdroj]

Vzťahy s Nemeckom[upraviť | upraviť zdroj]

Vzťahy s Vatikánom[upraviť | upraviť zdroj]

Vzťahy so Švajčiarskom[upraviť | upraviť zdroj]

Vzťahy so Spojeným kráľovstvom[upraviť | upraviť zdroj]

Vzťahy s Francúzskom[upraviť | upraviť zdroj]

  • Francúzsko
  • Vichystické Francúzsko

Vzťahy so Sovietskym zväzom[upraviť | upraviť zdroj]

Vzťahy s ostatnými štátmi[upraviť | upraviť zdroj]

  • Taliansko
  • Španielsko
  • Japonsko, Mandžusko
  • Belgicko, Holandsko
  • Švédsko
  • Litva, Estónsko, Lotyšsko
  • Juhoslávia, Chorvátsko
  • Rumunsko
  • Bulharsko
  • Čína
  • Fínsko
  • Dánsko
  • Thajsko, Barma
  • Spojené štáty

Ozbrojené sily[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik a formovanie ozbrojených síl[upraviť | upraviť zdroj]

Organizačný vývoj, výzbroj a zloženie ozbrojených síl[upraviť | upraviť zdroj]

Ozbrojené konflikty a účasť v druhej svetovej vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Ozbrojený konflikt s Maďarskom (23. marec – 4. apríl 1939)[upraviť | upraviť zdroj]

Vojna proti Poľsku[upraviť | upraviť zdroj]

Vojna proti Sovietskemu zväzu[upraviť | upraviť zdroj]

Vojnový stav so Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi[upraviť | upraviť zdroj]

Činnosť Technickej brigády v Taliansku[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútorpolitický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Od vzniku štátu do vojny proti Poľsku[upraviť | upraviť zdroj]

Od vojny proti Poľsku po salzburské rokovania[upraviť | upraviť zdroj]

Od salzburských rokovaní do vypuknutia Slovenského národného povstania[upraviť | upraviť zdroj]

Od Slovenského národného povstania do zániku štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecký vplyv v ekonomike štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôdohospodárstvo a pozemková reforma[upraviť | upraviť zdroj]

  • poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybnikárstvo, včelárstvo
  • pozemková reforma
  • kampaň za mechanizáciu a elektrifikáciu poľnohospodárstva

Priemysel, stavebníctvo a remeselná výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Peňažníctvo a poisťovníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Menová a fiškálna politika[upraviť | upraviť zdroj]

Infraštruktúra a doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné menšiny a ich postavenie[upraviť | upraviť zdroj]

Nemci[upraviť | upraviť zdroj]

Maďari[upraviť | upraviť zdroj]

Česi[upraviť | upraviť zdroj]

Rusíni a Ukrajinci[upraviť | upraviť zdroj]

Židia[upraviť | upraviť zdroj]

Rómovia[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženstvo a postavenie cirkví[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícka cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

Gréckokatolícka cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

Pravoslávna cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

Evanjelická cirkev augsburského vyznania[upraviť | upraviť zdroj]

Židovské náboženské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodinná a pracovná politika[upraviť | upraviť zdroj]

  • pracovná povinnosť, slovenskí robotníci v Nemecku
  • zákon na ochranu ľudského plodu
  • rodinné prídavky
  • obmedzovanie predaja alkoholických nápojov
  • zdravotníctvo
  • deň matiek, sviatok práce 1. máj

Školstvo, veda a výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudové školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoké školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Veda a výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská akadémia vied a umení[upraviť | upraviť zdroj]

Matica slovenská[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecko-výskumná činnosť nemeckých organizácií[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra, umenie a spolkový život[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • próza: Jozef Cíger Hronský, Milo Urban, vrchol slovenskej lyrizovanej prózy – naturzimu (František Švantnera, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, Ľudo Ondrejov, Štefan Rysuľa), debut predstaviteľov analyticko-psychologickej imaginatívnej prózy (Dominik Tatarka, Ján Červeň), Pavol Hrtus-Jurina
  • poézia: zbierka Pred ohnivým drakom, politická angažovanosť básnikov, Emil Boleslav Lukáč, Rudolf Dilong, Janko Jesenský (nezverejňované na Slovensku, čítané v londýnskom rozhlase), František Šubík-Žarnov, vrchol Valentína Beniaka (symbolizmus), Ján Kostra, nadrealisti (Rudolf Fabry, Vladimír Reisel, Pavel Bunčák), komunisticky orientovaní básnici (Ladislav Novomeský, Ján Rob Poničan, Fraňo Kráľ)
  • literárna kritika

Divadelníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Film[upraviť | upraviť zdroj]

Výtvarné umenie a architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pomníková kultúra – odstranovanie symbolov ČSR z verejného priestoru

Trávenie voľného času[upraviť | upraviť zdroj]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Masmédiá[upraviť | upraviť zdroj]

Perzekúcie[upraviť | upraviť zdroj]

Mocensko-represívny aparát[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ústredňa štátnej bezpečnosti
  • justícia
  • mimosúdne perzekúcie

Perzekúcia Židov[upraviť | upraviť zdroj]

Kalkulácie o riešení „židovskej otázky“[upraviť | upraviť zdroj]

Protižidovské opatrenia[upraviť | upraviť zdroj]

Deportácie Židov[upraviť | upraviť zdroj]

Perzekúcie Židov po potlačení Slovenského národného povstania[upraviť | upraviť zdroj]

Perzekúcie politických odporcov režimu[upraviť | upraviť zdroj]

Perzekúcia Rómov[upraviť | upraviť zdroj]

  • zaisťovací tábor v Dubnici nad Váhom

Perzekúcia Čechov[upraviť | upraviť zdroj]

Opozícia a odboj[upraviť | upraviť zdroj]

Československý zahraničný odboj a Slováci[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci v odboji v Poľsku[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci v odboji vo Francúzsku[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci v odboji v Spojenom kráľovstve[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci v odboji v Severnej Afrike a na Blízkom východe[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci v odboji v Sovietskom zväze[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci v partizánskom hnutí v Taliansku[upraviť | upraviť zdroj]

Formovanie a aktivity domáceho odboja do roka 1944[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské národné povstanie[upraviť | upraviť zdroj]

Vianočná dohoda a vznik Slovenskej národnej rady[upraviť | upraviť zdroj]

Vojenské a hospodárske prípravy povstania[upraviť | upraviť zdroj]

Vojenský vývoj v povstaní[upraviť | upraviť zdroj]

Politický a spoločenský vývoj v povstaní[upraviť | upraviť zdroj]

Aktivity domáceho odboja po potlačení Slovenského národného povstania[upraviť | upraviť zdroj]

Faktický a právny zánik štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľady v historiografii[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská, česká a česko-slovenská historiografia[upraviť | upraviť zdroj]

Československá marxistická historiografia (1948 – 1989)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 50. roky a dogmatický prístup, propagandistické a ideologické práce, Ladislav Novomeský, Bohuslav Graca, Miroslav Kropilák
  • 60. roky a prehodnocovanie interpretácií, Imrich Stanek, Ľubomír Lipták, František Janeček, Samo Falťan, Viliam Plevza, Martin Vietor, Jozef Jablonický
  • obdobie normalizácie (1968 – 1989), mimo oficiálnej historiografie pôsobiaci historici (Jablonický, Lipták – Po stopách tragédie)

Ľudácka historiografia v exile (1945 – 1989)[upraviť | upraviť zdroj]

Ponovembrová historiografia (od roku 1989)[upraviť | upraviť zdroj]

  • návrat predstaviteľov ľudáckej historiografie na Slovensko (Ďurica, Vnuk)
  • Ivan Kamenec
  • nástup generácie historikov, ktorí študovali po roku 1989 (okolo roku 2000) – Ján Korček a vymedzenie 15 – 18 sporných bodov v pohľade na Slovenský štát
  • „mladí historici“ – séria konferencií Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov

Slovenský štát v nemeckej historiografii[upraviť | upraviť zdroj]

  • začiatok výskumu v 60. rokoch, východonemecká a západonemecká historiografia
  • Kaiser, Hoensch, Dress Brandmuller, Alexander, Tonsmeyer, Zuzckert
  • Herderov inštitút, Česko-nemecká komisia historikov, Slovensko-nemecká komisia historikov

Slovenský štát v maďarskej historiografi[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tilkovszky, Janek

Slovenský štát v poľskej historiografii[upraviť | upraviť zdroj]

  • Batowski, Orlof, Gniazdowski

Slovenský štát v rumunskej historiografii[upraviť | upraviť zdroj]