Redaktorka:Emkaolnerovka
Program : Muzikál Dievčatko so zápalkami
Meno pozorovateľa : Ema Olnerová
Interpreti / herci, alternácie : Milan Iliev – pán Andersen \ dirigent , Sofia Barbara Tajbošová – bábka 1 , Zoja Gašperánová – bábka 2 , Ľubica Štubňová – bábka 2 , Ameerah Abu Shareia – bábka 3 , matka – Sofia Blaschkeová, Ema Klinko , potkan Franky - Gabriel Vagaday, potkan Johny – Dárius Ďuriš , potkan Honza – Samuel Hudák , vychovávateľka – Ema Klinko, Ema Olnerová , kamarát - Gregor Hargaš , Alex Predajnianský , kamarátka – Emma Bošková , Sofia Blaschkeová , dievčatko – Emma Bošková , Simona Flochová
Réžia : Mgr. art Matej Struhár
Choreografka : Nina Ilievová ArtD.
Lektorka spevu : Veronika Veverková ArtD.
Scenár : Tomáš Krištof
Cieľ pozorovania : Hlavným cieľom hodnotenia muzikálu Dievčatko so zápalkami v podaní Divadelného súboru Jána Chalúpku z mesta Brezno je podrobná analýza hereckých výkonov, hudobnej interpretácie a atmosféry predstavenia. Zameriavam sa na prezentáciu postáv, ich vzájomné vzťahy a schopnosť autenticky prenášať emócie divákom. Hodnotím tiež režijné a scénické spracovanie, hudobný doprovod a celkovú technickú kvalitu vystúpenia. Cieľom môjho kritického prístupu je poskytnúť komplexné a objektívne zhodnotenie tohto muzikálu, aby diváci získali hlbší pohľad na umeleckú hodnotu a zážitok z predstavenia.
Začiatok muzikálu bol presný a precízny, začal sa v stanovenom čase, pričom divadelná sála bola naplnená. Vypredané predstavenie s 200 divákmi jasne naznačovalo vysoký záujem publika. Už od úvodu boli herci skrytí za kulisami alebo za oponou, čím vytvorili záhadné očakávanie medzi divákmi.
Prvým vizuálnym zážitkom bolo svetelné zobrazenie mesiaca na javisku, čím sa začalo postupné rozvíjanie dejových liniek. Neskôr sa na pódiu objavili tri bábky umiestnené na cintoríne, čo vytvorilo zvláštne a nezvyčajné prostredie, pričom diváci boli zasiahnutí netradičnou atmosférou.
Pán Andersen neskôr vystúpil zo svojho hrobu, oživujúc tak svoje bábky a otvárajúc dejovú líniu divákom. Ich hlas v obľúbenej piesni "10, 9, 8, 7" bol dojímavý - krásny dvojhlas bábok pretínal harmonicky atmosféru, pričom hlas pána Andersena dodával piesni hrubší a výraznejší charakter. I keď sa v skladbe objavili drobné nedokonalosti v tónoch, neboli dostatočne rušivé na to, aby ovplyvnili celkový dojem a atmosféru predstavenia. Rozmanité oblečenie bábok, s rôznofarebnými šatami a doplnkami ako červený rúž na perách či ozdobné šnúrky okolo rúk, okamžite upútalo pozornosť divákov. Ich tanečné kreácie a elegantné pohyby nezabudnuteľne prispeli k dojmu, že celé predstavenie ožíva ako z rozprávky.
Po záverečnej piesni "10, 9, 8, 7" divákov uviedla do deja postava matky. Jej vystrašený výraz a plačúce dieťa v náručí okamžite pritiahli pozornosť publika. S hlbokým a emotívnym hlasom vyslovila že sa nevie o dievčatko postarať.
Jej hlasový prejav spolu s emóciou v hlasovom vyjadrení priniesli do predstavenia intenzívnu emocionálnu zložku a dojemne zapôsobili na srdcia divákov. Následne vstup matky do priebehu, sprevádzaný jej uspávankou s výrazným vokálnym prejavom, dojímavo odzrkadlil jej citlivú stránku. Tento dramatický moment, keď matka nechala dieťa pred sirotincom, vytvoril napätie a otázky, ktoré následne sa ďalej rozvíjali v ďalšom priebehu predstavenia. Jej vynikajúci výkon nielen vyvolal silné emócie, ale tiež otvoril priestor pre ďalšie rozuzlenie príbehu, čím divákom poskytol zaujímavý a dojímavý výhľad do jeho pokračujúceho vývoja.
Po piesni matky pre svoje dieťa prišli na scénu 3 potkany, ktorí sa zdali byť hladní a usilovali sa niečo nájsť pod zub. Ich zábavné dialógy a vtipné pokusy o hľadanie jedla zmenili atmosféru z pochmúrneho momentu na niečo zábavné a veselé , čo prinieslo úľavu a komický moment do predstavenia.
Potkani Honza, Franky a Johny spoločne predviedli pieseň o bio strave, ktorá obsahovala vtipný text a melódiu, čo zaručilo zábavu divákom. Ich kolektívny výkon bol celkom uspokojivý.
Medzi tromi potkanmi vynikal potkan Johny svojím chrapľavým a hrubým hlasom, ktorý dodal piesni osobitný charakter a emóciu. Potkan Honza priniesol na scénu svoj charakteristický prízvuk, ktorý vytvoril nezameniteľný štýl. Ich individuálne hlasové charakteristiky prispeli k jedinečnému zvuku celého vystúpenia, ktorý každému z nich poskytol svoj špecifický rozpoznateľný prístup k piesni. Tieto nuansy v ich prejave ich výrazne odlišovali a robili ich vystúpenie osobitým.
Po dojemnej piesni matky a zistení dieťaťa pred sirotincom nastal neočakávaný zvrat. Scéna, kde potkani rozhodujú, kto zazvoní na dvere, prináša nové postavy a náladu do predstavenia. Príchod vychovávateľky nás zasvätí do ďalšej dimenzie predstavenia, kde kontrast medzi potkanmi a jej zlou povahou rozvíja napätie a komplexnosť príbehu.
Jej pesnička "Deti" vyvoláva temnú atmosféru, no výkony hercov sú profesionálne a neobsahujú falošné tóny, čím pridávajú autenticitu a emócie do hlbšieho rozmeru predstavenia.
Vystúpenie vychovávateľky vyjadruje jej neznesiteľný postoj voči deťom, čím do hľadiska vnáša tenzívnu atmosféru. Napriek temnej téme jej vystúpenia herci odovzdávajú svoje postavy so zanietením a presnosťou, posúvajúc divákov do prostredia plného naliehavosti a napätia. Jej slová vyjadrujú hlboký hnev a sklamanie z vlastného osudu, čo odzrkadľuje ich vzťahy s deťmi a prenáša do diváckych sŕdc. Tento zvrat v atmosfére prispieva k dramatickému rozvoju príbehu a dodáva predstaveniu ďalší rozmer zložitosti a emócií.
Prechádzka príbehom začína veľmi dramatickým zvratom, kde postavy sa stretávajú v neočakávaných situáciách. Po dojemnej scéne s matkou a dieťaťom pred sirotincom sa na scénu vynárajú bábky a pána Andersena, pripravujúc divákov na nadchádzajúci vývoj dejov. Nastupuje nové dejstvo s tromi deťmi v sirotinci, kde sa ich rozhovory o budúcnosti odzrkadľujú vo vzťahu k postave vychovávateľky, spúšťajúc jej návrat a temnú atmosféru v celej scéne.
Príchod vychovávateľky evokuje intenzívne emócie a zosilňuje napätie v situácii. Jej vystúpenie je plné hnevu a frustrácie, vyjadrujúc jej odmietanie snov detí a pesimistický pohľad na ich budúcnosť. Dievčatko však prejavuje svoj vlastný nesúhlas a vieru v splnenie snov, čo vyvoláva ďalší kolosálny konflikt.
Vystúpenie vychovávateľky je zhmotnením jej nenávisti voči deťom a túžby po bohatstve. Jej emocionálny výkon výrazne prezentuje túžbu po peniazoch a sklamanie z ich neprítomnosti. Pesnička 'Prachy' zdôrazňuje jej hlboko zakorenené pocity. Vystupujúci herci odovzdávajú svoje postavy so zanietením a presnosťou, čo pridáva autenticitu a emócie do zložitého príbehu.
Po vystúpení vychovávateľky sa do dejovej línie vrátila nevinná hravosť detí. Ich zvedavosť a otázky adresované vychovávateľke boli zjavným prejavom záujmu o životné túžby každého človeka. V atmosfére ich hry na imaginárne jedlo sa ukázala ich detská fantázia a schopnosť vnímať radosť aj v bežných veciach. Ich pieseň 'Jedlo' priniesla do predstavenia veselú a farebnú atmosféru s troma unikátnymi hlasmi, ktoré harmonicky zazneli v nezvyčajne pestrých tónoch. Ich tanečne kreácie boli príznačné ich nadšeniu a radosti z momentu, ktorý prežívali. Napriek tomu, že si uvedomili, že stále hladujú, ich hra s imaginárnym jedlom skončila bez úspechu. Rozhodli sa napodobniť vychovávateľkine správanie, pripraviť sa a začať ju strašiť, keď zaspí. Pôvodne proti tomuto nápadu protestovalo dievčatko, avšak nakoniec sa k nemu pridalo, vystihujúc túto nevinnú a hravú situáciu .
Deti sa dohodli, že vystupujúcu vychovávateľku prekvapia, keď zaspí. Počkali, kým zaspala, a začali ju naháňať s duchovným prejavom a hudobným doprovodom. Aj keď pani vychovávateľka na začiatku nič nepočula, jedno z detí začalo kýchať, čo ju prebudilo a vystrašilo. Keď sa prebudila, vytvorila sa atmosféra strachu, pričom deti využili príležitosť a dodali scéne komický moment, keď z nej robili zábavný žart.
Ich spoločné vystúpenie bolo skutočne pôvabné. Tri deti spievali pieseň a občas sa do nej zapájala aj pani vychovávatelia. Ich hlasová harmónia a zohranie boli bezchybné, čo pridalo piesni na atraktivite a zdôraznilo ich kolektívnu harmóniu. Celá táto scéna pridala do predstavenia hladinu humoru a zároveň ukázala schopnosť detí pracovať spoločne ako tím.
Po dramatickej scéne s vychovávateľkou a dievčatkom nasledoval nečakaný zvrat, kde vychovávateľka vyhodila dievčatko na ulicu, zdôrazňujúc svoju podmienku ohľadne zápaliek . Scéna sa následne presunula k dirigentovi vedúcemu spevácky zbor. Napriek dramatickým udalostiam, dievčatko sa odvážilo požiadať dirigenta či by si nekúpil zápalku . Jeho odpoveď sa zdala byť milá a zdvorilá, nečakane kontrastujúca s predchádzajúcim dramatickým dejom. Týmto kontrastom sa v príbehu zvýrazňuje rozmanitosť situácií a emócií postáv, čo pridáva na komplexnosti a napätí príbehu.
Neskôr, keď dievčatko odmietlo niekoľko ľudí v meste, upriamilo pozornosť divákov svojím otázkovým spôsobom na získanie peňazí za zápalky. V kritickom momente, keď vyjadrilo pocit chladu, sa objavili potkani, ktorí si spomenuli, že toto dievčatko bolo to, ktorého kedysi zachránili a dali do sirotinca. Jeden z potkanov vytiahol list, ktorý našiel, keď ju vychovávateľka zobrala do sirotinca, a podal ho dievčatku. List obsahoval dojemné slová matky o jej láskyplnom citovaní a dôvodoch, prečo sa od neho vzdala. S týmito novými poznatkami dievčatko začalo spievať pieseň Týmto momentom sa odkryli nové vrstvy príbehu, ktoré ukázali emocionálne prepojenie postáv a ich skutočné pozadie.
Pieseň obsahovala silné emocionálne prejavy lásky k dievčatku, zdôrazňujúce, že bolo milované, a že sud je občas nespravodlivý. Skladba bola emotívna, dievčatko ju spievalo s ľahkosťou a citom, čo dotváralo hlboké emócie pre divákov. Pieseň vyvolala rozcítenie aj v hľadisku medzi divákmi .
Scéna, kde dospievalo dievčatko zapálilo jednu zápalku, aby sebe i potkanom poskytlo teplo a zábavu, bola plná citlivých prejavov. Počas horenia zápalky sa postupne objavili tri záblesky, pričom každý zobrazil rôzne scény. V prvom objavilo teplo domova pri krbe. Po dohorení zápalky označila zápalky za kúzelné, avšak potkani nič nevideli. Dievčatko tak zapálilo ďalšiu zápalku. V druhom záblesku sa spievalo o darčekoch pre všetkých, ale potkani opäť nič nezaznamenali. Nakoniec zapálilo tretiu zápalku, počas ktorej zaznela pieseň o jedle. Po tejto postupnosti scén bolo dievčatko vyčerpané a nebolo schopné sa ani hýbať. Táto scéna bola plná emocionálnych prejavov a poskytovala divákom pohľad na emocionálnu aj fyzickú slabosť dievčatka.
Posledná scéna, kde sa dievčatko spojí so svojou matkou v nebesiach, je nabité emocionálnym a hlbokým citovým spojením. Spôsob, akým matka spieva tú istú uspávanku, ktorú dievčatko kedysi počúvalo, prináša dojímavý moment v tejto emocionálnej scéne. Hlasový prejav speváčok je bezchybný, prispieva k intenzite a citlivosti tohto okamihu, umožňujúc divákom plne zažiť tento dojímavý okamih s účasťou.
Dojímavý záver doplnili aj ďalšie postavy, ktoré sa pridali k piesni a spoločne sprevádzali pána Andersena, matku a dievčatko na ceste do lepšieho sveta. Tento jednotný akt všetkých postáv vytvára dojemný okamih plný solidarity a jednoty, čo posilňuje emocionálnu silu a posolstvo tejto scény.