Redaktorka:Simona.kisova/pieskovisko

Theodore W. Schultz

Theodore W. Schultz ( 30.apríl 1902-26.február 1998) venoval sa problematike ekonomickej oblasti a jeho hlavným objektom záujmu bola ekonomika poľnohospodárstva , skúmanie ľudského kapitálu, predovšetkým vzdelávacej politiky a investícií do vzdelania. V roku 1979 mu bola udelená Nobelova cena za ekonómiu v oblasti vzdelávania a poľnohospodárstva.

Biografia

Narodil sa 30.4.1902 na farme neďaleko mesta Arlington, Južná Dakota a zomrel 26.2.1998 v meste Evanston, Illinois. Pochádzal z ôsmich detí, z ktorých bol najstarší, mal tri sestry a štyroch bratov. Mladý T. W. Schultz nenavštevoval strednú školu, lebo pomáhal rodičom na rodinnej farme. Narodil sa v dobe, ktorá bola obzvlášť ťažká pre poľnoshospodárov a od útleho detstva chcel nájsť spôsob ako zlepšiť situáciu svojich rodičov.

Napriek námietkam rodičov sa v roku 1921 prihlásil na krátky kurz na South Dakota State College, kde patril medzi výnimočných študentov a preto ho v roku 1924 prijali ako riadneho študenta a získal bakalársky aj magisterský titul v odbore ekonomiky poľnohospodárstva. Pokračoval v postgraduálnom štúdiu na University of Wisconsin, kde mu bol v roku 1930 udelený titul PhD. Začal pôsobiť na univerzite Iowa state College (1930-1943), kde sa naďalej venoval ekonómií poľnohospodárstva a získal titul docenta. Neskôr učil na univerzite v Chicagu (1943-1972), kde sa stal vedúcim katedry ekonómie a počas svojho pôsobenia na univerzite sa v roku 1960 stal prezidentom Americkej ekonomickej asociácie. Jeho štúdium bolo neustále zamerané na ekonomiku poľnohospodárstva, na ekonomický rast v krajine a hlavne na nerovnováhu chudoby a bohatstva. T. W. Schultz bol jedným zo zakladateľov teórie ľudského kapitálu a ako prvý poukázal na vplyv investícií do vzdelania.

Ľudský kapitál

Definícia a predstavitelia

Slovník pojmov politickej ekonómie definuje ľudský kapitál ako získané zručnosti a naučené schopnosti jednotlivca, ktoré zvyšujú jeho potencionálnu produktivitu.

Podľa štúdie OECD ( Human capital investment,1998) je definovaný ľudský kapitál ako vedomosť, zručnosť, schopnosť a ďalšie charakteristiky jednotlivca, ktoré sú relevantné pre ekonomickú aktivitu.

Autori na Slovensku ( Čaplanová 1999, Lisý 1999) označujú pojem ľudský kapitál ako súhrn vedomostí a schopností, ktorými jednotlivec disponuje.

Autori ( Gould, Ruffin, Gundlach 1995), ktorí sa zaoberali vzťahom ľudského kapitálu a ekonomického rastu, stotožňujú ľudský kapitál so školským vzdelávaním.

Gary S. Becker (1993) zadefinoval ľudský kapitál zo širšieho hľadiska a je v súlade s tradičnou definíciou kapitálu, v ktorej sa hovorí, že výdavky na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť sú investíciami do kapitálu. Tieto výdavky produkujú ľudský a nie finančný kapitál, pretože nie je možné oddeliť jednotlivca od jeho zručností či zdravia.

Ľudský kapitál možno definovať ako jeden z determinantov ekonomického rastu popri pôde, práci, technologickom pokroku a kapitále( Mankiw, Romer, Weil 1992).

Podľa Lucasa (1988) je úlohou ľudského kapitálu pôsobiť ako motor dlhodobého ekonomického rastu.

Teória

Medzi hlavných predstaviteľov teórie ľudského kapitálu patrí najmä Theodore W. Schultz, Gary S. Becker a Jacob Mincer, ktorí sa domnievali, že vzdelanie ako investícia do ľudského kapitálu má pozitívny vplyv na ekonomický rast a zvyšuje produktivitu jednotlivca v spoločnosti. Analýza ľudského kapitálu vychádza z predpokladu, že jednotlivci sa rozhodujú ohľadne svojho vzdelania a investovania do zdravotnej starostlivosti na základe porovnania výnosov a nákladov. Výnosy zahrňujú zlepšenie zárobkov, zamestnania a ostatné nepeňažné zisky, zatiaľ čo na druhej strane náklady zahrňujú predovšetkým čas, ktorý bol potrebný na získanie investícií. Vývoj teórie ľudského kapitálu je spojený neoklasickou ekonómiou, ktorý vytvorila metodologické základy v rámci pochopenia ľudského správania. Jednou za najdôležitejších otázok bola otázka merania súkromnej a spoločenskej návratnosti investícií do vzdelania.

T. W. Schultz sa vo svojom ekonomickom výskume sa zaoberal problematikou chudobných a ekonomicky nerozvinutých krajín, kde sú nízke dôchodky. Snažil sa nájsť dôvody, prečo ľudia v Indii a v Afrike ( v krajinách tretieho veku) napriek tomu, že sa snažia pracovať, tak sa nemajú tak dobre ako v Európe a v USA. Poukázal na to, že väčšina ľudí na svete je chudobná a má nízke dôchodky, pričom veľkú časť svojich príjmov vynaložia na potraviny.

Aby lepšie porozumel poľnohospodárskej ekonomike navštívil farmy. Jedného dňa stretol chudobný poľnohospodársky pár, ktorý napriek tomu, že nemal peniaze, vyzeral byť spokojný so svojím životom. Keď sa ich spýtal prečo tak odpovedali, že zisk z ich farmy im dovolil poslať 4 deti do školy a veria tomu, že práve vzdelanie zvýši ich produktivitu a zvýši príjem. Tento rozhovor bol prvý z podnetov, kedy sa Schultz začal venovať pojmu „ ľudský kapitál“.

Ľudský kapitál môže byť vyjadrený v podobe produktívnych znalostí, investícií do vedomostí. Investíciami do ľudského kapitálu možno označiť všetky činy, ktoré sa dlhodobo prejavujú pozitívnym vplyvom na príjmy. Do ľudského kapitálu možno investovať jednorázovo napr. absolvovaním špecifického kurzu, seminára, alebo môže ísť o dlhodobú investíciu napr. štúdium na vysokej škole, pracovná stáž. Každopádne investície do ľudského kapitálu musia mať prínos a príjem pre danú osobu, či už v podobe fyzickej ( vyššia mzda) alebo v podobe abstraktnej ( zlepšenia vzdelania).

Vedeckými príspevkami o nerovnováhe chudoby a bohatstva dospel T.W.Schultz k analýze významu ľudských zdrojov pre hospodársky a sociálny rozvoj. Práve Schultz prvý krát špecifikoval vplyv investícií do vzdelania nielen k produktivite celej ekonomiky ale aj k produktivite v poľnohospodárstve. Je zakladateľom teórie ľudského kapitálu a na jej základe spochybnil faktor pôsobenia zákona klesajúcich výnosov v poľnohospodárstve. Poukázal na to, že v americkej ekonomike mal ľudský kapitál vyššiu návratnosť ako fyzický kapitál a práve toto je príčinou, prečo investície do vzdelania rastú oveľa viac ako iné investície.

Kritika

Na teóriu ľudského kapitálu sa vzniesla kritika, ktorá priniesla iné prístupy k ekonomickej analýze a to Teóriu filtra a Teóriu signálu. Teóriu signálu rozpracoval M. Spence, kde hlavným centrom pozornosti bola informovanosť jednotlivcov na trhu práce a uvádza, že je zložité predvídať pracovný výkon uchádzačov a pozornosť by sa mala zamerať na zvyšovanie kvalifikácie v oblasti vzdelania. Teóriu filtra rozvinul K. J. Arrow, zaoberal sa výberom rozdielnej funkcie vzdelávania, kde vzdelanie má informatívnu funkciu týkajúcu sa úrovní schopností jednotlivca, ktoré má k dispozícií. Hlavnými bodmi kritiky boli:

• zložitosť vo vymedzení nákladov a úžitkov
• zložitosť v meraní produktivity jednotlivca
• úžitok zo vzdelania nemá jednoznačne charakter úspor
• zneváženie typu vzdelania a jeho kvality
• nedostatočná pozornosť solventnosti
• mzdu môže podmieniť rodinné zázemie a vrodené schopnosti

Chicagská škola ekonómie

"Chicagská škola ekonómie vznikla na Chicagskej univerzite (University of Chicago) v polovici 20. storočia. Založená bola na analógií medzi investíciami do vzdelania a do fyzického kapitálu. Vznik tejto teórie znamenal pokrok vo vnímaní vzdelania a preto sa rozvinula v rámci ekonómie nová disciplína- ekonómia vzdelávania. Chicagská škola ekonómie stojí na štyroch princípoch:

1. Najlepším spôsobom organizácie hospodárstva je trhový mechanizmus;

2. Ekonomické myslenie je užitočné pri analýze širokého spektra problémov;

3. Ekonomické javy treba analyzovať vedeckými metódami;

4. Ekonomická teória musí popisovať svet okolo nás. Odmietanie teórie bez empiriky a empiriky bez teórie."

Práve štúdium teórie „ľudského kapitálu“ prispelo k rozšíreniu obzorov ekonómie na Chicagskej škole a jej hlavnými predstaviteľmi boli T. W. Schultz a Gary S. Backer.

Investície do vzdelania

Definícia a predstavitelia

Pojem vzdelávanie zadefinoval Z. Palán (2002) ako dlhodobý proces cieľavedomého sprostredkovania a aktívneho utvárania, osvojovania technických a vedeckých zručností, intelektuálnych a praktických ľudských skúseností. Vzdelávanie je proces pôsobenia na človeka alebo na skupinu za účelom formovania osobnosti a individuality jednotlivca. Prakticky je možné tento proces diferencovať na vzdelávanie ako činnosť lektora a vzdelávanie ako činnosť účastníka vzdelávacieho procesu.

T. W.Schultz sa v roku 1960 stal členom Americkej ekonomickej asociácie a počas svojej inaguračnej reči označil vzdelanie za investíciu do ľudského kapitálu, čo je podobné ako investícia do fyzického kapitálu. Jednotlivci sa rozhodnú investovať do svojho vzdelania podobne ako to robia firmy, keď sa rozhodnú investovať do strojov. Investície v každom prípade obsahujú nielen súčasné výdavky ale aj budúce výnosy.

T. W. Schultz o vzdelávaní

T.W.Schultz sa vo svojej knihe The Economic Value of Education (1963) venuje vzdelávaniu a jeho prínosu do ľudského kapitálu. Podľa T. W. Schultza náklady na vzdelanie rastú v rastúcich ekonomikách relatívne k veľkosti populácie a teda relatívne k Hrubému domácemu produktu (HDP). Rastie taktiež aj dopyt po vzdelaní a to väčším tempom ako je rast populácie, čo vedie k väčšiemu vzdelaniu populácie daného štátu. Vývoj spoločnosti a technologický pokrok vo vede vyžaduje odbornejšie vzdelanie jedincov, je potrebná vzdelaná pracovná sila a práve preto má školská dochádzka plnohodnotný význam. Vplyv na študenta má rodina, ktorá ho podporuje a v neposlednom rade aj štát , ktorý nastavuje vzdelávaciu politiku a študentom poskytuje rôzne štipendia, študentské pôžičky a úvery. Študent môže pracovať aj na plný úväzok, pokiaľ to časovo zvláda, ale to sú skôr výnimky. Najväčšie náklady za vzdelávanie nesú študenti a rodina študentov, či už ide o priame náklady v podobe poplatkov za štúdium alebo školného a školských pomôcok.

Verejné náklady sú podľa Schultza zložené z výdajov určených na priame vzdelávacie procesy a z výdajov zabezpečujúcich chod školných inštitúcií. Do týchto nákladov by sa nemali počítať výdaje na operačné oblasti a pomocné inštitúcie, ktoré pre školy zabezpečujú napr. stravovanie, učebné miestnosti, športové a kultúrne akcie, ktoré priamo so vzdelávaním nesúvisia ale sú skôr spestrením pre študentov. Za výdaje sa považujú aj náklady na administratívu, údržbu budov, energie ale tieto výdaje sú nutné pre správne fungovanie školy ( učitelia dostávajú mzdu, svetlo v školách musí svietiť) a tak Schultz vysvetlil že výdaje ako stravovanie, kultúrne a športové činnosti nie sú kľúčové pre chod inštitúcie. Je zrejmé, že čím viac aktivít poskytuje škola, tým viac získa na popularite a atraktivite pre potencionálnych študentov.

Náklady, ktoré vynaloží študent na vzdelanie, nezahŕňajú len finančnú oblasť ale študent do vzdelania vynakladá aj úsilie. Študent očakáva , že do budúcna sa mu vrátia jeho investície a to najmä v podobe zisku. Ale taktiež aj spoločnosť či štát očakávajú, že keď investujú do vzdelania študentov, tak to prinesie zisky do budúcna aj im. T. W. Schultz videl významný aspekt v budúcnosti ekonomického rastu práve v spojení vzdelávania a investícií do vzdelávania.

Podľa Schultza je dôležitá práve oblasť investícií v rámci školskej dochádzky. Ak školská dochádzka a investície do vzdelávania dokážu zvýšiť budúcu produktivitu, tak jedine vtedy možno tvrdiť, že tieto ukazovatele sú zdrojom merania ekonomického rastu.

Schultz tvrdil, ze vzdelanie prispieva k zlepšeniu schopností ľudí a to nielen z pracovného hľadiska ale ľudia zlepšujú svoje hodnoty tým, že dokážu vycestovať za lepšími pracovnými podmienkami a zvýšia svoju produktivitu, ktorá je merateľom ich príjmov. Ich produktivita ovplyvňuje aj celkové príjmy spoločnosti a ekonomický rast krajiny. Schultz uviedol, že vzdelanie je veľmi významný a dôležitý prvok, ktorý môže prispieť k rozvoju budúcnosti nielen jedinca ale aj celej spoločnosti a docieliť tak vyšší hospodársky rast krajiny.

Pokračovatelia a kritika

Tvrdenie T.W.Schultza zastával aj Denisou (1962) a zdôrazňoval, že investície do ľudského kapitálu výrazne prispievajú k hospodárskemu rastu.

Autori Galenson a Pyatta ponúkli analýzu, ktorá sa zaoberala investíciami do ľudského kapitálu a ich vzťahom k ekonomickému rastu. Faktory, ktoré pôsobia na kvalitu práce a ekonomický rast sú nasledovné: zdravie, bývanie, sociálne zabezpečenie a vzdelanie.

Vo svojej štúdii Mincerian ( 1974) upriamil pozornosť na vzdelanie podľa pohlavia.

Angrist a Krueger ( 1992) zistili, že miera návratnosti investícií do ďalších rokov školskej dochádzka je vyššia ako konvenčná návratnosť odhadov.

Prehľad o metodikách a výsledkoch analýz, ktoré vysvetľujú vzťahy medzi ľudským kapitálom a ekonomickým rastom, objasnil vo svojej štúdií Hers ( 1998)

Gemmell (1996) dospel k názoru, že pre málo rozvinuté krajiny má najväčší pozitívny efekt na rast vzdelania základné vzdelanie a pre krajiny, ktoré sú vyspelé má najväčší efekt vyššie vzdelanie.

Podľa tvrdení Heckmana (1998) majú investície do vzdelanejších ľudí vyššiu mieru návratnosti ako tie do menej vzdelaných.

Svoju pozornosť na kauzalitu medzi vzdelaním a ziskom upriamil Card (2001)

Teória zvyšovania tempa vzdelania narazila na protichodné názory (Krueger a Lindhal 2001 vs. Spiegel 1994). Príčinou negatívneho efektu môže byť vyradenie jednotlivcov z produktívneho procesu vzdelávania. Vzhľadom na dlhodobý proces investovania do vzdelávania sa samotné zvyšovanie ľudského kapitálu prejaví oneskorene na samotnej úrovni HDP a teda na ekonomickom raste. Klesajúca produktivita investícií do ľudského kapitálu ( Saavides, Stengos 2009)sa spomalí aj tempo zvyšovania podielov obyvateľstva s ostatnými stupňami vzdelania. Sanders tvrdil, že vládne výdavky na vyššie vzdelávanie podporujú ekonomiku vo väčšej miere ako vládne výdavky v priemere. A výdavky, ktoré sú určené na výskum majú dlhotrvajúce účinky na produkciu. Niektorí autori sa nevedeli zhodnúť v tom, ktoré krajiny sa približujú prostredníctvom vzdelania k zvýšenej produktivite- či krajiny, ktoré majú vysokú úroveň ľudského kapitálu alebo krajiny, ktoré majú strednú úroveň kapitálu.

Bibliografia

Autor kníh

• Redirecting Farm Policy, New York: Macmillan Company, 1943
• Agriculture in an Unstable Economy, New York: McGraw-Hill, 1945
• The Economic Organization of Agriculture, McGraw-Hill, 1953
• The Economic Value of Education, New York: Columbia University Press, 1963
• Transforming Traditional Agriculture, New Haven: Yale University Press, 1964
• Economic Growth and Agriculture, New York: MacGraw-Hill, 1968
• Investment in Human Capital: The Role of Education and of Research, New York: Free Press, 1971
• Human Resources (Human Capital: Policy Issues and Research Opportunities), New York: National Bureau of Economic Research, 1972

Editované knihy

• Food for the World, Chicago: University of Chicago Press, 1945
• Investment in Human Beings, Chicago: University of Chicago Press, 1962
• Investment in Education: Equity-Efficiency Quandary, Chicago: University of Chigaco Press, 1972
• New Economic Approaches to Fertility, Chicago: University of Chicago Press, 1973
• Marriage, Human Capital and Fertility, Chicago: University of Chicago Press, 1974

Iné publikácie

• Diminishing Returns in View of Progress in Agricultural Production," Journal of Farm Economics 14, October 1932.
• Capital Rationing, Uncertainty, and Farm-Tenancy Reform," Journal of Political Economy 3, June 1940.
• Reflections on Poverty Within Agriculture," Journal of Political Economy 1, February 1950.
• Declining Economic Importance of Agricultural Land," Economic Journal 59, December 1951.
• Reflections on Agricultural Production, Output and Supply," Journal of Farm Economics 3, August 1956.
• Investment in Man: An Economist’s View," The Social Service Review XXXIII, 2, June 1959, 109-117.
• Value of U.S. Farm Surpluses to Underdeveloped Countries," Journal of Farm Economics 5, December 1960.
• Capital Formation by Education," Journal of Political Economy 6, December 1960.
• Investment in Human Capital," American Economic Review LI, March 1961, 1- 17. American Economic Association Presidential Address.
• Education and Economic Growth," in Social Forces Influencing American Education, N.B. Henry, ed., Chicago: University of Chicago Press, 1961.
• Institutions and the Rising Economic Value of Man," American Journal of Agricultural Economics 50, No. 5, December 1968.
• The Allocation of Resources to Research," in Resource Allocation in Agricultural Research, Walter L. Fishel, ed., Minneapolis: University of Minnesota Press, 1971.
• Knowledge, Agriculture and Welfare," Science Studies 2, 1972.
• The Increasing Economic Value of Human Time," American Journal of Agricultural Economics 54, No. 5, December 1972.
• The High Value of Human Time: Population Equilibrium," Journal of Political Economy 82, No. 2, Part II, March-April 1974.
• The Value of the Ability to Deal with Disequilibria,"Journal of Economic Literature, September 1975.
• On Economics, Agriculture, and the Political Economy," Elmhirst Memorial Lecture, Nairobi, Kenya, International Association of Agricultural Economists, Decision-Making and Agriculture, Theodor Dams, et al., eds. Oxford: Alden Press, 1977.
• Uneven Prospects for Gains from Agricultural Research Related to Economic Policy," in Resource Allocation and Productivity in National and International Agricultural Research, Thomas M. Arndt, Dana G. Dalrymple, and Vernon W. Ruttan, eds., Minneapolis: University of Minnesota Press, 1977, pp. 578-89.
• On Economic History in Extending Economics," Economic Development and Cultural Change, Vol. 25, Supplement, 1977, pp. 245-53.
• Life Span, Health, Savings, and Productivity," Economic Development and Cultural Change, Vol. 27, No. 3 (April 1979), pp. 399-421, with Rati Ram.
• Investment in Population Quality Throughout Low-Income Countries," in Philip M. Hauser, ed., World Population and Development: Challe nges and Prospects, Syracuse: Syracuse University Press, 1979, pp. 339-60.
• Human Capital Approaches in Organizing and Paying For Education," for Efficiency and Equity in Education Finance National Symposium, Urbana, Illinios, May 1979.
• The Economics of Research and Agricultural Productivity," International Agricultural Development Service, Occasional Paper, 1979 (paper presented at the Seminar on Socio- Economic Aspects of Agricultural Research in Developing Countries, May 7- 11, 1979, Santiago, Chile).

Externé odkazy

• DOBEŠ M., RIEVAJOVÁ E.: Ľudský kapitál a výkonnosť ekonomiky. Dizertačná práca
• KUZMIŠINOVÁ,I.: Ľudský kapitál a súčasná slovenská ekonomika.
• PALÁN Z.: Výkladový slovník lidské zdroje
• PSACHAROPOULOS G.: Returns to investment in education.
• http://www.anb.org/articles/14/14-01104.html?from=../20/20-01894.html&from_nm=Tyler%2C%20Ralph%20W
• http://www.britannica.com/EBchecked/topic/528407/Theodore-William-Schultz
• http://faculty.chicagobooth.edu/lubos.pastor/research/KL_12_2007_pg2.pdf
• http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/economics/laureates/1979/schultz-autobio.html
• http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/economics/laureates/1979/schultz-cv.html
• http://www.sdstate.edu/about/twschultz/biography.cfm