Renga
Renga (jap. 連歌 spoločná poézia) je klasický žáner japonskej poézie. Je to dlhá reťazová báseň s pevnou formou, ktorú tvoria dvaja alebo viacerí autori. Má najmenej dve strofy (jap. 句 – ku). Úvodná, formalizovaná strofa hokku (発句) sa stala základom moderného žánru haiku.
Strofy na seba nadväzujú a reťazia sa. Sú rôzne varianty pravidiel určujúcich kedy ktorý typ slohy nasleduje. Toto sa stanovuje vopred a autori prednášajú svoje slohy, ktoré jeden účastník zapisuje. Je to teda kolaboratívne dielo tvorené autormi majúcimi okamžitú inšpiráciu a poetické schopnosti.
Renga je typ pevného, v zmysle západnej poézie viazaného verša a vznikla ako reakcia na intuitívnu a voľnejšiu poéziu tanka. Ustálená forma však môže mať modifikácie, záleží od vopred daných propozícií.
Proces tvorby básne renga má tiež ustálenú formu. Je vždy známy hostiteľ a miesto, ktoré poskytuje básnikom, je určený tajomník-zapisovateľ a hlavný hosť sedenia, ktorý tvorí úvodnú slohu hokku určenú pre čestných hostí. Samozrejme sú známi i ďalší poeti. Tajomník zapisuje protokol okolo organizácie sedenia a táto listina aj s podpismi autorov má slúžiť ako svedectvo o autorstve básne.[1]
Stavba
Hokku
Prvá strofa, hokku, pozostáva zo 17 slabík (presnejšie mór) usporiadaných do troch veršov obsahujúcich 5 + 7 + 5 mór. Skladá ju čestný hosť spoločného básnického posedenia. Musí obsahovať kigo (季語), ustálené slovo alebo slovné spojenie symbolizujúce jedno z ročných období alebo udalosti v roku, ako aj predel, kiredži (切れ字), ustálené slovo alebo časticu na konci verša.
Waki
Druhá strofa, wakiku (脇句) alebo len waki (脇), pozostáva zo 14 mór rozdelených do dvoch veršov po 7. Skladá ju hostiteľ alebo organizátor spoločného básnického posedenia.
Daisan
Tretia strofa, daisan (第三) pozostáva z 5-7-5 mór. Musí končiť slovesom v tvare s príponou -te, ktorá umožní ďalšiemu básnikovi ľahšie nadviazať pokračovanie.
Hiraku
Strofy medzi treťou a poslednou strofou sa nazývajú hiraku (平句), pokojné alebo ploché.
Ageku
Posledná strofa, ktorá ukončuje a uzatvára báseň renga, sa nazýva ageku (挙句).
Dejiny
Prvý záznam o básni typu renga je z roku 1125 v cisárskej antológii poézie Kinjó waka šú. Z roku 1488 je zachovaný básnický útvar renga so sto veršami. Autori sú traja: Sočó, Šóhaku a Lio Sógi, ktorí boli u Minase Sangin Hyakuina ako hostiteľa.
Referencie
- ↑ Zdenka Švarcová: Japonská literatura 712-1868, vydaveteľstvo Karolinum, rok 2005, str. 227-228, ISBN 80-246-0999-1, ISBN 80-246-0998-3(soubor)
