Rootovanie

Rootovanie Androidu je proces, ktorý umožňuje užívateľom smart telefónov, tabletov a ďalších zariadení s operačným systémom Android prepnutie do tzv. privilegovaného režimu (z linuxu odkiaľ OS Android vychádza je názov "root access") .

Rootovanie sa vykonáva s cieľom prekonať obmedzenia výrobcov mobilných zariadení s OS Android. Vďaka tomu je možné meniť alebo nahradiť systémové aplikácie a nastavenia, spustiť špecializované aplikácie, ktoré vyžadujú povolenia správcu, alebo vykonávať ďalšie operácie, ktoré sú pre bežného užívateľa nedostupné. Rooting tiež uľahčuje úpravu alebo úplnú náhradu existujúceho OS - väčšinou za novšiu verziu.

Pretože OS Android vychádza z jadra Linuxu tak sa rootovanie podobá na získanie oprávnenia správcu v Linuxe alebo v inom UNIXovom systéme ako je napr. FreeBSD alebo OS X.

"Root access" sa často prirovnáva k jailbreak zariadenia bežiacich na Apple iOS. Avšak sú to dve rozdielne veci, v dobre kontrolovanom "Apple svete" technické obmedzenia bránia týmto veciam:

Nie je možné nainštalovať ani nabootovať upravený ani iný OS (bráni tomu "zamknutý bootloader")
Prenášať medzi dvoma zariadeniami nepodpísané aplikácie (sideloading)
Nie je možné inštalovať aplikácie, ktoré vyžadujú k inštalácii oprávnenia správcu

Vynechanie týchto obmedzení spoločne tvorí rozsiahly pojem Jailbreaking zariadenia Apple. To znamená, že Jailbreaking musí prekonať hneď niekoľko zabezpečení iOS súčasne. Oproti tomu úplné minimum androidových zariadení má zamknutý bootloader, niektorí výrobcovia, ako napríklad HTC, Asus, Google a Sony priamo poskytujú možnosť odomknúť zariadenia a dokonca nahradiť operačný systém úplne. Podobne u Androidu nepotrebujete oprávnenie Root na prenos aplikácií medzi zariadeniami (sideload). Takže v podstate len tretí aspekt jailbreaking sa podobá rootingu.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Rootovanie umožní všetkým užívateľským aplikáciám spustiť privilegované príkazy, ktoré nejdú spustiť pri pôvodnej konfigurácii zariadenia. Rootovanie je potrebné k niektorým pokročilejším a potenciálne viac nebezpečným operáciám - úprava a mazanie systémových súborov, odstraňovanie aplikácií nainštalovaných výrobcom a prístup k hardvéru zariadenia na nižšej úrovni (kontrola stavu, kalibrácia, reštartovanie komponentov). Väčšinou sa pri rootovaní nainštaluje i tzv. "Superuser" aplikácia, ktorá dohliada na procesy, ktoré využívajú práva správcu.

Obtiažnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti sa výrobcovia snažili vyrobiť telefóny a zariadenia, ktoré nepôjdu tzv. "Rootnuť" (ako Droid X), ale nakoniec sa vždy našla nejaká cesta ako práva správcu na zariadení získať. Aj pre najnovšie telefóny, alebo zariadenia s najnovším vydaním Androidu sa väčšinou nájde spôsob rootnutia v priebehu pár mesiacov. V roku 2011 Motorola, HTC a LG Electronics pridali do svojich zariadení bezpečnostné prvky, ktoré mali používateľom brániť v získaní práv správcu.

Postup[upraviť | upraviť zdroj]

Proces rootovania sa na rôznych zariadeniach líši. Obvykle ide o využitie chyby firmvéru (tj. Android) zariadenia a skopírovanie su binárneho súboru (súbor obsahujúci údaje pre práva "superuser") do cesty prebiehajúceho procesu (napr. /system/xbin/su) a umožnenie spustenia súboru pomocou príkazu chmod. Aplikácia pre dohľad nad procesmi využívajúcimi práva správcu ako napr. SuperUser alebo SuperSU dokáže regulovať správanie týchto procesov a prípadne vyhodnotiť a odmietnuť spustiť potenciálne škodlivé veci. Existuje veľa jednoduchých sprievodcov ako rýchlo a ľahko rootnuť svoje Android zariadenie.

Napríklad krátko po vydaní HTC Dream (HTC G1) bolo rýchlo zistené, že to čo sa napíše na klávesnici je brané ako príkaz v privilegovanom režime (root) v shelli. Google síce rýchlo vydal patch, ktorý túto chybu opravil, ale unikla pôvodná verzia, ktorú sme mohli nainštalovať a získať tak opäť práva správcu.