Preskočiť na obsah

Rozpoznávanie aloantigénov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Rozpoznávanie aloantigénov označuje rozpoznávanie geneticky zakódovaných polymorfizmov medzi geneticky odlíšiteľnými jedincami rovnakého druhu imunitným systémom ("self-non-self" diskriminácie). K posttransplantačnému rozpoznávaniu aloantigénov dochádza v sekundárnych lymfoidných orgánoch. Špecifické antigény darcu sú rozpoznané T-lymfocytmi príjemcu a spúšťajú adaptívne prozápalové reakcie, ktoré vedú k odhojeniu alogénneho transplantátu. K stimulácii alošpecifických T-lymfocytov dochádza tromi hlavnými spôsobmi: priame rozpoznanie, nepriame rozpoznanie a polopriame rozpoznanie. Spôsob rejekcie ktorý sa uplatňuje v jednotlivých prípadoch určujú vnútorné a vonkajšie faktory aloštepu a tento spôsob následne priamo ovplyvňuje povahu a závažnosť T lymfocytmi sprostredkovanej imunitnej odpovede. Okrem toho, jednotlivé tkanivá a orgány ako sú koža alebo rohovka môžu byť rozpoznané rozdielnymi spôsobmi a preto sa imunitná odpoveď môže líšiť.[1]

Priame rozpoznávanie aloantigénu

[upraviť | upraviť zdroj]

Populácia buniek prezentujúcich antigén (APC) je lokalizovaná v darcovských tkanivách a je prenášaná z darcu na príjemcu pomocou transplantácie. Táto populácia sa preto nazýva „passenger cells“ (cestujúce bunky). Krátko po transplantácii do nového hostiteľa tieto bunky (najmä dendritické bunky ) opúšťajú svoje pôvodné prostredie vo vnútri štepu a migrujú cez lymfatický systém do regionálnych lymfatických uzlín.[2] Vo vnútri lymfatických uzlín sú tieto dendritické bunky konfrontované s naivnými T-lymfocytmi príjemcu a ich kontakt vyvrcholí rozpoznaním alogénneho MHC ( hlavný histokompatibilný komplex ) - peptid komplexu exprimovaného na povrchu „passenger“ buniek. Tento jav sa nazýva priame rozpoznávanie aloantigénu a vedie k akútnemu odmietnutiu aloimplantátov sprostredkovaných špecializovanými CD4 + T lymfocytmi a CD8 + T lymfocytmi.[3]

V tomto prípade sú aloreaktívne T bunky stimulované donorovými APC, ktoré exprimujú alogénny MHC a rovnako majú aj kostimulačnú aktivitu.

Nepriame rozpoznávanie aloantigénu

[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá cesta rozpoznávania aloantigénov napodobňuje normálny antigénový mechanizmus stimulácie T-lymfocytov nominálnymi antigénmi . V tomto prípade sú aloantigény pochádzajúce zo štepu internalizované, spracované a prezentované vo forme peptidov pomocou APC príjemcu na ich molekulách MHC II . Odhojenie sprostredkované T-lymfocytmi senzibilizovanými priamym rozpoznávacím spôsobom dominuje v období krátko po transplantácii, zvyčajne však ustupuje s vyčerpaním „passenger“ buniek, zatiaľ čo nepriame rozpoznávanie prispieva k pokračujúcemu poškodeniu štepu a hrá úlohu pri chronickom odhojení.[1]

Hlavný rozdiel medzi nepriamym a priamym rozpoznaním aloantigénu pramení z pôvodu makrofágov (typ APC ). Na priamom rozpoznávaní aloantigénu sa zúčastňujú dendritické bunky pochádzajúce od darcu. Pri nepriamom rozpoznávaní aloantigénu zohrávajú hlavnú úlohu dendritické bunky (APC) hostiteľa.

Polopriame rozpoznávanie aloantigénu („cross-dressing")

[upraviť | upraviť zdroj]

Tretí spôsob rozpoznávania tiež zahŕňa donorové APC, no v tomto prípade sú ich membránové komponenty fúzované s príjemcovými APC, a preto môžu hostiteľovi prezentovať intaktné molekuly MHC pochádzajúce od darcu.[4] Toto je možné jedinečnou schopnosťou výmeny molekúl, ako sú RNA alebo proteíny, ktorou disponujú leukocyty. Existuje niekoľko možností, ako sa táto výmena dá dosiahnuť: kontakt bunka-bunka (trogocytóza), nanorúrky alebo uvoľnenie extracelulárnych vezikúl, ako sú exozómy. APC myeloidného pôvodu, špeciálne dendritické bunky, sú jedným z hlavných producentov exozómov . Je známa najmä ich schopnosť transportovať funkčné molekuly MHC s naviazaným antigénnym peptidom (pMHC) na rôzne populácie buniek vrátane iných dendritických buniek . V dôsledku toho sa tieto dendritické bunky, ktoré získali nový pMHC, vystavený na svojom povrchu, stali „cross- dressed“.[5] pMHC je schopný normálnej prezentácie antigénu efektorovým bunkám hostiteľa. Mechanizmus „cross- dressingu“ obvykle slúži na zosilnenie imunitnej reakcie proti konkrétnym antigénom, avšak v prípade aloantigénov sú APC schopné vďaka tomuto mechanizmu primovať T-lymfocyty aj priamym aj nepriamym spôsobom, exprimovaním tak vlastných, ako aj darcovskýh MHC peptidov odvodených z darcovských „passenger“ APC . Polopriame rozpoznávanie aloantigénu preto prispieva k akútnej rejekcii štepu vyvolaním reakcie špecializovaných CD4 + a CD8 + T-lymfocytov.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b MARINO, Jose; PASTER, Joshua; BENICHOU, Gilles. Allorecognition by T Lymphocytes and Allograft Rejection. Frontiers in Immunology, 2016, roč. 7. Dostupné online [cit. 2020-01-31]. ISSN 1664-3224. DOI10.3389/fimmu.2016.00582. (English)
  2. BROWN, K.; NOWOCIN, A. K.; MEADER, L.. Immunotoxin Against a Donor MHC Class II Molecule Induces Indefinite Survival of Murine Kidney Allografts. American Journal of Transplantation, 2016-4, roč. 16, čís. 4, s. 1129–1138. PMID: 26799449 PMCID: PMC4988511. Dostupné online [cit. 2020-01-31]. ISSN 1600-6135. DOI10.1111/ajt.13584.
  3. BOARDMAN, Dominic A.; JACOB, Jacinta; SMYTH, Lesley A.. What Is Direct Allorecognition?. Current Transplantation Reports, 2016-12-01, roč. 3, čís. 4, s. 275–283. Dostupné online [cit. 2020-01-31]. ISSN 2196-3029. DOI10.1007/s40472-016-0115-8. (po anglicky)
  4. LIN, Christine M.; GILL, Ronald G.. Direct and indirect allograft recognition: pathways dictating graft rejection mechanisms. Current opinion in organ transplantation, 2016-2, roč. 21, čís. 1, s. 40–44. PMID: 26575853 PMCID: PMC4701596. Dostupné online [cit. 2020-01-31]. ISSN 1087-2418. DOI10.1097/MOT.0000000000000263.
  5. LEMA, Diego A.; BURLINGHAM, William J.. Role of exosomes in tumour and transplant immune regulation. Scandinavian Journal of Immunology, 2019, roč. 90, čís. 5, s. e12807. Dostupné online [cit. 2020-01-31]. ISSN 1365-3083. DOI10.1111/sji.12807. (po anglicky)
  6. BURLINGHAM, W. J.. “Cross-Dressing” Becomes Fashionable Among Transplant Recipients. American Journal of Transplantation, 2017, roč. 17, čís. 1, s. 5–6. Dostupné online [cit. 2020-01-31]. ISSN 1600-6143. DOI10.1111/ajt.14032. (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alloantigen recognition na anglickej Wikipédii.