Preskočiť na obsah

Ruggero Leoncavallo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ruggiero Leoncavallo)
Ruggero Leoncavallo
taliansky operný skladateľ
taliansky operný skladateľ
Narodenie23. apríl 1857
Neapol, Taliansko
Úmrtie9. august 1919 (62 rokov)
Montecatini, Taliansko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ruggero Leoncavallo

Ruggero Leoncavallo alebo aj Ruggiero (* 23. apríl 1857, Neapol – † 9. august 1919, Montecatini) bol taliansky operný skladateľ, popredný predstaviteľ talianskeho verizmu v opere.

Narodil sa v Neapole ako syn sudcu. Hudobné vzdelanie získal na neapolskom konzervatóriu (Conservatorio San Pietro a Majella). Po absolvovaní konzervatória sa živil vyučovaním hudby a snažil sa uviesť svoje prvé opery „Tommaso Chatterton“ a „Songe d'une nuit d'été“, stretával sa však s úplným nezáujmom. V roku 1890 bol svedkom triumfálneho úspechu Mascagniho jednoaktovky Cavalleria rusticana (Sedliacka česť) a podľa toto vzoru skomponoval veristickú operu I Pagliacci (Komedianti). Libreto opery údajne vzniklo na základe skutočnej udalosti, podľa kriminálneho prípadu, ktorý súdil jeho otec.

Opera Komedianti mala premiéru v Miláne v roku 1892, zožala okamžitý úspech a stala sa trvalou súčasťou svetového operného repertoáru. Nahrávka árie Vesti la giubba v podaní Enrica Carusa sa stala prvou gramofónovou platňou na svete, ktorá presiahla milión predaných výliskov.

Ďalšia opera I Medici realizovaná v Miláne o rok neskôr ani revidovaná verzia jeho dovtedy neuvedenej prvotiny Tommaso Chatterton sa nijako nepresadili. Na porovnateľný úspech si musel počkať až do roku 1897.

Vo francúzskom časopise s príťažlivým názvom Satanov korzár (Le Corsaire de Satan) vychádzala na pokračovanie novela zo života parížskej bohémy spisovateľa Henryho Murgera. V roku 1872 bola preložená do taliančiny a v rovnakom čase si ju ako základ libreta zvolili dvaja poprední talianski skladatelia Giacomo Puccini a Ruggero Leoncavallo. Obaja skladatelia si boli vedomí, že vstupujú do akejsi verejnej súťaže – nakoniec vtedajšia doba si na súperivé porovnávanie potrpela.

Súťaženie podporovali aj obaja nakladatelia Ricordi a Sonzongo, pretože si od neho sľubovali finančný úspech víťazného diela. Puccini, ktorý spolupracoval s libretistami, mal náskok pred Leoncavallom, ktorý si libreto písal sám. Obe diela sa nakoniec uvádzali v rovnakom čase a v rovnakom meste, v Benátkách. Leoncavallova opera sa hrala v slávnom Teatro La Fenice, zatiaľ čo Puccini uviedol Bohému len o pár metrov ďalej v Teatro San Benedetto. Obe opery sú po hudobnej stránke veľmi podobné, obsahujú krásny taliansky spev, veľké gesta a rozjatrené emócie. Napriek tomu, kým Leoncavallo akcentoval psychologickú stránku príbehu, Pucciniho opera je skôr sociologickou štúdiou života parížskych umelcov. Okamžitý úspech mal vtedy Leoncavallo, najmä potom ako jeho operu uviedol Gustav Mahler vo Viedni. S časom sa však do diváckeho povedomia dostala Pucciniho opera a postupne sa stala jedným z jeho najobľúbenejších diel.

Leoncavallo napísal ešte celý rad opier a operiet, ale snáď s výnimkou opery „Zaza“ žiadna nemala výraznejší úspech a v súčasnej dobe sa uvádzajú sporadicky skôr ako historická kuriozita.

Pozoruhodné je, že Leoncavallo si písal libretá k svojim operám sám a nielen to, písal ich aj na zákazku pre iných skladateľov. Niektorí znalci tvrdia, že bol vo svojej dobe najlepším talianskym libretistom po Arrigo Boitovi.[chýba zdroj] O tom, že umelecké súperenie s Puccinim nezanechalo na ich osobnom vzťahu žiadne stopy svedčí aj to, že jedno z najkrajších operných libriet, libreto k opere Manon Lescaut, napísal Leoncavallo práve pre Giacoma Pucciniho.

Okrem opier a operiet nie je Leoncavallova tvorba príliš rozsiahla. Za pozornosť stoja piesne a piesňové cykly, ktoré najmä talianski interpreti dodnes uvádzajú a občas znejú v rôznych moderných úpravách.

Ruggero Leoncavallo zomrel v Montecatini v Toskánsku 9. augusta 1919.

  • Tommaso Chatterton (1876; nerealizovaná)
  • Songe d'une nuit d'été (nerealizovaná)
  • Komedianti (1892 Teatro Dal Verme, Miláno)
  • I Medici (1893 Teatro Dal Verme, Miláno)
  • Chatterton (prepracovaná verzia 1896 Teatro Argentina, Rím)
  • La bohème (1897 Teatro La Fenice, Benátky)
  • Zazà (1900 Teatro Lirico, Miláno)
  • Der Roland von Berlin (1904 Deutsche Oper, Berlín)
  • Maia (1910 Teatro Costanzi, Rím)
  • Gli Zingari (1912 Hippodrome, Londýn)
  • Mimi Pinson (revidovaná verzia Bohémy – 1913 Teatro Massimo, Palermo)
  • Edipo Re (1920 Opera Theatre, Chicago)
  • La jeunesse de Figaro (1906, ? USA)
  • Malbrouck (1910 Teatro Nazionale, Rím)
  • La reginetta delle rose (1912 Teatro Costanzi, Rím)
  • Are You There? (1913 Theatre Prince of Wales, Londýn)
  • La candidata (1915 Teatro Nazionale, Rím)
  • Prestami tua moglie (1916 Casino delle Terme, Montecatini)
  • Goffredo Mameli (1916 Teatro Carlo Felice, Janov)
  • A chi la giarrettiera? (1919 Teatro Adriano, Rím)
  • Il primo bacio (1923 Salone di cura, Montecatini)
  • La maschera nuda (1925 Teatro Politeama, Neapol)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]