Runy (germánske písmo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
List z diela Codex Runicus, ide o dánsku zbierku zákonov z 13. storočia v runovom písme.

Runy alebo runové písmo je starogermánske hranaté písmo. Predpokladá sa, že vzniklo v 1. storočí odvodením od rímskeho písma (alebo gréckeho, etruského). Často sa vytesávali do kameňa (runové kamene) alebo ryli do dreva, zbraní a ozdôb. Písmo bolo vokalizované, jedna runa bola samohláska alebo spoluhláska. Rozlišujú sa dva runové rady, runové abecedy: 1. starší futhark alebo celogermánsky futhar (roky 200 až 800) mal 24 písmen a 2. mladší futhark, severský futhark (roky 800 až 1050) so 16 písmenami. Anglosaská runová abeceda z 9. storočia mala 33 znakov. Vo Švédsku vznikli aj runy s bodkami (stungnar rúnir). Od 10. storočia sa runové písmo používalo iba v Škandinávii.[1][2]

Najviac runových nápisov sa našlo vo Švédsku, viac ako tritisíc. Najstaršie runy vo Švédsku pochádzajú z 3. storočia a našli sa v hrobe blízko obce Stenkyrka na ostrove Gotland.[3]

V minulosti aj v súčasnosti sa runám pripisuje magický význam[4].

Starší futhark[upraviť | upraviť kód]

f f     u u     th,þ þ     a a     r r     k k     g g     w w    
h h n n i i j j ï,ei ï p p z z s s
t t b b e e m m l l ŋ ŋ d d o o

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KRUPA, Viktor. Písma sveta. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. ISBN 978-80-215-0011-2. S. 268.
  2. NOVOTNÝ, Bohuslav. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. 1028 s. S. 760.
  3. JANSSON, Sven Birger Fredrik. Runes in Sweden. [s.l.] : Royal academy of letters history and antiquities : Central board of national antiquities, 1987. 187 s. ISBN 978-91-7844-067-2.
  4. Runic magic [online]. Nationalmuseet i København, [cit. 2020-02-07]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]