Zobrazenie zdroja stránky Sacharid

{{Bez zdroja}}[[Súbor:Sugar 2xmacro.jpg|thumb|Kryštalická [[sacharóza]]]]

'''Sacharid''' alebo '''glycid''' (v staršom názvosloví ''uhľohydrát'', ''uhľovodan'', ''karbohydrát'', ľudovo ''[[cukor]]'') je spoločný názov pre skupinu [[Optická aktivita|opticky aktívnych]] polyhydroxyderivátov [[karbonyly|karbonylových]] zlúčenín, ktoré sa nachádzajú vo všetkých [[živý organizmus|živých organizmoch]] a [[vírus]]och (niektoré však boli pripravené aj synteticky). Patria preto medzi takzvané primárne [[metabolit]]y.

== Funkcia ==
Sacharidy plnia mnohé funkcie:
# Zdroj [[energia|energie]] (väčšina sacharidov ale hlavne [[glukóza]])
# Štruktúrna (stavebná) funkcia (hlavne [[celulóza (organická látka)|celulóza]] a [[chitín]])
# Zásobná funkcia (v rastlinách [[škrob]], v hubách a živočíchoch [[glykogén]])
# Súčasť [[enzým]]ov, [[hormón]]ov a [[nukleová kyselina|nukleových kyselín]] (napr. [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]], [[RNA]] alebo [[adenozíntrifosfát|ATP]])
# Súčasť [[biologická membrána|biologických membrán]] ([[glykoproteín]]y a [[glykolipid]]y)

== Štruktúra ==
Sacharidy sú [[organická zlúčenina|organické zlúčeniny]] zložené z [[uhlík]]a&nbsp;(C), [[vodík]]a&nbsp;(H) a&nbsp;[[kyslík]]a&nbsp;(O). Ich deriváty môžu obsahovať aj [[fosfor]]&nbsp;(P), [[dusík]]&nbsp;(N) alebo [[síra|síru]]&nbsp;(S).

Starší názov ''uhľohydráty'' alebo ''uhľovodany'' vznikol preto, že základné sacharidy majú pomer základných [[chemický prvok|prvkov]] (C, H, O) taký, ako keby boli zlúčeniny uhlíka a [[voda|vody]], t. j. C<sub>''n''</sub>(H<sub>2</sub>O)<sub>''n''</sub>. Tento pomer je však len náhodná zhoda a tieto názvy sa už nepoužívajú, lebo z metabolického hľadiska sacharidy nie sú zlúčeninami uhlíka a vody.

== Vzorce sacharidov ==
[[Súbor:D-glucose D-glucopyranoside TOLLENS.png|frame|right|D-[[glukóza]] (D-aldohexóza) tvorí D-glukopyranozid. (Tollensov vzorec)]]
[[Súbor:Alpha-D-Fructofuranose.svg|right|250px|thumb|Monosacharid α-D-[[fruktóza]] v [[Haworthova projekcia|Haworthovej projekcii]].]]
Podľa pôvodnej teórie boli sacharidy lineárne hydroxykarbonylové zlúčeniny. Takýto typ chemického vzorca sa nazýva '''Fischerov vzorec'''.

Neskôr sa zistilo, že sacharidy sú vlastne heterocyklické zlúčeniny a ich vznik sa popisoval ako poloacetálová reakcia lineárnych sacharidov, kde posledný chirálny uhlík sa aduje na karbonylovú skupinu. Znázorňuje sa to odvodením od Fischerovho vzorca, pričom sa vyznačí poloacetálová väzba medzi posledným chirálnym uhlíkom a pôvodným karbonylovým uhlíkom. Pôvodný karbonylový uhlík teda už viaže 4 rôzne skupiny, no nehovoríme o chiralite, ale o špeciálnej cis/trans stereoizomérii- epimérii . Ak je poloacetálový hydroxyl pod rovinou sacharidu, nazývame ho α-sacharid, ak nad rovinou, tak β-sacharid. Keďže sacharidy Tollensov vzorec opisuje ako heterocyklycké zlúčeniny, prejaví sa to aj na zmene názvu. Ak cyklus má 5 článkov, označuje sa ako '''furanóza''' podľa heterocyklu furán (napr. α/β-D-ribo-furanóza), ak má 6 článkov, označuje sa ako '''pyranóza''' podľa heterocyklu pyrán (napr. α/β-D-gluko-pyranóza). Takýto typ vzorca sa nazýva '''Tollensov vzorec'''.

Je dosť nepraktický a neprehľadný, preto sa zaviedol ako najpresnejší vzorec '''Haworthov vzorec'''. Tu je sacharid zobrazený nie v rovine, ale v priestore. Má podobu substituovaných heterocyklov. Z Fischerovho vzorca ho prepisujeme tak, že hydroxyové skupiny, ktoré sú napravo, sú pod rovinou, tie, ktoré sú naľavo vo Fischerových vzorcoch, sú nad rovinou.

== Rozdelenie ==
Sacharidy rozdeľujeme na tri hlavné skupiny:
# [[#Monosacharidy|Monosacharidy]]
# [[#Oligosacharidy|Oligosacharidy]]
# [[#Polysacharidy|Polysacharidy]]

=== Rozdelenie monosacharidov ===
* Podľa počtu uhlíkov v reťazci delíme monosacharidy na triózy, tetrózy, pentózy, hexózy, a heptózy. atď.
* Podľa výskytu [[ketón]]ovej alebo [[aldehyd]]ovej funkčnej skupiny delíme monosacharidy na ketózy a aldózy.

=== Rozdelenie oligosacharidov ===
* Podľa počtu monosacharidových jednotiek v reťazci ich delíme na [[disacharid]]y (2 jednotky), [[trisacharid]]y (3 jednotky), atď.
* Podľa výskytu voľnej poloacetálovej skupiny v molekule ich delíme na
** redukujúce – majú voľný [[poloacetál]] a môžu [[oxidácia|oxidovať]]
** neredukujúce – nemajú voľný [[poloacetál]] a nemôžu [[oxidácia|oxidovať]]

=== Rozdelenie polysacharidov ===
Polysacharidy môžeme rozdeliť podľa výskytu na
* rastlinné
* živočíšne

== Monosacharidy ==
{{hlavný článok|Monosacharidy}}
Monosacharidy sú jednoduché sacharidy, predstavujú základné sacharidové jednotky. Ich spájaním vznikajú zreťazené molekuly oligosacharidov a polysacharidov. Sú to bezfarebné kryštalické látky, dobre rozpustné vo [[voda|vode]] alebo v zriedenom [[etanol]]e, nerozpúšťajú sa v organických rozpúšťadlách.  Je pre ne charakteristická viac či menej sladká [[chuť]]. 

Z chemického hľadiska to sú polyhydroxyketóny alebo polyhydroxyaldehydy, nakoľko vo svojej štruktúre obsahujú [[ketón]]ovú alebo [[aldehyd]]ovú funkčnú skupinu a [[hydroxyl]]ovú funkčnú skupinu.

Aldózy a ketózy s rovnakým počtom [[atóm]]ov [[uhlík]]a v molekule majú rovnaké [[molekulový vzorec|molekulové vzorce]], preto sa využívajú pri zapisovaní ich [[štrukturálny vzorec|štruktúrne vzorce]]. Najvýznamnejšie monosacharidy so šiestimi atómami uhlíka v molekule sú [[glukóza]] a [[fruktóza]].

== Oligosacharidy ==
{{hlavný článok|Oligosacharidy}}
Oligosacharidy majú reťazcové molekuly zložené z malého počtu monosacharidových jednotiek, väčšinou 2 až 10. Často sa používa samostatný názov pre oligosacharidy zložené z dvoch alebo troch monosacharidových jednotiek, ktoré sa nazývajú [[disacharid]]y a [[trisacharid]]y. Monosacharidové jednotky sa spájajú [[glykozidová väzba|glykozidovou väzbou]].

Medzi najznámejšie oligosacharidy patria:
* disacharidy 
** [[sacharóza]] – [[repný cukor]] ([[glukóza]] + [[fruktóza]])
** [[laktóza]] – [[mliečny cukor]] ([[galaktóza]] + glukóza)
** [[maltóza]] – [[melasový cukor|melasový]] alebo [[sladový cukor]] (glukóza + glukóza)
* trisacharidy
** [[rafinóza]] – súčasť repného cukru (galaktóza+fruktóza+glukóza)
* oligosacharidy
** [[inulín]]y – 2 až 140 fruktózových jednotiek

== Polysacharidy ==
{{hlavný článok|Polysacharidy}}
Polysacharidy majú reťazcové molekuly zložené z veľkého počtu monosacharidových jednotiek (molekúl). Stavebnou jednotkou polysacharidov býva často glukóza. Nekryštalizujú a vo vode sa iba ťažko rozpúšťajú, a to iba na nepravý [[koloid]]ový roztok. V [[kyselina|kyslom prostredí]] alebo pôsobením [[enzým]]ov sa štiepia na oligosacharidy alebo až na monosacharidy.

Medzi najznámejšie polysacharidy patria
* polysacharidy rastlinného pôvodu
** [[celulóza]] – základná štruktúrna látka rastlín
** [[škrob]] – základná zásobná látka rastlín
** [[inulín]]y
** [[pektín]]y
** [[kyselina algínová]]
* polysacharidy živočíšneho pôvodu
** [[glykogén]] – základná zásobná látka živočíchov, húb a baktérií
** [[chitín]] – základná štruktúrna látka hmyzu, kôrovcov a húb
** [[kyselina hyalurónová]]
** [[heparín]] – zabraňuje zrážaniu [[krv]]i

{{Portál|Chémia}}{{Sacharidy}}
[[Kategória:Sacharidy| ]]