Sanitka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Sanitka pozri Sanitka (rozlišovacia stránka).
Vojenská sanitka

Sanitka (označovaná aj ako ambulancia) je zdravotnícke vozidlo určené na prednemocničnú starostlivosť o zranených alebo chorých osôb počas transportu do zdravotníckeho zariadenia (nemocnice, kliniky a pod.). Taktiež môžu byť využívané na dopravu pacientov z alebo do miesta liečby (zväčša pri imobilných osobách), príp. na transport telesných orgánov (pri transplantácii). V súčasnosti sú niektoré sanitné vozidlá slúžia ako pojazdné ošetrovne, laboratóriá, röntgenové pracoviská.

Na Slovensku sú prevádzkovateľom sanitiek zdravotné záchranné služby v súkromnom vlastníctve (napr. Falck, EMS, IRS, Resustic Zemplin a i.) alebo vo vlastníctve samosprávy (napr. ZZDS Bratislava a pod.). Armáda používa vojenské sanitky.

V širšom zmysle možno tento termín aplikovať aj na iné vozidlá záchranných zložiek - záchranné helikoptéry, člny, lode, motocykle či bicykle.

História[upraviť | upraviť zdroj]

História sanitiek siaha do staroveku, kedy sa používali ručné káry na násilnú prepravu nevyliečiteľných pacientov postihnutých malomocenstvom alebo psychickými chorobami. Sanitky boli prvýkrát použité na pohotovostnú prepravu zranených vojakov v roku 1487 v Španielsku a v civilnej variante sa začali používať od roku 1830. Slúžili na to prispôsobené koče poháňané konskou alebo ľudskou silou. Technický pokrok v 19. a 20. storočí umožnil výrobu moderných sanitných vozidiel.

Typy sanitiek[upraviť | upraviť zdroj]

Sanitné vozidlá možno rozdeliť do viacerých typov podľa ich funkcie. V niektorých prípadoch môže sanitka plniť viacero funkcií (napr. kombinácia rýchlej záchrannej služby a prepravy pacienta). Podľa európskej normy (ČSN EN 1789) sa sanitné vozidlá delia na:

Sanitky triedy A / A1[upraviť | upraviť zdroj]

Sanitka triedy A
(Česko)
  • Označujú sa ako transportné sanitky a sú určené len na dopravu pacientov medzi zdravotníckymi zariadeniami, zväčša imobilných alebo starších osôb, rodičiek, telesných orgánov určených na transplantáciu, príp. prevážajú pacientov so stabilizovaným zdravotným stavom na miesto ďalšieho liečenia. Sanitky tohto typu sú taktiež využívané pri hromadných podujatiach na zabezpečenie zdravotníckeho dozoru.
  • Kvôli tomu tieto vozidlá nemajú rozsiahlu zdravotnícku výbavu, ktorú obvykle tvorí len väčšia lekárnička, príp. aj infúzie a intubačné zariadenia, ak si to transport pacienta vyžaduje. Posádku takýchto vozidiel obvykle tvorí len vodič.
  • Keďže tieto sanitky nie sú určené na akútne prevozy, slovenská norma dovoľuje na týchto vozidlách inštaláciu svetelných signalizačných zariadení modrej farby a zvukové výstražné systémy. Prípadné použitie týchto prvkov vodičom je síce legálne, ale neopodstatnené.
  • Sanitky triedy A sú často odvodené od osobných automobilov (kombi) a dodávkových automobilov.

Sanitky triedy B[upraviť | upraviť zdroj]

Sanitka triedy B
(Slovensko)
  • Označované aj ako sanitné vozidlo rýchlej záchrannej služby, najbežnejší typ sanitiek, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť pacientom s akútnou chorobou alebo zranením a slúžia na jeho urýchlený prevoz do nemocnice.
  • Tieto vozidlá sú vybavené množstvom zdravotníckych pomôcok, používaných na akútne ošetrenie pacienta a aj na resuscitáciu.
  • Tieto vozidlá sú vybavené svetelnými a zvukovými výstražnými systémami, ktoré zabezpečujú sanitke plynulejšiu jazdu v hustej cestnej premávke.
  • Sanitky ktorých posádku tvoria len zdravotníci sa označujú ako rýchla zdravotnícka pomoc (RZP). Pokiaľ je vo vozidle prítomný aj pohotovostný lekár označujú sa ako rýchla lekárska pomoc (RLP).
  • Sanitky triedy B sú dodávkové vozidlá so špeciálnou prestavbou.

Sanitky triedy C[upraviť | upraviť zdroj]

Sanitka triedy C
(Veľká Británia)
  • Obvykle sa označujú ako mobilná jednotka intenzívnej starostlivosti a sú najlepšie vybavenými vozidlami slúžiace na akútne ošetrenie pacienta na mieste a rýchly prevoz do nemocnice.
  • Sanitky triedy C sú vybavené veľkým množstvom zdravotníckych pomôcok, vrátane prístrojov na resuscitáciu (defibrilátor a pod.), monitoring a udržiavanie základných životných funkcií.
  • Tieto vozidlá sú vybavené svetelnými a zvukovými výstražnými systémami, rovnako ako sanitky typu B.
  • Posádku týchto vozidiel tvoria zdravotníci a pohotovostný lekár. Pri použití Randez vous systému nie je lekár priamo prítomný v sanitke, ale ju doprevádza vo samostatnom vozidle (SUV). Lekár môže po ošetrení pacienta pokračovať v jazde k ďalším prípadom alebo sprevádzať pacienta v sanitke.
  • Sanitky triedy c sú zvyčajne dodávkové vozidlá so skriňovou zdravotníckou prestavbou, ktoré poskytujú zdravotníkom viac priestoru pri ošetrovaní pacienta.

Konštrukcia sanitiek[upraviť | upraviť zdroj]

Pri zhotovovaní sanitných vozidiel musia byť zohľadnené miestne podmienky a infraštruktúra. keďže väčšina sanitiek sú kolesové vozidlá, nevyhnutnosťou sú zachovalé spevnené cesty, ktoré umožňujú rýchly príchod na miesto nehody a dopravu pacienta do nemocnice. V oblastiach s ťažkým terénom sú používané pásové sanitné vozidlá alebo záchranné helikoptéry.

Moderné sanitky sú poháňané spaľovacím motorom, ktorého pohonnou hmotou je benzín, nafta alebo skvapalnený ropný plyn (LPG), v závislostí od požiadaviek prevádzkovateľa a dostupnosti jednotlivých možností. V chladnejších oblastiach sú používané benzínové motory, keďže naftové motory štartujú ťažšie pri nízkej teplote. V teplých oblastiach sú preferované naftové motory, pretože sú považované za účinnejšie a odolnejšie. Dieselové motory sú uprednostňované aj z bezpečnostných dôvodov, najmä po sérii požiarov benzínových sanitiek v roku 1980, ktorých príčinou bola najmä vyššia vznietivosť benzínu v porovnaní s motorovou naftou.

Komunikácia medzi vozidlami a dispečingom sa uskutočňuje pomocou vysielačiek alebo mobilných telefónov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]