Severský dom v Reykjavíku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Výhľad zo Severského domu na centrum mesta a vrh Esja

Severský dom v Reykjavíku (islandsky: Norræna húsið, škandinávsky: Nordens hus, fínsky: Pohjolan talo) je kultúrna inštitúcia fungujúca pod vedením Severskej rady ministrov. Hlavným cieľom tejto organizácie je rozširovanie spolupráce severských krajín, posiľňovanie väzieb medzi Islandom a ostatnými štátmi severu a podporovanie jednotnosti celej nordickej oblasti. Inštitúcia nefunguje len ako spojovací prvok Islandu a týchto krajín, ale aj ako stredisko vzdelanosti, tvorivosti a kultúry.[1]

Budova Severského domu bola navrhnutá fínskym dizajnérom a architektom Alvarom Aaltom a slávnostne otvorená 24. augusta 1968.

Šéfom organizácie je od 1. januára 2015 Dán Mikkel Harder.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Budova Severského domu v Reykjavíku je jedným z posledných diel Alvara Aalta. Dom stojí na vyvýšenej platforme uprostred močaristej oblasti. Po jeho dokončení bolo v severnej časti oblasti vytvorené malé jazero. Aalto tak chcel podčiarknuť prírodný charakter lokality a vyzdvihnúť vzťahy medzi človekom a prírodou, budovou a jej okolím.[2]

Severský dom je nízka, biela budova. Vnútri sa okrem iného nachádza aj knižnica, koncertná sieň, niekoľko konferenčných miestností a reštaurácia s výhľadom orientovaným na sever na centrum Reykjavíku a vrh Esja.

Vnútorné vybavenie budovy, od nábytku, cez lampy, až po iné interiérové zariadenie, sú taktiež dizajnom Alvara Aalta.

Knižnica[upraviť | upraviť zdroj]

Knižnica bola otvorená v roku 1969, rok po slávnostnom otvorení Severského domu. Nachádzajú sa tu knihy vo všetkých severogermánskych jazykoch a fínčine, ktoré boli napísané severskými alebo fínskymi spisovateľmi. Knižnica neobsahuje knihy v islandčine, no nájdu sa tu preklady známych islandských diel do nordických jazykov.

Knižnica je zbierkou súčasnej severskej literatúry a taktiež diel škandinávskej klasiky. Zbierka nepozostáva len z krásnej literatúry alebo literatúry faktu, ale obsahuje aj knihy pre deti a mládež, časopisy, audioknihy, hudbu na CD-nosičoch, filmy na DVD alebo VHS kazetách ako aj knihy s notami.[3]

Artotéka[upraviť | upraviť zdroj]

Severský dom má aj vlastnú artotéku. Výpožičná lehota sú tri mesiace. Knižnica zapožičiava grafiky severských umelcov od roku 1976.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. NOREY: O Severskom dome [online]. Norden.org, [cit. 2014-10-09]. Dostupné online. (švédčina)
  2. Severský dom v Reykjavíku [online]. Reykjavík : Nordic House, [cit. 2014-10-09]. Dostupné online.
  3. a b Knižnica Severského domu [online]. Reykjavík : Nordic House, [cit. 2014-10-09]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Architektúra z 1968