Preskočiť na obsah

Skúsenosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Skúsenosť je podstatná stránka vzťahov človeka k okolitému svetu, ktorá súvisí so spracúvaním dojmov o okolitom svete (čo sa uskutočňuje vedome a zároveň s učením), alebo získané znalosti, schopnosti a zručnosti technického a metodického charakteru. Podľa toho, aké kategórie alebo pojmy intervenujú v našich úvahách o skúsenosti, skúsenosť chápeme ako dianie, priebeh, proces, výsledok a pod.

Skúsenosť (od „skúsiť“, „vyskúšať“) sa používa aj v niekoľkých významoch:

  • nadobudnutá šikovnosť, získaná dlhodobou praxou: „skúsený lekár“, „životná skúsenosť“;
  • výsledok obvykle zmyslového vnímania, zdroj poznania, ktorý ešte nemusí byť formulovaný slovami: „skúsenosť červenej farby“;
  • trvalý výsledok zážitku alebo prežitia (napr. prežitie, zažitie určitej udalosti): vnútorná skúsenosť, náboženská skúsenosť;
  • empíria – výsledok riadeného a opakovateľného pozorovania, najmä v empirických vedách.

Vo všetkých prípadoch sa kladie dôraz na bezprostrednú vlastnú skúsenosť v protiklade napríklad k veciam naučeným, vypočutým od iných alebo prečítaných. Potiaľto je skúsenosť v pravom zmysle slova neprenositeľná a len ťažko vysvetliteľná. Na druhej strane je učenie vlastnými skúsenosťami nákladné alebo aj nebezpečné a preto sa ľudia častejšie riadia príkladom alebo radou iných, vyskúšaným spoločenským zvykom, než by riskovali neúspech a vlastnú skúsenosť.

Skúsenosť je drahá škola, ale hlupáci sa inde učiť nechcú.
– Benjamin Franklin

Z tohoto hľadiska je možné hovoriť aj o kolektívnej skúsenosti, v zásobe osvedčených vzorov konania, príbehov, jazykových obratov a pojmov, v ktorých členovia určitého spoločenstva využívajú skúsenosti iných. Každý prirodzený jazyk je tak výsledkom stáročných skúseností určitého národa (Hans-Georg Gadamer).

Skúsenosť vo filozofii

[upraviť | upraviť zdroj]

Už starovekí filozofi si všimli, že základným zdrojom poznania nie je to isté ako prežitky jednotlivých zmyslov, pretože tieto vnemy alebo prežitky sa navzájom doplňujú a podporujú. Aristotelés, scholastika i Kant preto hovoria o „spoločnom zmysle“ (sensus communis), ktorý skladá vnemy rôznych zmyslov a vytvára tak zmyslovú skúsenosť nejakej udalosti, veci a podobne. Takúto skúsenosť si človek môže pamätať, porovnávať s inými, pokúsiť sa o vyjadrenie slovami a v tomto zmysle je zdrojom ľudského poznania.

Aristoteles… opisuje skúsenosť (empeiria, empíria) takto: U ľudí z pamäti vzniká skúsenosť; pretože mnohokrát opakovaný a pamäťou uchovaný vnem tej istej veci nadobúda význam jednej skúsenosti. A skúsenosť… sa podobá takmer vedeniu a umeniu; vedenie a umenie vzniká u ľudí preto, že majú skúsenosť (Metafyzika I, 1, 980b-981a)

Zo zmyslov pochádza ľudské poznanie.
Tomáš Akvinský[1]

Novoveký empirizmus (Francis Bacon, John Locke, David Hume) zdôraznil opäť význam zmyslového vnímania oproti racionalizmu, zároveň však prehliadol otázku podmienok poznania. proti tomu postavil Immanuel Kant svoju transcendentálnu filozofiu a teóriu poznania, kde je ústredným pojmom práve skúsenosť. Immanuel Kant predovšetkým ukázal, že samotné prežitky k poznaniu nestačia: dokonca aj zmyslový vnem je možný len niekde a niekedy atak už predpokladá kategóriu priestoru a času. Až zapamätaný, kriticky spracovaný vnem tvorí skúsenosť a tak aj nutný predpoklad aposteriórneho poznania.

Na druhej strane je rozumové apriórne poznanie vždy tautologické, takže iba skúsenostne poznanie prináša niečo nového. V modernej epistemológii sa obidve stránky poznania kombinujú: každé poznanie už predpokladá nejaké vedomosti, na ktorom základe si človek kladie otázky, prípadne tvorí hypotézu a navrhuje experimenty. Tie sa však potom musia podrobiť skúsenosti v presnom pozorovaní alebo experimente.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • G. Bataille, Vnitřní zkušenost; Metoda meditace. Praha-Podlesí: Dauphin 2003 - 267 s. ISBN 80-7272-060-0
  • J. Karásek, Kantova analogie estetické zkušenosti: systematická a argumentačně analytická studie ke Kantově estetice. Praha: Filosofia, 2004 - 89 s. ISBN 80-7007-205-9
  • A. Mokrejš, Hermeneutické pojetí zkušenosti. Praha: Filosofia, 1998 - 53 s. ; 19 cm ISBN 80-7007-107-9
  • J. Sudbrack, Mystika: Zkušenost mne samého. Kosmická zkušenost. Zkušenost Boha. Křesťanská orientace v náboženském pluralismu. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství, 1994 - 150 s. ISBN 80-85527-63-4

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Tomáš Akvinský, Summa contra gent. III,26

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zkušenost na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]