Slovanský kalendár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Slovanský kalendár je kalendár používaný (starými) Slovanmi.

Nevieme presne, ako starý svetový kalendár vyzeral. Bol to pôvodne "úplnok" kalendár.

Východní Slovania[upraviť | upraviť kód]

Podľa najstarších ruských písomností mesiace ruského kalendára mali čisto slovanské názvy, ktoré vychádzali z prírodných javov. Konkrétne názvy sa ale líšili v závislosti od ruského kmeňa, ktorý ich používal:

  • január – sečeň, prosinec, studeň
  • február – ljuty, sečeň, snežeň
  • marec – berezozol, suchij, sokovik
  • apríl – cveteň, kviteň, dubeň, brezeň
  • máj – traveň, leteň, cveteň
  • jún – červeň, izok, mlečeň
  • júl – lipec, červeň, serpeň
  • august – žniveň, zarev
  • september – vreseň, rujeň
  • október – listopad
  • november – grudeň
  • december – studeň, grudeň, prosinec

V roku 988 ruský štát prijal kresťanstvo a s ním aj juliánsky kalendár aj s jeho názvami mesiacov a sedemdenným týždňom. Roky sa počítali carihradským spôsobom, teda od "stvorenia sveta" v roku, ktorý zodpovedá koncu roka 5509 a začiatku roka 5508 pred Kr. moderného kalendára (tzv. byzantský kalendár). Rok sa začínal najprv 1. marca, neskôr 1. septembra. Až od nariadenia Petra I. v roku 1699 sa začínal 1. januára a prijal sa súčasný začiatok počítania rokov, teda od narodenia Krista (t. j. rok 7208 sa zmenil na rok 1699).[1] Gregoriánsky kalendár bol v Rusku zavedený až tesne po Októbrovej revolúcii.

Západní Slovania[upraviť | upraviť kód]

Západní Slovania sa pravdepodobne riadili lunisolárnym kalendárom, kde bol rozdiel medzi mesačným a slnečným kalendárom vyrovnávaný trinástym mesiacom. Rok sa delil na poľnohospodárske sezóny.

Názvy mesiacov mali, podobne ako u východných Slovanov, staroslovanský pôvod:

  • január – leden, styczeń, vezimský
  • február – únor, luty
  • marec – brezeň, pozimský
  • apríl – dubeň, kwiecień, naljetny
  • máj – kveteň, rozzelony, traven, izok
  • jún – červen, czerwiec, smažski
  • júl – červenec, lipiec, pražnik, ružeň
  • august – srpen, sierpień, jačmenski, vreseň
  • september – září, wrzesień, nazimský, hrudeň
  • október – rujeň, październik, ženc
  • november – listopad, pazdiernik, mločny
  • december – prosinec, grudzień, hodovnik

Týždeň sa spočiatku nazýval nedeľa, až neskôr sa prešlo sa súčasný názov týždeň (a pod.). Dni v týždni dostali slovanské názvy, tieto prevzali (a dodnes používajú) aj Maďari.

Koncom 9. storočia (po príchode Cyrila a Metoda) sa na Veľkej Morave ujal juliánsky kalendár. Na Slovensku sa prebrali aj jeho názvy mesiacov (existovali však istý čas aj slovenské názvy – pozri nižšie), v Česku a Poľsku ostali slovanské názvy. Gregoriánsky kalendár (vyhlásený pápežom v roku 1582) bol v Uhorsku prevzatý v roku 1587, v Česku v roku 1584, v Poľsku už v roku 1582.

Slovenské názvy mesiacov[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mesiac (časová jednotka)

Sviatky[upraviť | upraviť kód]

U Slovanov sa slávia o. i. tieto sviatky:

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Ondrejka, K.: Tajomstvo kalendárov, 1994 (týka sa celého článku, ak nie je uvedené inak) [1]