Slovenská otázka
Slovenská otázka môže byť:
- v dejinách (dobovo skôr publicistické označenie, v súčasnosti zaužívané aj v historiografii):
- otázka štátoprávneho postavenia Slovenska v Česko-Slovensku v rokoch 1918 – 1938 a v prostredí česko-slovenského odboja (konflikt medzi krídlom Edvarda Beneša a Štefana Osuského o štátoprávnom postavení Slovenska v po vojne obnovenom Česko-Slovensku, ktorý sa definitívne skončil odchodom Š. Osuského z exilovej vlády v marci 1942 a v slovenskom domácom odboji v rámci povstaleckej Slovenskej národnej rade medzi skupinou Jána Ursínyho, zastávajúcou ideu Milana Hodžu o de facto federalizácii Česko-Slovenska, a okruhom spolupracovníkov Vavra Šrobára, ktorý bol prívržencom E. Beneša), tzn. aj v rokoch 1939 – 1945,[1][2] pozri pod dejiny Česko-Slovenska
- otázka štátoprávneho postavenia Slovenska v Česko-Slovensku po roku 1945, predovšetkým v otázke rozsahu kompetencií Slovenskej národnej rady počas trvania tretej (ľudovodemokratickej) republiky (obmedzeného tromi pražskými dohodami v rokoch 1945 – 1946), otázka návrhu transformácie Česko-Slovenska na federáciu realizovaného v roku 1968 a otázka štátoprávneho postavenia Slovenska po demokratickej revolúcii v roku 1989,[3] pozri pod pražské dohody, ústavný zákon o československej federácii a politický vývoj Slovenska od roku 1989
- v súčasnosti (od roku 1993) publicisticky: označenie, ktoré môže mať rôzne významy, v zásade sa však týka súborov problémov súvisiacich s politickým či politicko-spoločenským charakterom Slovenska[4][5]
- memorandum vyslanca Slovenska vo Vatikáne Karla Sidora z júna 1943, v ktorom sa snažil obhájiť právo Slovákov na vlastný štát a presvedčiť poľských, amerických a vatikánskych politických predstaviteľov o životaschopnosti samostatného Slovenska, príp. o vhodnosti alternatívneho riešenia v podobe integrácie Slovenska ako samostatnej politickej jednotky do stredoeurópskej federácie s Čechmi, Poliakmi a príp. aj inými národmi,[6] pozri Slovenská otázka (Sidor)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- slovenské autonomistické hnutie, hnutie za autonómiu Slovenska v rámci Česko-Slovenska v rokoch 1918 – 1938
- Slovenské národné povstanie (1944)
- pomlčková vojna, spor o podobu názvu Česko-Slovenska v roku 1990
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ MICHELA, Miroslav. Pod heslom integrity : Slovenská otázka v politike Maďarska 1918 – 1921. Bratislava : Kalligram, 2009. ISBN 978-80-8101-261-7.
- ↑ SYRNÝ, Marek. Slovenskí demokrati '44-48 : Kapitoly z dejín Demokratickej strany na Slovensku v rokoch 1944-1948. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2010. ISBN 978-80-970238-5-0, s. 15-16.
- ↑ ŽATKULIAK, Jozef. Slovenská otázka v roku 1968 a po novembri 1989. In Šutaj, Štefan (ed.). Národ a národnosti na Slovensku : Stav výskumu po roku 1989 a jeho perspektívy. Prešov : Universum, 2004. ISBN 80-89046-20-7, s. 56-70.
- ↑ Szigeti, László (ed.). Slovenská otázka dnes. Bratislava : Kalligram, 2007.
- ↑ https://www.sme.sk/c/2098838/slovenska-otazka-aky-ma-byt-stat-v-ktorom-zijeme-okruhly-stol-nad-knizkami-z-kalligramu.html
- ↑ PETRUF, Pavol. Zahraničná politika Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945. In Hradská, Katarína – Kamenec, Ivan (eds.). Slovenská republika 1939 – 1945. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2015. Slovensko v 20. storočí, 4. zv. ISBN 978-80-224-1351-0, s. 71-72.
Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.
- Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.