Smerovací protokol
Smerovací protokol je protokol, ktorý sa používa medzi smerovačmi (routrami) na výmenu informácií o tom, ako správne vyberať cestu z jednej siete do druhej a ako najjednoduchšie vytvárať cesty medzi dvoma hostiteľmi. Správny výber cesty sa vyhodnocuje pomocou smerovacích algoritmov.
Každý smerovač má na začiatku informácie len o sietiach, do ktorých je pripojený priamo. Pomocou týchto protokolov si smerovače vymieňajú informácie, ktorou cestou sa dostanú do akej siete. Smerovače tak dokážu mať prehľad o kompletnej topológii siete.
Smerovacie protokoly sa delia do troch hlavných kategórii:
Rozlišujú sa hlavne v spôsobe, ako zabraňujú smerovacím slučkám, ako určujú metriku, ako si vyberajú najlepšiu cestu v závislosti od celkovej ceny spojenia, ako dlho trvá všetkým smerovačom v sieti, kým majú prehľad o celej sieti atď.
Ďalšie delenie je podľa ich primárneho určenia. Určité protokoly sa používajú len na smerovačoch v autonómnych systémoch (vnútorných sietiach), tie sa nazývajú Interior Gateway Protocol (IGP). Ostatné sa používajú medzi smerovačmi medzi oddelenými autonomnými systémami (napríklad medzi peeringovými centrami, alebo iné smerovače v Internete), nazývajú sa Exterior Gateway Protocol (EGP).
Príklady
[upraviť | upraviť zdroj]Distance-vector
[upraviť | upraviť zdroj]- EIGRP (Enhanced Interior Gateway Routing Protocol) / IGP
- IGRP (Interior Gateway Routing Protocol) / IGP
- RIP (Routing Information Protocol) / IGP
Link-state
[upraviť | upraviť zdroj]Path-vector
[upraviť | upraviť zdroj]- BGP (Border Gateway Protocol) / EGP