Softvérový patent

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Softvérové patentypatenty na vynálezy realizované počítačom. Európsky patentový úrad definuje vynález realizovaný počítačom ako vynález, ktorého prevedenie vyžaduje použitie počítača, počítačovej siete alebo iného programovateľného zariadenia, pomocou ktorého sú hlavné nové rysy vynálezu realizované jedným alebo niekoľkými programami.[1]

Vedie sa spor, do akej miery a či vôbec majú byť softvérové patenty udeľované. V rôznych krajinách je prax rozdielna.

Čím sa softvérové patenty líšia od klasických patentov[upraviť | upraviť zdroj]

Klasické patenty spravidla slúžia k ochrane investícii do nákladného výskumu. Výroba potom je spravidla relatívne lacná. Typický výrobok používa len neveľký počet patentov.

Naopak typický počítačový program kombinuje veľké množstvo myšlienok, ktoré riešia množstvo často jednoduchých čiastkových problémov, spravidla komplikovane prevádzaných. Vzhľadom k veľkému množstvu existujúcich softvérových patentov typický program používa väčší počet patentovaných myšlienok.

Ďalšia odlišnosť je v tom, že softvérové patenty pokrývajú často veľmi obecne formulované jednoduché až triviálne myšlienky. Patentované sú niektoré spôsoby uloženia dát. Existujú softvérové patenty, ktoré pokrývajú všetky možnosti, ako riešiť určitý problém (napr. patent na prenos digitalizovaného videa po sieti).

Patentovanie trivialít[upraviť | upraviť zdroj]

Patentovaný vynález by mal byť nový a riešenie by nemalo byť zrejmé odborníkovi na predmetnú oblasť. Ukazuje sa, že je ťažké to presadiť.

Prirodzenou snahou prihlasovateľa patentu je formulovať patentový nárok čo najvšeobecnejšie. Formulácie patentových nárokov preto bývajú veľmi obsiahle a veľmi ťažko zrozumiteľné. Je potom ťažké skontrolovať (a prihlasovatelia sa snažia, aby to bolo čo najťažšie) či sa pod záplavou odborných termínov neskrýva triviálna alebo dávno využívaná myšlienka.

Patentové úrady samy nemajú motiváciu pochybné patentové prihlášky zamietať a majú naopak tendenciu prenášať zodpovednosť za kontrolu na verejnosť. Argumentujú, že námietku proti patentu môže podať ktokoľvek. Pre veľké náklady a pre veľké množstvo udeľovaných patentov to však je nereálne.

Vplyv softvérových patentov na rozvoj informačných technológií[upraviť | upraviť zdroj]

Patentovanie je nákladné, preto softvérové patenty prihlasujú hlavne veľké softvérové firmy. Softvérových patentov dnes už existuje značné množstvo (desiatky tisíc) a obrovským tempom pribúdajú ďalšie. Preto je veľmi ťažké napísať užitočný program, ktorý by niektorý patent neporušoval. Podobne náročné je aj len skontrolovať, či konkrétny program nejaký patent neporušuje. Pre ilustráciu, na stránke [1] je príklad internetového obchodu, ktorý porušuje 20 patentov.

Veľké firmy, ktoré vlastnia dostatočné portfólio patentov, riešia problém porušovania cudzích patentov tak, že medzi sebou uzatvárajú zmluvy, ktorými si navzájom udeľujú súhlas na využívanie svojich patentov (krížové licencovanie). Veľké firmy preto niesu patentmi ohrozené, náklady na patentovanie sa však premietajú do cien ich produktov.

Malé softvérové firmy sa ťažko vyhýbajú (aj nevedomému) porušeniu nejakého patentu. Hneď ako firma dostatočne zbohatne, stáva sa pre držiteľa patentu „zaujímavou“ a čelí hrozbe žalobou. Vzhľadom k nákladnosti súdnych sporov spravidla dôjde buď k mimosúdnemu vyrovnaniu alebo je malá firma veľkou firmou pohltená. Ide o tzv. patentové vydieranie.

Patentové nároky nebývajú uplatňované vždy a okamžite. Vlastník patentu spravidla čaká, až sa porušovanie jeho patentu dostatočne rozšíri, aby uplatňovanie nároku malo väčší efekt. Tvorba softvéru v prostredí softvérových patentov tak má prvky hazardnej hry.

Zaujímavý je tiež tzv. patentový parazitizmus, kedy firma vlastniaca patent sama nič neprodukuje, preto je patentovým vydieraním nezraniteľná a môže si trúfnuť aj na veľké softvérové firmy.

Pre tzv. slobodný softvér sú softvérové patenty vážnym nebezpečím.

Softvérové patenty vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

USA a Japonsko softvérové patenty uznávajú. Naopak napr. India ich odmietla. Situácia v Európe je predmetom sporu.

Softwarové patenty v Európe[upraviť | upraviť zdroj]

Dohovor o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor) z 5. októbra 1973 v časti II (Hmotné patentové právo), v kapitole I (Patentovatelnosť) v článku 52 (Patentovateľné vynálezy) hovorí:

(1) Európske patenty sa udeľujú na vynálezy, ktoré sú nové, zahrňujú vynálezeckú činnosť a sú priemyslovo využiteľné.
(2) Za vynálezy v zmysle odseku 1 sa nepovažujú hlavne:
(a) objavy, vedecké teórie a matematické metódy;
(b) estetické výtvory;
(c) plány, pravidla a spôsoby vykonávania duševnej činnosti, hranie hier alebo vykonávanie obchodnej činnosti, ako aj programy počítačov;
(d) podávanie informácií.
(3) Ustanovenie odseku 2 vylučujú patentovatelnosť predmetov alebo činností uvedených v tomto ustanovení, iba pokiaľ sa európska patentová prihláška alebo európsky patent týkajú tohoto predmetu alebo činností ako takých.
(4) Spôsoby chirurgického alebo terapeutického liečenia ľudského alebo zvieracieho tela a diagnostické metódy používané na ľudskom alebo zvieracom tele sa nepovažujú za priemyslovo využiteľné vynálezy v zmysle odseku 1. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na výrobky, hlavne látky alebo zmesi, pre použitie pri týchto spôsoboch.

Z laického pohľadu by sa mohlo podľa odseku 2 zdať, že softvér nie je možné v Európskej únii patentovať. Patentoví právnici a zástancovia softvérových patentov naproti tomu argumentujú podľa bodu 3, že z patentovateľnosti sú vylúčené iba predmety a činnosti ako také. Teda, že okrem počítačových programov ako takých sú aj ďalšie počítačové programy, ktoré patentovať možno a že to sú vlastne všetky počítačové programy a softvér preto patentovať možno.

Problém softvérových patentov ale nespočíva v tom, že by sa niekto pokúšal patentovať program ako je napríklad Microsoft Word, ale v tom, že je snaha patentovať triviálne softvérové myšlenky.[2]

V rozpore s Európskym patentovým dohovorom ale Európsky patentový úrad softvérové patenty udeľuje. Príklady niektorých udelených absurdných patentov uvádza napr. Foundation for Free Information Infrastructure.[3]

Patentovanie softvérových princípov v EU mala upravovať Smernica o počítačom implementovaných vynálezoch. História prejednania tejto smernice a snahy o jej presadenie na pôde Európskeho parlamentu bola jej kritikmi chápaná ako snaha o zavedenie patentovateľnosti softvéru, tak ako je možné v USA alebo Japonsku. Kritici navrhovanej smernice jej vytýkali mimo iné nejasné formulácie.

6. júla 2005 odmietli poslanci Európskeho parlamentu (EP) Smernicu o patentovateľnosti vynálezov realizovaných na počítači veľkou väčšinou (729 členov, 680 hlasov, 648 áno, 14 nie, 18 sa zdržalo) direktívu „o patentovateľnosti vynálezov implementovaných na počítači“, tiež známou ako direktíva o softvérových patentoch. Toto odmietnutie bolo logickou odpoveďou na to, že Komisia vo februári odmietla reštartovať legislatívny proces a na neochotu Rady vziať do úvahy názor Európskeho parlamentu a národných parlamentov.

Otázka tzv. softvérových patentov v Európskej únii odmietnutím direktívy o softvérových patentoch nie je uzatvorená ale iba odložená a výsledok nemožno nijako predvídať.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. european-patent-office.org
  2. Alexandr Kazda, Lze patentovat softwarové myšlenky? Automatizace 12 (48)
  3. Patented European webshop

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Softwarový patent na českej Wikipédii.