Spoločenstvo (ekológia)
Spoločenstvo alebo cenóza je skupina druhov, ktoré sa vyskytujú spoločne v určitom priestore a čase, a medzi ktorými existujú aspoň čiastočne vzájomné vzťahy.[1] [2] Časť o potrebe prítomnosti vzájomných vzťahov niektoré zdroje v definícii neuvádzajú [3], potom možno spoločenstvo inými slovami definovať jednoducho ako súbor rôznych populácií [4]. V širšom zmysle sa za spoločenstvo považuje aj skupina jedincov len jedného druhu, t.j. monocenóza (porovnaj nižšie).
Spoločenstvo môže byť (najčastejšie) biocenóza resp. jej podmnožina (napr. fytocenóza), ale termín cenóza sa môže vzťahovať napríklad aj na väčšie skupiny druhov (napr. druhy nejakej krajiny) alebo na veľmi malé skupiny (napr. druhy nejakého mikrohabitatu).[1][5]
Spoločenstvo a abiotické prostredie tvoria spolu ekosystém [6].
Spoločenstvo je súbor populácií organizmov žijúcich v určitom čase a priestore, prepojených rôznymi medzidruhovými vzťahmi. Spoločenstvá tvoria baktérie, huby, rastliny a živočíchy.
Delenia
[upraviť | upraviť zdroj]Delenie 1 (podľa veľkých taxónov organizmov):
- zoocenóza - cenóza živočíchov
- fytocenóza - cenóza rastlín
- prípadne aj: mykocenóza - cenóza húb
- mikróbna cenóza (mikrocenóza) - cenóza mikroorganizmov (vrátane bakteriocenózy - cenózy baktérií)
Delenie 2 (podľa menších taxónov organizmov) [7][8]:
- krustaceocenóza (spoločenstvo kôrovcov)
- malakocenóza (spoločenstvo mäkkýšov)
- entomocenóza (spoločenstvo hmyzu)
- arachnocenóza (spoločenstvo pavúkov)
- ichthyocenóza (spoločenstvo rýb)
- batrachocenóza (spoločenstvo obojživelníkov)
- herpetocenóza (spoločenstvo plazov)
- ornitocenóza (spoločenstvo vtákov)
- mamaliocenóza (spoločenstvo cicavcov)
- spoločenstvo lišajníkov
- spoločenstvo machov
- spoločenstvo cievnatých rastlín
- bylinné spoločenstvo
- spoločenstvo drevín
- veľa ďalších
Delenie 3 (podľa priestorového rozšírenia):
- cenóza lesa (možno ďalej rozdeliť napr. na cenózu listovej opadanky, bylinnej etáže, stromov a pod.)
- rheocenóza - t.j. v tečúcich vodách
- veľa ďalších
Delenie 4 (podľa prírodnosti) [9][6]:
- prírodné spoločenstvo (prirodzené spoločenstvo) - spoločenstvo neovplyvnené človekom, napr. prales, púšť
- umelé spoločenstvo (obyčajne monokultúra) - spoločenstvo vytvorné a riadené človekom, napr. lán obilia, chovný rybník
- prípadne aj: poloprirodzené spoločenstvo - spoločenstvo využívané či ovplyvňované človekom, napr. extenzivna lúka
Delenie 5:
- suchozemské spoločenstvo (napr. spoločenstvo lesa)
- vodné spoločenstvo (napr. spoločenstvo jazera, mora)
Delenie 6 (podľa počtu zúčastnených druhov; týka sa najmä fytocenóz) [10]:
- polycenóza - spoločenstvo viacerých druhov
- monocenóza - spoločenstvo jedného druhu (napr. spoločenstvo trste)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Gemeinschaft in: Schaefer, M.: Wörterbuch der Ökologie, 2012
- ↑ [1][nefunkčný odkaz]Společenstvo je soubor populací různých druhů vyskytujících se v určitém prostoru a čase mezi nimiž jsou vzájemné vztahy.
- ↑ [2]
- ↑ [3]
- ↑ cenóza. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy).
- ↑ a b Stloukal, M. a kol.: Biológia pre 3. ročník gymnázia, 1991
- ↑ Linhart, R., Janíčková, B.: Ekologie živočichů - pracovní manuál, 2009
- ↑ http://physedu.science.upjs.sk/sis/ekologia/material/ucebnetexty/s4.htm
- ↑ [4][nefunkčný odkaz]
- ↑ http://hosting.pilsfree.net/vaca/FEL/4rocnik/EKO/EKOLOGIE%20R%20spolecenstva.pdf