Sporiteľňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sporiteľňa je druh úverového ústavu, ktorého hlavným poslaním je prijímanie úsporných vkladov na vkladné knižky alebo sporiteľničné listy. Sústreďovanie drobných úspor umožňuje ich premenu na kapitál. Pokiaľ sú organizované ako štátne alebo verejné ústavy, poskytuje záruku za vklady orgán, ktorý ich založil (zakladateľ).

"Medzi týmito ústavmi najznamenitejšie a obecnej núdzi najviac odolávajúce sú sporiteľnice", Ľudovít Štúr[1]

História sporiteľníctva na Slovensku, okres Banská Bystrica. Vznik sporiteľníctva a jeho činnosť do roku 1948. Po prvej svetovej vojne stálo Slovensko pred hospodárskym prerodom, ktorý potreboval značné finančné čiastky. Niekoľko úverných ústavov založených v zmysle zákonného článku XXXVII/1875 o obchodnom zákone na túto úlohu nestačili. Ako prvé úverné družstvo na dedine vzniklo v roku 1908, pozdejšie vznikali ďaľšie. Tieto úverné družstvá môžeme charakterizovať ako dedinské družstvá, ktoré obstarávali úverovú službu najčastejšie pre rozšírenú poľnohospodársku malovýrobu. Prijímali vklady a poskytovali služby – pôžičky na nízky úrok len v malom obvode družstva (§ 4 cit. zákona) úryvok z Histórie sporiteľníctva na Slovensku. Historia obsahuje celkom 38 strán A4, spracoval Bohumír Chládek Bohumír, bývalý námestník Slovenskej štátnej sporiteľne v Banskej Bystrici, ktorý čerpal z archívov v Ľubietovej a Liptovskom Hrádku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠTÚR, Ľudovít. Politické state a prejavy, Dobročinné ústavy [online]. 1845. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.