Steganografia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mikrobodková kamera na čítanie skrytej správy
Príklad steganografie - zdrojový obrázok, do ktorého bol vložený obrázok mačky
Príklad steganografie - vložený skrytý obrázok mačky zo zdrojového obrázku stromov

Steganografia je vedná disciplína, ktorá ma korene už v staroveku. Spadá do kryptológie a zaoberá sa utajením informácií takým spôsobom, aby boli neviditeľné pre osoby, ktoré sa k ním nemajú dostať, čo predstavuje výhodu oproti šifrovanej komunikácii, keďže šifra je identifikovateľná, aj keď  je nečitateľná. Ako prvé formy steganografie v staroveku sa využívali napríklad drevené tabule prekryté vrstvou vosku, v stredoveku to boli prvé formy neviditeľného atramentu.[1]

Ďalším veľkým pokrokom v oblasti steganografie bola mikrobodka. Používať sa začala Nemcami počas druhej svetovej vojny. Na prvý pohľad obyčajná bodka za vetou, ktorá ale obsahovala mikro fotografiu, v ktorej mohla byť odfotená aj celá jedna strana textu. Počas vojny sa správy kódovali aj do kreslených obrázkov a to tak, že každý typ, hrúbka čiary, použitá farba mali svoj význam. [2]

Ukrývanie informácií do obrázkov[upraviť | upraviť kód]

Použitie obrázkov na utajovanie informácií sa považuje za efektívne, pretože obrázky sa na internete vyskytujú vo veľkých množstvách a tak nepôsobia nápadne. Ďalšou výhodou ukrývania informácií do obrázkov je aj stratová kompresia, ktorá sa používa pri ukladaní obrázkov. Túto výhodu používa množstvo stenografických algoritmov pretože každý očakáva istú stratu kvality.

Zapisovanie steganografickej správy do obrázku prebieha napríklad zmenou odtieňa farby o jeden stupeň, čo je pre ľudský zrak takmer nepoznateľné, pritom v dátovom zápise sa zmení LSB (Least Significant Bit), čo je najmenej dôležitý bit. To vytvára priestor na zapísanie správy do LSB bitov, pričom do každého LSB sa zmestí jeden bit stegosprávy. Tento proces ale vyžaduje len bezstratovú kompresiu.[3] Najčastejšie sa však stretávame s obrázkami vo formáte JPEG, ktoré používajú stratovú kompresiu. Stegospráva sa ukladá pomocou operácie, ktorá sa nazýva diskrétna kosínusová transformácia (DCT). Zápis stegosprávy prebieha pomocou zmeny zaokrúhľovania bitov nahor alebo nadol. Zapisovanie stegosprávy do obrázku JPEG sa však veľmi neodporúča práve kvôli stratovej kompresii, ktorá môže stegosprávu úplne zničiť.[4]

Ukrývanie informácie do zvuku[upraviť | upraviť kód]

Pri vkladaní stegosprávy do zvukovej stopy sa dá taktiež použiť metóda LSB (Last Significant Bit), pričom množstvo dát, ktoré sa do zvukovej správy dá ukryť je stanovené vzorkovacou frekvenciou nahrávky. Takéto ukrývanie správy do zvuku však spôsobuje šum v zvukovej stope.[4]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. SIPER, FARLEY, LOMBARDO, Alan, Farley, Craig. The Rise of Steganography [online]. Proceedings of Student/Faculty Research Day, CSIS, Pace University, 2005, [cit. 2020-05-12]. Dostupné online.
  2. ŽILKA, Roman. Steganografie a stegoanalýza - Diplomové práce [online]. Masarykova univerzita, Fakulta informatiky, 2008, [cit. 2020-05-12]. Dostupné online.
  3. MADOŠ, FEKOVÁ, Branislav, Mária. Modifikácia steganografického algoritmu využívajúceho LSB použitím množiny stegomédií [online]. Acta Informatica Pragensia, 2015, [cit. 2020-05-12]. Dostupné online.
  4. a b MODOŠ, Branislav. Tajomstvá steganografie [online]. REVUE, [cit. 2020-05-12]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]