Stenografia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ukážka rôznych systémov tesnopisu 19. storočia
Stenografovací stroj

Stenografia (z grec. stenos-tesný + grafé-písanie; iné názvy: rýchlopis, nesprávne resp. veľmi zastarano tesnopis, zriedkavo tachygrafia [z grec. tachys - rýchly]) je metóda zapisovania súvislých jazykových prejavov zjednodušeným písmom určeným na veľmi rýchly, ľahší a úspornejší zápis informácií. Jeho znaky pre hlásky sú značne zjednodušené oproti bežnému písmu, niektorými znakmi sa skrátene označujú časté skupiny hlások, skracujú sa aj časté slová a súslovia (tzv. hieroglyfický princíp). Ako rozlišovací prvok sa používa napr. poloha znakov voči riadku a zosilnenie (v niektorých sústavách, ako je česká a slovenská oficiálna sústava Herouta a Mikulíka), preto sa píše obyčajnou ceruzkou. Možno ho používať na stručný výťah informácií alebo aj na doslovný zápis textu.

Termíny[upraviť | upraviť zdroj]

Komorný rýchlopis nie je, ako sa niektorí domnievajú, variant používaný pri menších rokovaniach, ale označenie vyššej úrovne schopnosti rýchlopisného zápisu a jeho prevodu do bežného zápisu. Ide napríklad o vykonávanie rýchlopisného zápisu a jeho prevodu do bežného zápisu - napríklad prevod rýchlopisného záznamu pri rokovaní parlamentu. Z komorného tesnopisu, ako aj z kancelárskeho rýchlopisu, možno zložiť štátnu skúšku.

  • stenograf = rýchlopisec (osoba)
  • stenografovací stroj = špeciálne technické zariadenie na písanie rýchlopisom
  • strojový stenograf = osoba používajúca stenografovací stroj
  • stenogram = rýchlopisný záznam
  • stenotypista (stenotypistka) = ovláda a používa rýchlopis, zároveň však svoj záznam aj prepisuje na písacom stroji alebo počítači do normalizovanej podoby obchodných alebo úradných písomností

Rýchlopisné sústavy[upraviť | upraviť zdroj]

Rýchlopisné sústavy sa zvyknú triediť na typy:

  • grafické (rukopisné)
    • kurzívne – odvodené z latinské abecedy
    • geometrické – odvodené z geometrických symbolov
  • strojové (klávesnicové) - vznikli v modernej dobe, rozšírené najmä v USA a západnej Európe.

Z povahy rýchlopisu vyplýva, že každá rýchlopisná sústava je prispôsobená jazyku, pre ktorý bola vytvorená. Na zapisovanie v tesnopise je potrebné okrem jeho dobrého osvojenia aj rozumieť zapisovaným informáciám a primeraná vyjadrovacia schopnosť. Aj napriek tomu, že existujú všeobecne platné pravidlá rýchlopisu, obsah a usporiadanie rýchlopisného záznamu bývajú značne uspôsobené potrebám jeho autora, a preto záznam nebýva pre iného človeka dobre čitateľný.

Strojový záznam spravidla využíva tzv. akordy - súčasné stlačenie viacerých kláves. Na skorších stenografovacích strojoch sa tlačil stenogram. Záznam zadávaný teraz do počítačov prostredníctvom špeciálneho editora možno do bežného písma prevádzať priamo strojovo (softvérovo) a výsledok len skorigovať. To umožňuje takmer okamžitý prenos zaznamenávaného textu napríklad na internet. Strojový záznam umožňuje aj automatické zaznamenávanie času, a tým synchronizáciu so zvukovým záznamom.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]