Stepan Timofejevič Razin
| Stepan Timofejevič Razin | |
 kozácky hajtman, vodca kozáckeho povstania | |
| Narodenie | okolo roku 1630 stanica Zimovskaja na rieke Don |
|---|---|
| Úmrtie | 16. jún 1671 Moskva |
| Odkazy | |
| Commons |  Stepan Timofejevič Razin |
Stepan Timofejevič Razin (po rusky: Степан „Стенька“ Тимофеевич Разин, * 1630 – † 16. jún 1671) bol kozácky hajtman a vodca povstania proti bojarom a nevoľníctvu na juhu Ruska.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Presný dátum narodenia Stepana Razina nie je známy, s istotou však možno povedať že pochádza z kozáckej stanice Zimovskaja na rieke Don. Mal najmenej dvoch bratov: staršieho Ivana a mladšieho Frola, obidvaja patrili medzi významných kozákov. Prvá správa v letopisoch o Razinovi pochádza z roku 1661, keď sa zúčastnil cesty s posolstvom donských kozákov ku kalmyckým Tatárom.[1] V tej dobe bol zvolený na post kozáckeho atamana a patril k dvom splnomocneným predstaviteľom donských kozákov, z čoho vyplýva že jeho vojenské skúsenosti a autorita medzi kozákmi musela byť vysoká. V nasledujúcich dvoch rokoch sa zúčastnil na ťaženiach proti Osmanskej ríši a Krymským Tatárom.
Ďalšími zmienkami o ňom sú z druhej polovice 60. rokov, kedy sa spolu s bandou pirátov usadil v močiaroch blízko Volgy a od prechádzajúcich lodí začal vyberať poplatky. Cárske Rusko bolo v tej dobe vyčerpané vojnou s Poľskom a cár preto zvýšil dane. To však viedlo k zbedačeniu mnohých roľníkov. Veľa z nich sa pre to vydalo na juh, aby sa pridali k slobodným kozákom, ktorí nemuseli platiť cárovi dane. Prvou významnejšou Razinovou akciou bolo ukoristenie mnohých nákladných člnov naložených pokladmi, ktoré patrili bohatým moskovským kupcom a patriarchovi. Onedlho na to sa Razin s 35 galérami vydal na po prúdu Vogy na juh a cestou dobyl, vypálil alebo vydrancoval všetky významnejšie pevnosti pri rieke. Začiatkom roku 1688 porazil vojská vojvodu Jakova Bezobrazova, ktorý bol proti nemu vyslaný z Astrachane.
So svojou pirátskou flotilou sa v roku 1667 vydal na veľkú lúpežnú výpravu do Perzie. Počas nej pustošil pobrežie Kaspického mora od Derbentu po Baku. Zmasakroval návštevníkov trhu v Rašte. Na jar roku 1669 sa usadil na ostrove Suina, odkiaľ operoval so svojimi pirátskymi loďami. Za cenu ťažkých strát odrazil a zničil silnejšiu a lepšie vyzbrojenú perzskú flotilu vyslanú proti nemu. V auguste 1669 sa so zdecimovanými, no neporazenými zvyškami svojho vojska znovu vrátil do Astrachane a prijal milosť od cára Alexeja. Vďaka dobrodružstvám a výpravám získal medzi ľuďmi, hlavne na divokej južnej hranici Ruska, veľký rešpekt a slávu.
V tej dobe bol po nezhodách medzi kozákmi a cárskou mocou popravený Stepanov starší brat Ivan. Táto udalosť mala pre ďalší vývoj Ruska nemalé dôsledky. Stepan sa rozhodol pomstiť cárskej moci za popravu svojho brata. Čoskoro získal na svoju stranu veľké množstvo kozákov. Jeho ďalším cieľom sa tiež stalo potlačenie moci bojarov a rozšírenie vojensko-demokratického kozáckeho systému po celom Rusku.
V roku 1670 Razin so svojim vojskom dobyl Čerkassk, Caricyn (dnešný Volgograd) a mnoho iných miest na juhu Ruska. 24. júla 1670 dobyl Astrachaň a dovolil svojim vojakom mesto vydrancovať. Potom vyhlásil v meste kozácku republiku a rozkázal rozdeliť obyvateľstvo do desiatok, stoviek a tisícov, ktoré spadali pod správu úradníkov dosadených kozáckym zhromaždením. Prvou akciou tohto zhromaždenia bolo menovanie Razina gasudarom. V tej dobe jeho prívrženci rozosielali správy a listiny, ktorými sa na svoju stranu snažili prilákať najširšie masy obyvateľstva. Tvrdili tiež že na ich strane stojí mladý cárovič Alexej Alexejevič (ktorý v skutočnosti nedávno zomrel) alebo patriarcha Nikon (ktorý bol v tej dobe vo vyhnanstve). Povstanie kozákov, ktorí prerušili prepravu po Volge, malo nemalý dopad pre celú Európu, pretože prerušilo obchodné styky s Perziou. Razin sa po upevnení moci v Astrachani vybral na sever, aby založil kozácku republiku po celom toku Volgy. Dobyl Saratov a Samaru, ale pred Simbirskom boli jeho vojská na jeseň 1670 porazené. Boje medzi povstalcami a cárskymi strelcami pokračovali ešte niekoľko mesiacov, ale bitka o Simbirsk bola rozhodujúcím ozbrojeným stretnutím, ktoré otriaslo Razinovym vojskom a v konečnom dôsledku viedlo k jeho pádu. 4. októbra 1670 bol Razin v boji ranený a nútený ustúpiť na Don. Väčšina jeho prívržencov ho opustila po tom, čo bol exkomunikovaný patriarchom.
V apríli roku 1671 bol Stepan Razin spolu so svojim bratom Frolom zajatý cárskymi vojskami. 2. júla boli obaja prevezení do Moskvy, kde 6. júna 1671 predstúpili na Červenom námestí pred kata.[1] Stepan Timofejevič Razin bol odsúdený na smrť štvrtením (postupné odsekávanie končatín). Jeho brat sa pri pohľade na popravu brata vyľakal a začal prosiť o milosť, ktorú mu nakoniec udelili.
Kozácke povstanie na Done pokračovalo do konca roku 1671. Ani po tom sa situácia celkom neupokojila a kozácke vzbury sa rozhoreli ešte viackrát.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Razin Stapan Timofeevič, Boľšaja Sovetskaja Enciklopedia / Разин Степан Тимофеевич, Большая Советская Энциклопедия [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2022-09-12]. Dostupné online. (ruština)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stepan Timofejevič Razin
