Stredoslovenské nárečia

Stredoslovenské nárečie/dialekt je aj názov jedného z nárečí rómčiny, pozri pod stredoslovenský dialekt rómčiny.

Stredoslovenské nárečia (iné názvy: stredoslovenský dialekt, makroareál stredoslovenských nárečí, stredná slovenčina, stredoslovenčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Stredoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalých žúp Oravská župa, Turčianska župa, Liptovská župa, Zvolenská župa, Gemersko-malohontská župa, Tekovská župa, Hontianska župa, Novohradská župa, ako aj v severnej časti bývalej Nitrianskej župy. Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.

Na základe stredoslovenských nárečí historicky vznikla kultúrna stredná slovenčina. Od čias Štúrovej kodifikácie tvoria základ spisovnej slovenčiny.

Charakteristika

Základné znaky sú najmä:^[1]^[2]

prízvuk na prvej slabike slova
slabiky ra-, la- (a nie ro-, lo-) na začiatku niektorých starých slovanských slov (ražeň, rakita, lakeť)
samohláska a namiesto pôvodného jer v slovách baza, daska, dážď, raž, chrbát
samohláska ä (v krátkych slabikách) resp. dvojhláska ia (v dlhých slabikách) namiesto pôvodného nosového e (piatok, ďeviati, pamiatka)
časté sú dvojhlásky ia, ie, iu, uo (seďia, smiech, stuol)
v širšom rozsahu sa používajú mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ
namiesto dl, tl je len l (salo, omelo)
obojperné u namiesto -l minulého času (bo^u) a namiesto v vo vnútri alebo na konci slova (hlá^uka)
dôsledne sa vyslovujú skupiny šť, žď
dôsledne platí rytmický zákon
inštrumentál singulár podstatných mien a prídavných mien žen rodu a zámen 1. a 2. osoby je na -ou (s peknou ženou, so mnou)
nominatív plurál niektorých podstatných mien muž. rodu je na -ia (braťia, sinovia)
nominatív singulár prídavných mien stredného rodu je na -uo (peknuo)
lokál singulár príd. mien mužského a stredného rodu a zámen je na -om (dobrom, o ňom)
3. osoba plurál slovesa byť znie sa (namiesto sú)
viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach alebo iba v týchto a západoslovenských nárečiach (napr. čisto len do stredoslovenských nárečí spadajú slová hábi, klobúk, šatka, praženica, vrecko, pŕhľava, klinček, pôľka a pod.)

Tzv. juhoslavizmy

Niektoré zo znakov stredoslovenských nárečí majú paralely v južnoslovanských jazykoch. Sú to napr. rat-, lat- namiesto praslovanského ort-, olt-; l namiesto praslovanského dl, tl a ďalšie. Keďže sa tradične predpokladalo, že ide o javy, ktoré v dávnej minulosti prenikli na Slovensko z južnoslovanského územia, tradične sa označujú ako juhoslavizmy v slovenčine. Existuje veľmi veľa názorov na pôvod juhoslavizmov v strednej slovenčine: prienik z južnoslovanského územia v praslovanskom období; stopy po zaniknutom slovanskom jazyku v podunajskej oblasti - dnešnom Maďarsku; autochtónne "československé" javy z neskorého stredoveku; výsledok rôznych staroslovanských migračných procesov a pod. Podľa R. Krajčoviča ide len o staršiu vrstvu nezápadoslovanských javov v praslovanskom základe slovenčiny a vznikla ako výsledok najstaršieho osídľovania stredného Slovenska od juhu resp. juhovýchodnej oblasti zakarpatskej pravlasti.^[3]

Delenie

Podľa Encyklopédie Slovenska

stredoslovenské nárečia:

severná skupina stredoslovenských nárečí:
južná skupina stredoslovenských nárečí:
- západná skupina:
- východná skupina:
  - ipeľské nárečia ^[4]
  - gemerské nárečia

Podľa Krajčoviča

stredoslovenské nárečia (makroareál stredoslovenských nárečí):

severozápadný región (regionálny areál) stredoslovenských nárečí:
- dolnooravské nárečie Z
- stredooravské nárečie Z
- turčianske nárečie Z
- liptovské nárečie Z
  - západoliptovský rajón
  - stredoliptovský rajón
- zvolenské nárečie Z
  - bystrický rajón
  - detviansky rajón
  - brezniansky rajón
  - iné
- hornonitrianske nárečie Z
  - západný rajón hornonitrianskeho nárečia
  - východný rajón hornonitrianskeho nárečia
- tekovské nárečie Z
  - pohronský rajón
  - hornožitavský rajón
  - stredožitavský rajón
  - iné
- hornooravské nárečie P
- východoliptovské nárečie P
- bánovské nárečie P
- topoľčianske nárečie P
juhovýchodný región (regionálny areál) stredoslovenských nárečí:
- hontianske nárečie Z (vrátane špecifického rajónu v oblasti Krupiny)
- novohradské nárečie Z
  - severozápadný rajón novohradského nárečia (tzv. vrchárske nárečie)
  - severovýchodný rajón novohradského nárečia
  - južný rajón novohradského nárečia (južné okolie Modrého Kameňa)
- ipeľské nárečie Z (vrátane špecifického rajónu medzi Ipľom a Rimavou)
- gemerské nárečie
- horehronské nárečie P

Poznámka: Z = základný areál, P = pomedzný areál (=hraničný areál)

Podľa Mruškoviča

stredoslovenský dialekt:

severná skupina nárečí stredoslovenského dialektu
južná skupina nárečí stredoslovenského dialektu

Podľa Kačírka a slovake.eu

západoslovenské nárečia:

Referencie

↑ Encyklopédia jazykovedy
↑ slovenské nárečia in: Malá encyklopédia Slovenska, 1987
↑ juhoslavizmy v slovenčine in: Mistrík (ed.): Encyklopédia jazykovedy, 1993
↑ Z textu nie je jasné, či sú ipeľské nárečia chápané ako samostatná skupina alebo ako podskupina novohradských alebo gemerských nárečí.

Zdroje

Mistrík, J. et al.: Encyklopédia jazykovedy, 1993
Mruškovič, V.: Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia, 2008
Krajčovič, R.: Vývin slovenského jazyka a dialektológia, 1988
Nárečia - slovake.eu
stredoslovenské nárečia in: Encyklopédia Slovenska
Kačírek, Ľ.: Slovenské národné hnutie v rokoch 1820-1848 in: Ottov historický atlas Slovensko, 2009, str. 281

[1] Encyklopédia jazykovedy

[2] slovenské nárečia in: Malá encyklopédia Slovenska, 1987

[3] uhoslavizmy v slovenčine in: Mistrík (ed.): Encyklopédia jazykovedy, 1993

[4] Z textu nie je jasné, či sú ipeľské nárečia chápané ako samostatná skupina alebo ako podskupina novohradských alebo gemerských nárečí.

[1]

[2]

[3]

[4]