Suitový cyklus

Suitový cyklus patrí k najstarším hudobným tvarom. Vykryštalizoval sa v období baroka a odvtedy podliehal rôznym charakterovým a formovým zmenám. Pre suitový cyklus je charakteristické, že všetky časti sú rovnako závažné a sú k sebe priraďované na základe určitých vzťahov - striedanie tempa (pomalá, rýchla časť), charakteru, v skorších obdobiach tonálna jednota, neskôr tonálny kontrast v stredných častiach. Počet častí sa tiež menil, rozširoval od 2 do 6, niekedy i viac častí. Najbežnejšie mal 4 časti.

Suita sa vyvinula z ľudového tanca urpaaru. Urpaar bol spojením pomalého a rýchleho tanca. Pridaním ďalších častí vznikol suitový cyklus. Urpaar bol spojením pomalého a rýchleho tanca. Kryštalizácia barokového suitového cyklu sa sústredila v troch centrách: Anglicku, Nemecku a Francúzku. Kým v Anglicku a Nemecku jednotlivé časti vznikali väčšinou variačným opakovaním prvej vo Francúzku boli všetky tance odlišné. Ďalší vývoj ovplyvnil práve francúzsky typ suity, ktorý mal 4 časti:

allemande -pomalý tanec nemeckého pôvodu v párnom takte.
courante - rýchly tanec francúzskeho pôvodu v 3 - dobom metre.
sarabande - pomalý tanec španielskeho pôvodu so slávnostným charakterom v 3 - dobom metre
gigue - rýchly tanec škótskeho pôvodu v párnom alebo 3 - dobom takte s bodkovaným rytmom.

Neskôr sa suitový cyklus obohacoval o ďalšie časti tanečného charakteru, napr. menuet, gavotte, ländler, bourrée, prípadne bola použitá aj netanečná časť air, intermezzo a pod.

Vývoj

Barok

Baroková suita mala výlučne úžitkový, tanečný charakter. V neskorších obdobiach sa viac presúvala na koncertné pódium.

Klasicizmus

V klasicizme sa suitový cyklus mení z tanečnej skladby na koncertnú. Obsahuje väčší počet kratších častí. Zaniká názov suita a nahrádza ho

Serenáda (nočná hudba) bola pôvodne spevom s ľúbostnou tématikou so sprievodom nástroja, ale vyskytovala sa aj v inštrumentálnej podobe s komorným obsadením, väčšinou sláčikovými nástrojmi.
Divertimento (zábava) bolo určené k príjemnému posedeniu. Väčšinou malo 5 - 6 častí a jednoduchú homofónnu faktúru.
Kasacia (cassa-bubon) bola príležitostnou, slávnostnou skladbou najčastejšie pre dychové nástroje.

Romantizmus

V romantizme sa opäť obnovuje názov suita, ale jej obsah sa zmenil. Idey romantizmu ovplyvnili výzor suitového cyklu a vyvinulo sa viac typov cyklu:

Suite sa vracia jej pôvodný tanečný charakter. Využívajú sa dobové, ľudové tance: polka, valčík, furiant, mazurka, polonéza, prípadne pochod a iné.
Suitový cyklus sa chápe ako lyrická inštrumentálna skladba s viacerými časťami.
V spojení s romantickou idou programovosti vznikajú programové suity, väčšinou s obsadením symfonického orchestra.
Vyskytujú sa aj suity z baletov alebo väčších hudobno - scénických diel.
Koncertantná suita
Kým tanečné suity boli obsadzované inštrumentálne, v novšej hudbe sa vyskytujú aj vokálno - inštrumentálne skladby.

Hudba 20. storočia

V hudbe 20. storočia sa vyskytujú rovnaké typy suít.