Susan Helmsová
| Susan Jane Helmsová | |
| Astronautka NASA | |
 | |
| Št. príslušnosť | USA |
|---|---|
| Narodenie | 26. február 1958 (66 rokov) Charlotte, Severná Karolína, USA |
| Súčasné zamestnanie | Generál Strategického veliteľstva ozbrojených síl USA |
| Predchádzajúce zamestnanie | Inžinier a pilot Letectva USA |
| Hodnosť | generálmajor letectva (2. augusta 2009) |
| Čas vo vesmíre | 210 dní, 23 hodín a 11 minút |
| Kozmonaut od | 17. január 1990 |
| Misie | STS-54, STS-64, STS-78, STS-101/ISS, Expedícia 2 (STS-102/ISS/STS-105) |
| Znaky misií |        |
| Kozmonaut do | júl 2002 |
Susan Jane Helmsová (* 26. február 1958, Charlotte, Severná Karolína, USA) pôvodne inžinierka a pilotka letectva Spojených štátov, bola od januára 1990 do júla 2002 astronautkou NASA. Má za sebou päť kozmických letov, vrátane polročného pobytu na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Celkom strávila vo vesmíre 210 dní, 23 hodín a 11 minút. Po odchode z NASA sa vrátila k vojenskej službe, od roku 2008 je riaditeľkou pre plánovanie a politiku Strategického veliteľstva ozbrojených síl.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]
Susan Helmsová sa narodila v Charlotte v Severnej Karolíne, detstvo a mladosť prežila v oregonskom Portlande.
Po ukončení tunajšej strednej školy roku 1976 sa prihlásila na Akadémiu letectva (angl. U.S. Air Force Academy), roku 1980 tu získala titul bakalára (v prvej ženskej skupine).[1] Potom slúžila v letectve na základni Eglin na Floride ako dôstojník pre výzbroj lietadiel F-16. Roku 1985 dokončila magisterské štúdium na Stanfordovej univerzite. Nato dva roky učila na Akadémii letectva. V rokoch 1987 – 1988 prešla ročným kurzom na pilotnej škole (angl. USAF Test Pilot School). Potom bola preložená do skúšobného strediska v Cold Lake v Kanade.[1]
Astronautka[upraviť | upraviť zdroj]
Úspešne sa zúčastnila 13. náboru astronautov NASA a 17. januára 1990 bola začlenená do oddielu astronautov NASA. Absolvovala kurz všeobecnej kozmickej prípravy a v júli 1991 získala kvalifikáciu letového špecialistu raketoplánu Space Shuttle.[2]
Po dokončení prípravy zastávala rôzne funkcie v NASA. Už po dvoch rokoch odštartovala do vesmíru na palube raketoplánu Endeavour. Misia STS-54 začala 13. januára 1993, po splnení programu letu (hlavnou úlohou bolo vypustenie družice TDRS-6) astronauti pristáli 19. januára 1993 na Floride, let trval 5 dní, 23 hodín a 39 minút.[3]
V dňoch 9. – 20. septembra 1994 pobývala vo vesmíre druhýkrát. Let STS-64 raketoplánu Discovery trval 10 dní, 22 hodín a 51 minút. V jeho priebehu astronauti vypustili a opäť zachytili družicu Spartan a previedli radu ďalších experimentov.[4]
Po tretíkrát sa do vesmíru dostala v dňoch 20. júna až 6. júla 1996 v Shuttlu Columbia pri lete STS-78. Posádka sa v laboratóriu Spacelab venovala výskumom vplyvu mikrogravitácie na živé organizmy a technologickým experimentom. Dĺžka letu bola 16 dní, 21 hodín a 48 minút.[5]
V novembri 1997 bola menovaná palubným inžinierom posádky Expedície 2 na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), kolegami v posádke sa stali Jurij Usačov a James Voss.[2]
Súčasne s prípravou na pobyt na ISS bola vo februári 2000 zaradená do posádky letu STS-101. Raketoplán Atlantis odštartoval 19. mája 2000, cieľom letu bolo zásobenie ešte neobývanej ISS a zvýšenie jej dráhy.[6]
Druhá základná posádka ISS vzlietla do vesmíru 8. marca 2001 v raketopláne Discovery (let STS-102). Po bežnom polročnom pobyte na ISS sa trojica Usačov, Voss, Helmsová vrátila na Zem opäť v Discovery pri lete STS-105. Pristátie na myse Canaveral prebehlo 19. júna 2002 po 167 dňoch, 6 hodinách a 42 minútach letu.[7]
V júli 2002 odišla z NASA späť do ozbrojených síl. Slúžila v rôznych funkciách v kozmických silách a letectve, v júni 2006 bola menovaná veliteľkou 45. kozmického krídla (angl. 45th Space Wing) umiesteného na základni Patrick na Floride, tu riadila všetky nepilotované vojenské štarty nosných rakiet Delta a Atlas. V novembri 2008 bola menovaná riaditeľkou pre plánovanie a politiku Strategického veliteľstva (angl. U.S. Strategic Command) na základni Offutt v Nebraske. Dňa 2. augusta 2009 bola povýšená do hodnosti generálmajora.[8]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Biographical data. Susan J. Helms [online]. Houston: NASA, rev. 2008-12-01, [cit. 2009-10-27]. Dostupné online. (anglicky) – Oficiálna biografia NASA
- ↑ a b IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия ASTROnote [online]. Moskva: rev. 2008-12-15, [cit. 2009-10-27]. Kapitola Susan Jane Helms. Dostupné online. (rusky)
- ↑ HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopedie kosmonautiky [online]. REV. 1997-12-03, [cit. 2009-10-27]. Kapitola STS-54 En/F-3. [ďalej jen Holub]. Dostupné online.
- ↑ Holub. REV. 1997-08-17, [cit. 2009-10-27]. Kapitola STS-64 Di/F-19.
- ↑ Holub. REV. 1997-12-18, [cit. 2009-10-27]. Kapitola STS-78 Co/F-20.
- ↑ Holub. REV. 2000-06-05, [cit. 2009-10-27]. Kapitola STS-101 At/F-21.
- ↑ Holub. REV. 2001-08-24, [cit. 2009-10-13]. Kapitola Expedice 2.
- ↑ MAJOR GENERAL SUSAN J. HELMS [online]. U.S. Air Force, rev. 2009-08-01, [cit. 2009-10-27]. Dostupné online. Archivované 2012-12-12 z originálu. (anglicky) – Oficiálna biografia Letectva Spojených štátov
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Susan Helmsová
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Susan Helmsová na českej Wikipédii.