Svojprávnosť
Svojprávnosť môže byť:
- v práve:
- v staršom občianskom práve: spôsobilosť k právnym činom alebo spôsobilosť na právne úkony[1], pozri pod spôsobilosť na právne úkony
- vlastnosť byť „sui iuris“ (svojprávny, svojho práva, vlastného práva, s vlastným právom), čo je latinský výraz vyskytujúci sa v rôznych významoch v rímskom práve, kánonickom práve, Tripartite a podobne[2][3][4][5][6][7], pozri napr. persona sui iuris a cirkev svojprávneho obradu (Cirkev sui iuris)
- všeobecne (o človeku, národe, literárnom útvare a podobne): schopnosť samostatne existovať či rozhodovať o sebe, samostatnosť, svojbytnosť[8][9][10][11]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Pozri zdroje v článku spôsobilosť na právne úkony.
- ↑ 2. Rímska jurisprudencia [bvsp.open.sk/1.semester/Rimske%20pravo%20I/Rimske%20pravo%20A.docx dostupné online]
- ↑ Penzum latinských právnických termínov, maxím a spojení používaných v každodennej praxi [online]. upjs.sk, [cit. 2018-03-14]. Dostupné online.
- ↑ Kódex kánonického práva Kán. 112 [1] (Codex iuris canonici Can. 112 [2])
- ↑ TIMKOVIČ, J. V. Rusínska a slovenská Cirkev sui iuris. In: Krásnobrodský zborník, Prešov, II (1997) 2, str. 211-219 [3]
- ↑ Tripartitum - Titulus CXIX S. 193 dostupné online
- ↑ Tripartitum. [s.l.] : EUROKÓDEX. 321 s. ISBN 978-80-89363-24-7. S. 155 (článok 119 § 1).
- ↑ PIŠÚT, M.. Dejiny slovenskej literatúry. [s.l.] : Obzor, 1984. 902 s. S. 284, 633.
- ↑ svojprávny. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
- ↑ svojprávny. In: Krátky slovník slovenského jazyka, 2003 dostupné online
- ↑ svéprávný. In: HAVRÁNEK, Bohuslav, ed. a kol. Slovník spisovného jazyka českého. Praha: Academia, 1989. dostupné online
Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.
- Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.