Svrab

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pokožka na ruke napadnutá svrabom.

Svrab je infekčné kožné ochorenie, ktorého pôvodcom je zákožka svrabová (lat. Sarcoptes scabiei). Toto kožné ochorenie je charakterizované intenzívnym svrbením.

Zákožka svrabová[upraviť | upraviť zdroj]

Nákres 2 roztočov Sarcoptes scabiei z encyklopédie Brockhaus and Efron.

Je to okrúhly roztoč so značne skrátenými kužeľovitými nohami. Samička meria 0,3 – 0,5 mm, samček 0,25 mm. Cele telo je sploštené. Tieto parazity žijú v koži človeka. Samičky v koži vŕtajú chodbičky, do ktorých kladú vajíčka. Chodbičky sú dlhé 1 – 2 cm, na povrchu kože sa javia ako tenké nepravidelné pásiky. Samička po vniknutí do kože zanecháva za sebou výkaly a vajíčka. Živia sa tkanivovou tekutinou. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré vyliezajú na povrch kože, zaliezajú do vlasových vačkov a živia sa mazom. Vo svojom vývoji prekonajú jedno až dve nymfálne štádia. Celý vývoj trvá asi 14 dní. Samček žije len na povrchu kože. Roztoč žije 3 – 6 týždňov, mimo človeka len niekoľko dní. Veľkosť samičky je na hranici viditeľnosti voľným okom. V koži ju možno nájsť podľa príznakov – na koži sa vytvorí ružová čiarovitá papula ukončená perleťovou hrudkou. V tejto perleťovej hrudke je uložená samička. Nachádza sa na miestach, kde je koža jemná, tenká. Napríklad medzi prstami rúk a nôh, na zápästí, medzi lopatkami, medzi prsníkmi, v oblasti brucha, na vnútornej strane stehien, v podpazuší. Nepostihuje dlane ani stupaje. Vyskytuje sa aj na netypických miestach so zvraštenou kožou – vonkajšie pohlavné orgány.

Epidemiológia[upraviť | upraviť zdroj]

Inkubačná doba je 1 – 3 týždne. Človek sa nakazí pohlavným stykom, ide teda o pohlavne prenosné ochorenie, ale aj priamym kontaktom z človeka na človeka, používaním spoločnej posteľnej bielizne. Hromadné nákazy bývajú v spoločných ubytovniach.

Klinický obraz[upraviť | upraviť zdroj]

Chorí pociťujú intenzívne svrbenie, najmä večer, keď sa zahreje pod prikrývkou celé telo. Pacienti si škrabú kožu, pričom môžu vzniknúť až krvavé škrabance, ktoré sa môžu sekundárne bakteriálne infikovať. U imunodeficientých osôb (aj s AIDS) sa môže vyvinúť ťažká forma – scabies norvegica.

Diagnostika[upraviť | upraviť zdroj]

Na diagnostické vyšetrenie sú vhodné čerstvé papulózne lézie. Použije sa tenký skalpel alebo ihla. Hrot sa vpichne do perleťovej hrudky smerom proti chodbičke. Posúva sa do hĺbky a dopredu a nakoniec vyvažovacím spôsobom na povrch kože. Samička zvyčajne zostane prichytená na povrchu nástroja a je voľným okom zachytiteľná ako belavá bodka. Následne sa položí na podložné sklíčko a prezerá sa pod mikroskopom. Vyšetrované miesta sa dezinfikujú po odbere. Diagnóza je potvrdená nájdením dospelého parazita, larvy, vajíčka. U osôb, ktoré úzkostlivo dbajú o hygienu a čistotu tela, môžeme nájsť len niekoľko lézií, pričom chodbičky nemusia byť viditeľné.

Terapia[upraviť | upraviť zdroj]

Používajú sa lindanové prípravky, permetrín, benzylbenzoátové prípravky a sírová pasta. Prípravky sa vtierajú do kože 2x denne počas 3 dní. Je dôležité natrieť celé telo. Po liečbe nasleduje kúpeľ, dôsledná výmena posteľnej bielizne s dezinfekciou. Treba preliečiť aj rodinných príslušníkov a sexuálnych partnerov.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Totková A., Klobušický M. – Lekárska parazitológia, Osveta, 2008
  • Bálint O. – Infektológia a antiinfekčná terapia, Osveta, 2000

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]