Symbolika v architektúre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Symbol v architektúre môže byť tvaroslovie nejakej budovy, alebo len časť tejto budovy, či nejaký ornament na fasáde tohto objektu (či už plošný alebo plastický), ktorý so svojím významom splynul do vnútornej jednoty – do akéhosi celku a tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto budovy, čí jej časti. Ide o taký objekt, ktorý zastupuje či reprezentuje (aj) niečo iné, ako to na čo bol vytvorený a to na základe istej podobnosti, asociácie, či čisto len zhody.

Hlavnými vyjadrovacími prostriedkami symboliky v architektúre sú tvar, plocha, farba a proporcia.

Pôsobenie architektonického diela na človeka:

  • prvotný význam – funkčný, technický, estetický – nám architektúra sprostredkúva mnohé
  • druhotný význam – sociálny, kultúrny, historický – kde spadá aj tématika symboliky

Vnímanie symboliky pozorovateľom[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkú rolu pri vnímaní prostredia pozorovateľom zohrávajú:

intuícia, asociatívne myslenie, vedomé i podvedomé chápanie kultúrnych a spoločenských súvislostí, ktorých sme súčasťou a z ktorých architektúra pramení, podprahové vnímanie symbolov a pôsobenie základných archetypov zakódovaných v myslení – podnietenými skúsenosťami jedinca, ale aj celej spoločnosti. Svojím pôsobením architektúra spätne ovplyvňuje okolie, svojich užívateľov i okoloidúcich. Okrem toho svojím dispozičným riešením istým spôsobom organizuje všetky činnosti človeka – od spôsobu fungovania mesta až po tie najjednoduchšie úkony v domácnosti. Tvorba prostredia prostredníctvom architektúry je preto činnosť s veľkým vplyvom na človeka a malo by sa k nej pristupovať nanajvýš zodpovedne.

Delenie symboliky poľa spôsobu jej vyjadrenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • explicitná – priama symbolika prostredníctvom geometrických, formálnych elementov a organických tvarov zobratých z prírody. Je zjavným tvarotvorným prvkom architektúry, či už ako jej hmotový alebo plošný výrazový prostriedok. Túto symboliku je možné vnímať aj vizuálne.
  • implicitná – nepriama symbolika zahrňajúca symbolizmus čisto len teoreticky a je dekoratívne aplikovaná na vnútornú štruktúru diela. Vzťahuje na vnútornú podstatu budovy, zámer kvôli ktorému vznikla, či funkciu na ktorú je určená. Túto symboliku vnímame na základe bližších poznatkov o objekte.
  • kombinovaná – zahrňujúca explicitný aj implicitný symbolizmus

Úloha architekta v prostredí[upraviť | upraviť zdroj]

  • vychádza z pochopenia informácií zakódovaných v okolí, z kontextov doby a spoločnosti.
  • autor architektúrou vyjadruje čo rozpoznal v prostredí, ale zároveň ho obohacuje vlastným prístupom a tvorivým prístupom k nedopovedanému
  • vzniknutá architektúra sa stáva súčasťou prostredia a jej následné pôsobenie na okolie je opäť jedným z podkladov na vznik ďalších, niečím nových diel

Každá architektúra, kde sa architekt pri jej tvorbe zamýšľal nad jej významom pre spoločnosť, zahrňuje nejaký prvok symbolizmu vo svojej kompozícii a tieto kvality obohacujú charakter architektúry ako celku. Je dôležité rozumieť, že explicitné zahrnutie symbolizmu pri tvorbe diela musí byť v ňom zahrnuté tak, aby symbolická hodnota nepresahovala alebo bola približne vyvážená s estetickou vlastnosťou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]