Syndróm zavrhnutého rodiča

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Syndróm zavrhnutého rodiča, alebo aj Syndróm odcudzeného rodiča (angl. Parental Alienation Syndrome (PAS)) je termín, ktorý vytvoril americký psychiater Richard A. Gardner (1931–2003) na začiatku 80. rokov 20. storočia.[1] Definoval ho ako poruchu, ktorá sa prejavuje tým, že dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov.

Príčinou má byť kombinácia faktorov, najmä indoktrinácia zo strany druhého rodiča (takmer výhradne ako súčasť sporu o zverenie dieťaťa do starostlivosti po rozvode rodičov)[2][3][4] a vlastné pokusy dieťaťa ohovárať jedného z rodičov. Gardner tento termín predstavil v roku 1985 v článku, popisujúcom súbor príznakov, ktoré pozoroval začiatkom 80. rokov.

Gardner popísal 8 príznakov, kritérií pre určenie syndrómu zavrhnutého rodiča[5]:

  1. Nenávistná kampaň za degradáciu rodiča. (dieťa prejavuje nenávisť k rodičovi, záporné charakteristiky, zlé činy a správanie, vytesnené pozitívne emócie).
  2. Absurdné zdôvodňovanie tejto nenávisti. (nechce ísť k rodičovi, pretože sa stále pýta na školu a pod.)
  3. Neprítomnosť ambivalencie (čiernobiele hodnotenie rodičov). (jedného rodiča prijíma nekriticky a druhého iba kritizuje).
  4. Fenomén nezávislého názoru, deti postihnuté syndrómom zavrhnutého rodiča často uvádzajú, že nechuť stýkať sa s druhým rodičom je ich vlastná.
  5. Reflexívna podpora programujúceho rodiča. (automaticky súhlasí s jedným rodičom a ignoruje druhého)
  6. Neprítomnosť pocitu viny. (ignoruje city trpiaceho rodiča bez pocitu viny, nie je vďačné za darček a pod…)
  7. Vypožičané scenáre (papagájovanie). (deti používajú slová a výrazy, ktoré nie sú obvyklé v ich veku).
  8. Rozšírené nepriateľstvo na členov pôvodnej rodiny zavrhnutého rodiča.

Syndrómom odcudzenia dieťaťa manipuláciou zo strany druhého rodiča, väčšinou v porozchodovej starostlivosti o deti sa komplexne zaoberal aj Richard Warshak, prominentný americký psychiater, ktorý na túto tému nakrútil špecializované inštruktážne video pre pomáhajúce profesie, rodičov a deti Welcome back, Pluto[6] (Vitaj naspäť, Pluto!).

Na syndróm zavrhnutého rodiča poukazujú hlavne rodičia, ktorí po rozchode odlúčení od svojich detí[7]. Rovnako právnici v rozvodových kauzách a odborníci, ktorí pracujú na sporných rozvodových prípadoch a poukazujú na to, že deti sú manipulované, aby si vymýšľali proti jednému z rodičov falošné obvinenia.

Podobne ako syndróm týranej ženy nie je rovnomenná diagnóza a spadá pod kategóriu psychického či fyzického týrania, rovnako syndróm zavrhnutého rodiča je popis klinických symptómov, ktoré vyjadrujú patologický jav, narušenú psychickú identitu dieťaťa, ktoré sa stalo obeťou rodičovských sporov po rozpade rodiny. V USA, po prijatí piatej edície diagnostického a štatistického manuálu DSM – V, sformulovali novú diagnózu, ktorá vychádza z klinického obrazu syndrómu zavrhnutého rodiča. Ide o kategóriu detského emocionálneho zneužívania, ktoré manuál popisuje ako „úmyselné verbálne alebo príznačné konanie rodiča, alebo opatrovníka dieťaťa, ktorého následkom, alebo predpokladaným možným následkom, je značná psychická ujma u dieťaťa.” Príklady správania programujúceho rodiča pomenuvávajú ako červené indikátory. Čím viac z nich sa prejavuje v správaní rodiča, tým je väčšia pravdepodobnosť syndrómu zavrhnutého rodiča. Výsledok 10 a viac je indikátorom syndrómu PAS.[1]

Syndróm zavrhnutého rodiča je v niektorých prípadoch uznávaný ako diagnóza lekárskymi aj právnymi autoritami, podľa MKCH-10 ako F91.0, F92.8, F93.8.[8][9][10][11][12] Drvivá väčšina odbornej komunity ho však považuje za problematický a nejasný [13][14][15][16][17].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ GARDNER, Richard A.. Parental Alienation Syndrome (PAS): Sixteen Years Later. Academy Forum, 2001, roč. 45, čís. 1. Dostupné online.
  2. ↑ BERNET, W. Parental Alienation Disorder and DSM-V. The American Journal of Family Therapy, 2008, roč. 36, čís. 5, s. 349–366. DOI: 10.1080/01926180802405513.
  3. ↑ Rohrbaugh, Joanna Bunker. A comprehensive guide to child custody evaluations: mental health and legal perspectives. Berlin : Springer, 2008. ISBN 0-387-71893-1. S. 399–438. (anglicky)
  4. ↑ WARSHAK, Richard A.. Bringing sense to Parental Alienation: A Look at the Disputes and the Evidence. Family Law Quarterly, roč. 37, čís. 2, s. 273–301. (anglicky)
  5. ↑ Mgr. Zdenka LACKOVÁ: Syndróm zavrhnutého (odcudzeného) rodiča - príspevok z vedeckej konferencie “Dieťa v ohrození” organizovanej Výskumným ústav detskej psychológie a patopsychológie SAV, dostupné online
  6. ↑ http://www.warshak.com/pluto/index.html
  7. ↑ Syndróm zavrhnutého rodiča, reportáž TV JOJ -https://www.youtube.com/watch?v=S9TwYqsRxTI
  8. ↑ BAKALÁŘ, E.: Konference o syndromu zavrženého rodiče (PAS). In Psychologie dnes, VIII., 2002, No 12, p. 4-5
  9. ↑ CORBLUTH, S.: Deti nahlas. Dostupné na: www.prava-deti.sk. ISSN 2453-7993
  10. ↑ GARDNER, R. A.: Terapeutické intervence u dětí se syndromem zavržení rodiče, Praha, Triton 2010. 432 s. ISBN 978-80-7387-365-3
  11. ↑ ŠVARC, J., BAKALÁŘ, E.: Syndrom zavrženého rodiče. Příčiny, diagnostika, terapie. In Praktický lékař, 84, 2004, No 1., p. 40-45
  12. ↑ Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o príznakoch a diagnostike zanedbávania, týrania alebo zneužívania maloletej osoby a o postupe poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri oznamovaní podozrenia na zanedbávanie, týranie a zneužívanie maloletej osoby. Číslo: 07566-2012-OZS. Dňa 13. 12. 2012. In Vestník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Čiastka 39-60. Dňa 27. decembra 2012. Ročník 60. S. 305-312. Dostupné na internete: www.health.gov.sk
  13. ↑ FALLER, KC. The parental alienation syndrome: What is it and what data support it?. Child Maltreatment, 1998, roč. 3, čís. 2, s. 100–115. Dostupné online [cit. 2014-11-17]. DOI: 10.1177/1077559598003002005. Archivované 2016-03-27 z originálu. (anglicky)
  14. ↑ BRUCH, CS. Parental Alienation Syndrome and Parental Alienation: Getting It Wrong in Child Custody Cases. Family Law Quarterly, 2001, roč. 35, čís. 527, s. 527–552. Dostupné online. DOI: 10.2139/ssrn.298110. (anglicky)
  15. ↑ WOOD, CL. The parental alienation syndrome: a dangerous aura of reliability. Loyola of Los Angeles Law Review, 994, roč. 29, čís. 4, s. 1367–1415. Dostupné online. (anglicky)
  16. ↑ HOULT, JA. The Evidentiary Admissibility of Parental Alienation Syndrome: Science, Law, and Policy. Children's Legal Rights Journal, 2006, roč. 26, čís. 1, s. 1–61. Dostupné online [cit. 2014-11-17]. Archivované 2014-08-10 z originálu. (anglicky)
  17. ↑ Harry Dettenborn: Parental Alienation Syndrome. In: Markus A. Wirtz (Hrsg.): Dorsch: Lexikon der Psycholog. 16. vollst. überarb. Aufl. Huber, Bern 2013, ISBN 978-3-456-85234-8, S. 1154. Online

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Syndrom zavrženého rodiče na českej Wikipédii a Eltern-Kind-Entfremdung na nemeckej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Syndróm_zavrhnutého_rodiča&oldid=7674344“