Systémová povaha frazém

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Systémová povaha frazém je doteraz celkom nevyriešená základná otázka frazeológie. Jestvujú dva odlišné názory. Podľa jedného sú frazémy nemodelové a ustálené syntagmy prvkov, z ktorých (aspoň) jeden je z hľadiska druhého členom extrémne obmedzenej a zavretej paradigmy (Filipec – Čermák, 1985). Podľa druhého je frazeologický systém

  • sústava frazém spojených určitými vzťahmi a tvoriacich v synchrónnom aspekte frazeologický fond jazyka. K týmto vzťahom patria
a) systémové vzťahy medzi komponentmi frazémy;
b) vzťahy medzi rozličnými frazémami;
c) vzťahy medzi frazémami a druhými jazykovými jednotkami.
  • súhrn frazém spojených navzájom ustálenými (invariantnými) vzťahmi na paradigmatickom a syntagmatickom základe. Užitočné je chápať frazeologický čiastkový systém jazyka historicky. Zvlášť zreteľne sa objavuje dialektická súvislosť synchrónie a diachrónie v systéme spôsobu tvorenia frazém. Jednak tvorenie frazém prebieha aj v súčasnosti, jednak výsledky procesov tvorenia frazém obsahujú aj určité historické momenty.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • J. Filipec – F. Čermák, 1985; V. M. Mokijenko, 1980; R. Eckert, 1992.
Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.