Preskočiť na obsah

Sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vodná elektráreň u Gabčíkova
Pohľad na Gabčíkovo

Sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros (SVD G-N) je veľký projekt vodných diel na Dunaji. Začal zmluvou zo 16. septembra 1977 (Zmluva 1977[1] alebo Zmluva '77[2]), ktorú uzavreli Československá socialistická republika a Maďarská ľudová republika.[1][2] Projekt bol zameraný na predchádzanie katastrofickým povodniam, zlepšenie splavu rieky, výrobu čistej elektriny a športovo-rekreačné využitie Dunaja.[1][2]

Na Slovensku bola dokončená len časť projektu, a to vodné dielo Gabčíkovo, pretože Maďarsko najprv jednostranne projekt pozastavilo a potom sa ho snažilo ukončiť, kvôli ekonomickým obavám a obavám o životné prostredie.[3] Slovenská časť projektu pokračovala s alterantívnym riešením, nazývaným „Variant C“, ktoré spočívalo v presmerovaní Dunaja, ktorý tvorí hranicu medzi krajinami. Tieto dôvody zapríčinili vznik medzinárodneho sporu medzi Slovenskom a Maďarskom, ktorý dodnes (2024) nie je vyriešený. Obe strany sa obrátili na Medzinárodný súdny dvor o vyriešenie sporu.

Zmluva 1977

[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt výstavby vodných diel bol odsúhlasený 16. septembra 1977 v zmluve označovanej ako „Zmluva 1977“. Podľa tohto projektu mal byť vybudovaný cezhraničný hrádzový systém medzi mestami Gabčíkovo v Československej socialistickej republike (teraz na Slovensku) a Nagymaros v Maďarskej ľudovej republike (teraz Maďarsko). Tieto priehrady by zastavili pravidelné povodne (podobné katastrofám z rokov 1945 a 1965) a umožnili by zisk čistej elektrickej energie. Takisto by umožnili celoročný splav Dunaja a predstavovali by súčasť vnútrozemskej navigácie mohansko-dunajským prieplavom.

Podľa pôvodného plánu mala byť časť rieky odklonená do umelého kanálu u maďarskej dediny Dunakilti a do vodnej elektrárne u Gabčíkova (8 turbín s kapacitou 720 MW). Kanál by potom vrátil vodu do rieky s prehĺbeným dnom u obce Nagymaros by bola vybudovaná podobná menšia priehrada a vodná elektráreň (s kapacitou 158 MW). Elektráreň u Gabčíkova bola určená na prevádzku len v prípade zvýšenej potreby a priehrada u obce Nagymaros, ktorá by bola asi o 100 kilometrov ďalej, mala obmedzovať fluktuácie hladiny vody.

Keďže väčšina stavby mala prebehnúť na území Slovenska, maďarská vláda bola zaviazaná pomôcť s časťami výstavby na Slovensku, aby bol zariadený rovnaký podiel práce oboch krajín.[1] Elektrina vyprodukovaná elekrárňami by bola zdieľaná na polovicu.

Obmedzenie projektu

[upraviť | upraviť zdroj]

Práca na projekte začala v roku 1978.[1] V roku 1981 obe krajiny súhlasili so spomalením výstavby kvôli ekonomickým problémom.[4] V roku 1984 vzniklo v Maďarsku hnutie protestujúce proti výstavbe vodných diel, nazývané Duna Kör (Dunajský kruh), ktoré neskôr obdržalo ceny Right Livelihood Award[5] a Goldman Environmental Prize[6] za ochranu Dunaja. Hnutie bojovalo proti skrývaniu informácií ohľadne projektu pred verejnosťou komunistickými vládami, čím sa vlády snažili vyhnúť debatám o dopade na životné prostredie. Biológovia sa obávali, že by vodné diela poškodili scenériu vyšehradskej brány a zásoby podzemnej vody, na ktorých záviselo vyše milióna Maďarov,[7] a to hlavne v okolí Budapešti. Po intenzívnych kampaniach začal byť projekt v Maďarsku nenávidený ako symbol starého režimu. Na Slovensku však výstavba pokračovala a vo výstavbe vodnej elektrárne bolo zapojených mnoho ľudí. Maďarská vláda sa neskôr rozhodla projekt pozastaviť (v roku 1989[1]), až dokým neboli poriadne preskúmané dopady na životné prostredie.[8] Tesne na to sa slovenské úrady jednostranne rozhodli pokračovať s alternatívnym riešením nazývaným „Variant C“.[8] Tým došlo k presmerovaniu Dunaja na slovenské územie a ďalší vývoj tak ostal len za slovenskými hranicami.[8] Táto zmena dramaticky zredukovala množstvo vody, ktoré tieklo do Maďarska a mala významný dopad na maďarské zásoby vody a životné prostredie.[8] Na základe toho sa maďarská vláda snažila ukončiť Zmluvu 1977.

V roku 1992 predložili československí experti sedem návrhov, ako postupovať ďalej:

Návrh Opis Komentár
A Dokončiť pôvodné plány zo Zmluvy 1977 spolu s Maďarskom. preferované Slovenskom
B Dokončiť len československú časť vodných diel.
C Obmedziť veľkosť nádrže, vybudovať vodné diela len na území Slovenska a pozdržať výstavbu u Nagymaros v Maďarsku. Rozdeliť zdieľanú nádrž na dve pomocou priehrady a namiesto priehrady u Dunakiliti vybudovať priehradu u Čunova. Tento variant sa nazýva dočasný, keďže je stále technicky možné dobudovať priehradu u Dunakiliti a zaplaviť priehradu u Čunova, aby bolo možné dokončiť vodné diela podľa Zmluvy 1977. víťazný projekt
D Dokončiť hornú časť priehrady a dokončiť priehradu u Dunakiliti.
E Využiť vodné diela len na prevenciu povodní a na zaručenie splavu rieky.
F Zastaviť výstavbu a ponechať miesto v aktuálnom stave.
G Odstrániť všetky budovy a vrátiť rieku do pôvodného stavu. preferované Maďarskom

Nakoniec sa rozhodlo postupovať alteratívnym riešením v menšej škále, teda podľa návrhu C. Umelý kanál by tak začínal u Čunova, ktoré je súčasťou Bratislavy, a vodná elektráreň Gabčíkovo by fungovala pomocou prietoku Dunaja bez zmeny hladiny vody. Výstavba tohto variantu začala v novembri 1991. V októbri 1992 začalo presmerovanie časti vody do kanálu a došlo k naplneniu nádrže u Čunova; ostatné časti (ako elektráreň) boli dokončené a spustené do prevádzky v roku 1996.

Dopad na životné prostredie

[upraviť | upraviť zdroj]

Ohľadne životného prostredia bola medzi rokmi 1996 až 2002 vypracovaná štúdia, ktorej výsledkami sú:[9]

  • intenzívne degradujúce dno Dunaja za vodným dielom Gabčíkovo (hlavne v oblasti starého Dunaja), čo je spôsobené neprítomnosťou vodného diela Nagymaros,[9]
  • znížená hladina vody,[9]
  • zvýšené množstvo sedimentu,[9]
  • zvýšené množstvo splavenín a zároveň zvýšná miera pohybu týchto sedimentov,[9]
  • znížená kapacita rieky,[9]
  • znížená stabilita kanálu.[9]

Ročné spojené štúdie vlád Slovenska a Maďarska tvrdia, že

Rozdiel medzi štúdiou z roku 2002 a novšími prácami možno prisúdiť veľkosti študovanej plochy. Štúdia medzi rokmi 1996 a 2002 bola robená na ploche od Viedne až po koniec slovensko-maďarského Dunaja. Štúdie vlád sa týkajú len vodného diela Gabčíkovo a okolitých oblastí.

Hladina podzemnej vody závisí na veľkých povodniach, ako napríklad v roku 2002, kedy povodne zdvihli silt z dna rieky a umožnili lepšiu filtráciu. Po tom sa v mnohých miestach zvýšila hladina podzemnej vody až na hladinu spred vytvorenia vodného diela, na niektorých miestach bola hladina dokonca ešte vyššia.[14] Vybudovanie vodného diela zlepšilo kvalitu podzemnej vody a dodávky vody v okolí Rusovcov a Čunova,[15] ktoré sa nachádzajú na pravej strane Dunaja. Stalo sa tak na základe zmeny podmienok v okolí a zmeny smeru toku podzemnej vody, ktorý sa zmenil zo smer SZ-JV na S-J.[16] Kvalita podzemnej vody v okolí zásobovania vodou na ľavej strane Dunaja nebolo ovplyvnené v tak veľkej miere.

Jedným z problém identifikovaným vo všetkých štúdiách je zvyýšená sedimentácia pred priehradou a erózia dna za priehradou, čo je typický problém vodných nádrží.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f SVD Gabčíkovo–Nagymaros [online]. Vodohospodárska výstavba, š.p., [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros po sedmnácti rokoch [online]. Časopis Stavebnictví, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online. (po česky)
  3. ↑ Aaron Schwabach, Diverting the Danube: The Gabcikovo-Nagymaros Dispute and International Freshwater Law, 1996, p. 7
  4. ↑ A bős-nagymarosi vízlépcsőrendszer és a hágai per története [online]. . Dostupné online.
  5. ↑ Duna Kör / Janos Vargha (Hungary) [online]. Right Livelihood Award, [cit. 2011-02-21]. Dostupné online. Archivované 2010-11-30 z originálu.
  6. ↑ Europe 1990. János Vargha. Hungary. Rivers & Dams [online]. Goldman Environmental Prize, [cit. 2011-01-08]. Dostupné online. Archivované 2010-11-23 z originálu.
  7. ↑ New Scientist [online]. New Science Publications, 3 February 1994. Dostupné online.
  8. ↑ a b c d Owen McIntyre: Gabčíkovo – Nagymaros Project: A Test Case for International Water Law?, In: Anton Earle, Anders Jagerskog and Joakim Öjendal (editors): Transboundary Water Management: Principles and Practice, Stockholm International Water Institute, 2010, page 228 [1]
  9. ↑ a b c d e f g Massimo Greco, Armando Carravetta, Renata Della Morte, River Flow 2004, Volume 1, Taylor & Francis, 2004, pp. 138–141
  10. ↑ Environmental monitoring [online]. . Dostupné online. Archivované 2009-05-17 z originálu.
  11. ↑ a b Groundwater quality processes after the bank infiltration from the Danube at Čunovo [online]. . Dostupné online. Archivované 2009-10-08 z originálu.
  12. ↑ a b Monitoring prírodného prostredia - VR 2008 [online]. . Dostupné online. Archivované 2016-03-17 z originálu.
  13. ↑ Joint annual report on the environment monitoring in 2010
  14. ↑ Monitorovanie prírodného prostredia v oblasti vplyvu VD Gabčíkovo (Monitoring of the natural environment in the area of influence Gabčíkovo) [online]. . Dostupné online. Archivované 2021-09-29 z originálu.
  15. ↑ Slovak – Hungarian Environmental Monitoring on the Danube, 2006
  16. ↑ Ground water regime monitoring, page 5[nefunkčný odkaz]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Bratislavský portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gabčíkovo–Nagymaros Dams na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sústava_vodných_diel_Gabčíkovo_–_Nagymaros&oldid=7847745“