Teória očakávania

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Teória očakávania (z latinského expecto - očakávam, predvídam) je motivačná teória, ktorá stanovuje úroveň motivácie na základe vzťahu M = f(V.E),

pričom

  • M - úroveň motivácie
  • V - valencia, t. j. subjektívna hodnota očakávaného výsledku, ku ktorému motivované pracovné správanie povedie
  • E - expektácia, t. j. subjektívne očakávanie (pravdepodobnosť konkrétneho jedinca, že dané pracovné správanie k očakávanému výsledku skutočne povedie.

Pracovná činnosť je chápaná ako činnosť inštrumentálna, t. j. ako prostriedok (nástroj) na dosiahnutie pre človeka významnej hodnoty.

Interpretácia[upraviť | upraviť zdroj]

Ak umožní pracovníkovi niektorá pracovná činnosť dosiahnutie pre neho významnej hodnoty (napr. prac. postupu), t. j. ak sa bude valencia blížiť maximálnej hodnote "1" a ak sa bude súčasne expentancia (očakávanie), že dáná činnosť skutočne k postupu povedie, blížiť tiež hodnote "1", bude vysoká i motivácia - bude sa blížiť hodnote "1" - maximu.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]