Teória organického rastu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Teória organického rastu je koncepcia vývoja svetového systému analogicky s rastom alebo vývojom organizmu, pri ktorom sa prejavuje jednak špecializácia jednotlivych častí organického systému, jednak funkčná vzájomná závislosť medzi nimi.

Teória organického rastu predstavuje jeden z modelov riešenia globálnych problémov, ktorú v druhej správe Rímskeho klubu Ľudstvo v bode obratu (1974) sformulovali M. Mesarovič a E. Pestel ako protiváhu predstavy o nulovom raste z prvej správy Rímskeho klubu. Podľa autorov teórie organického rastu diktuje takýto prístup vzájomná závislosť krízových situácií: kríza preľudnenia, kríza životného prostredia, potravinová, energetická, surovinová kríza a pod.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.