Technologická singularita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Technologická singularita je vo futurológii, kybernetike, modernej mytológii a vedecko-fantastickej literatúre označenie hypotetického stavu, keď sa, obvykle pomocu umelej inteligencie alebo pomocou prepojenia ľudského mozgu s počítačom vytvoria entity s inteligenciou prevyšujúcou ľudskú, ktoré rapídne urýchlia technologický pokrok ďaleko za schopnosť ľudí zmysluplne sa na ňom zúčastňovať.

Vernor Vinge zaviedol termín "singularita" ako analógiu k situácii, keď sa vo fyzike teoreticky modeluje singularita uprostred čiernej diery. V tejto situácii fyzikálny model prestáva platiť. Samotná singularita je od priameho pozorovania oddelená horizontom udalostí, spoza ktorého neprenikne do okolia nijaká informácia. Podobne model nášho sveta naráža na neprekonateľné ťažkosti, keď sa snaží odhadnúť budúcnosť, ktorá obsahuje entity inteligentnejšie ako človek.

Myšlienku "inteligenčnej explózie" ako prvý skúmal I. J. Good, ktorý došiel k názoru, že stroje prekonajúce ľudský intelekt by mali byť schopné rekurzívne vylepšovať svoje vlastné mentálne schopnosti, až ďaleko presiahnu schopnosti svojich tvorcov. Rýchlosť ich rastu síce nesmeruje "donekonečna" v konečnom čase (prísne vzaté nejde o singularitu v matematickom zmysle), ale exponenciálne rastie čoraz väčším tempom nad všetky medze. V osemdesiatych rokoch potom Vernor Vinge spopularizoval myšlienku Singularity v prednáškach, esejach a sci-fi. V ostatnej dobe viacerí výskumníci v oblasti umelej inteligencie a informatiky vyjadrili svoje obavy z potenciálneho nebezpečia, ktoré by v prípade realizácie takéhoto vývoja hrozili.

Niektorí futurológovia, ako napríklad Ray Kurzweil, ju považujú za súčasť dlhodobého trendu urýchľovania vývoja, ktorý generalizuje Moorov zákon na technológie omnoho staršie ako je integrovaný obvod.