Tradičná logika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tradičná logika je formálna logika, ktorá skúma všeobecné ľudské zákony správneho budovania a spájania myšlienok pri uvažovaní (zákon totožnosti, zákon protirečenia, zákon vylúčenia tretieho, zákon dostatočného dôvodu) a ich aplikáciu pri myšlienkových postupoch, všeobecne ľudské formy myslenia (súd a pojem) a formy spájania myšlienok pri usudzovaní (indukcia, tradukcia, analógia, dedukcia), pravidlá dokazovania a vyvracania.

Zakladateľom tradičnej logiky je Aristoteles.

Niekedy sa hovorí, že tradičná logika je logika, ktorá vznikla v stredoveku na základe Aristotelovej logiky.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.