Tripartitum
Tripartitum alebo Opus tripartitum (plným názvom Tripartitum opus iuris consuetudinarii inclyti Regni Hungariae partiumque adnexarum = Trojdielne spracovanie obyčajového práva slávneho Uhorského kráľovstva a pripojených krajín) bol uhorský zákonník (právna kniha), ktorý spísal a vydal krajinský sudca a uhorský palatín Štefan Verbőci.
Vzniklo v rokoch 1500 - 1514 z poverenia kráľa Vladislava II. Jagelovského. Jeho cieľom bola kodifikácia feudálneho právneho systému a odstránenie stavu právnej neistoty, ktorá postihovala najmä nižšie vrstvy šľachty.
Jeho autor zozbieral, zapísal a spracoval vtedajšie platné uhorské súkromné ale aj verejné obyčajové právo.
Uhorský snem schválil Tripartitum v r. 1514 ako návrh zákonníka. Vzhľadom k tomu, že jeho text neobsahoval kráľovu pečať, nenadobudlo formálne platnosť zákona. Od r. 1514 napriek tomu sa Tripartitum začalo používať. Uznávala ho súdna prax, neskôr aj zákony a právna veda, ktoré sa odvolávali na jeho ustanovenia.
Tripartitum hovorilo o jednotnej šľachte, čím zvýhodňovalo postavenie nižšej šľachty a zemianstva. Po Dóžovom povstaní upevnilo tiež závislosť poddaných na zemepánoch.
Do rozpadu Rakúsko-Uhorska malo Tripartitum 46 vydaní, prvé vyšlo vo Viedni v r. 1517, na Slovensku v Bardejove v r. 1632. Slovenský preklad časti Tripartita, ako aj slovenské marginálne poznámky, obsahuje však aj pomerne nedávno objavený prevažne latinský rukopisný kódex z polovice 16. storočia uložený v Maďarskej krajinskej knižnici v Budapešti. Je to jedinečná jazyková pamiatka slovenčiny a doklad o používaní zbierky v slovenskom prostredí.
Tripartitum na Slovensku s určitými zmenami vyvolanými zmenenými spoločensko-politickými pomermi platilo až do roku 1950.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tripartitum
