Trojpoľné hospodárstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Trojpoľné hospodárstvo (iné názvy: trojpoľné hospodárenie, trojpoľný systém, trojpoľné poľnohospodárstvo) je spôsob obrábania pôdy používaný v Európe od 12. storočia do začiatku 19. storočia (miestami už od 8. storočia a miestami až do 20. storočia). Nahradil tzv. dvojpoľný systém (jarina – ozimina [využívalo sa iba 50% pôdy]), používaný vo včasnom stredoveku.

Trojpoľný systém spočíval v rozdelení obrábanej pôdy na 3 časti: Jedna sa osiala na jar (tzv. jarinou), druhá na jeseň (tzv. oziminou) a tretia sa nepoužila (úhor). Na ďalší rok sa to celé posunulo – úhor bol osiaty na jar, osiata časť na jar bola osiata na jeseň a posledná časť poľa odpočívala.