Preskočiť na obsah

Téreus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Filoméla a Prokné ukazujú Téreovi zabitého Itya, rytina zo 16.storočia

Téreus (starogr. ΤηρεύςTéreus, lat. Tereus) je v gréckej mytológii trácky kráľ, manžel Prokny, dcéry aténskeho kráľa Pandióna I. a jeho manželky Zeuxippy.[1][2]

Trácky kráľ Téreus pomohol aténskemu kráľovi Pandiónovi zahnať nepriateľov, ktorí obliehali Atény. Pandión mu preto z vďaky dal za manželku svoju dcéru Proknu.[2] Téreus a Prokné potom odišli do Trákie, kde sa onedlho stali rodičmi syna Itya.[3][1]

Po piatich rokoch manželstva požiadala Prokné manžela, aby jej priviedol z Atén sestru Filomélu na návštevu. Téreus jej to sľúbil netušiac, akej tragédii ide v ústrety. Keď vstúpil do aténskeho paláca a uvidel Filomélu, okamžite podľahol jej kráse a zaľúbil sa do nej. Filoméla jeho lásku neopätovala a preto sa jej hneď po príchode do Trákie pokúsil v hustom lese zmocniť násilím. Filoméla sa mu však ubránila a aby ju prinútil k povoľnosti zatvoril ju do osamelej chatrče. Filomélu ale vezenie nezlomilo a v hneve mu vykričala, že nebude mlčať. Téreus jej preto v obave, že to naozaj urobí, vyrezal jazyk.[1][3]

Filoméla si nakoniec aj tak našla spôsob ako to sestre oznámiť. Vytkala správu o svojom osude na závoj a vo vhodnej príležitosti ho poslala svojej sestre. Prokné potom tajne odviedla Filomélu do paláca a spoločne pripravili Téreovi najstrašnejšiu pomstu akú si len žena môže vymyslieť. Prokné zabila svojho syna Itya a pripravila z neho manželovi večeru.[4][1][3]

Keď sa už Téreus navečeral, Prokné mu prezradila na akom mäse si pochutnal. Zhrozený Téreus vytiahol meč, aby svoju manželku zabil, ale v tej chvíli ich najvyšší boh Zeus za tento ohavný zločin všetkých troch zbavil ľudskej podoby. Filomélu premenil na lastovičku, Proknu na slávika a Térea zmenil na dudka, ktorého chochol bude navždy pripomínať chochol z jeho prilby.[1][3]

Keď sa o tom dozvedel kráľ Pandión, zo straty svojich dcér sa žiaľom usúžil až k smrti.[5]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e Apollodoros, Bibliotheca, 3,14,8.
  2. a b Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny II.. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 122.
  3. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 444.
  4. Hyginus, Fabulae 45.
  5. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 351.