Pandión I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dcéry kráľa Pandióna, Prokné a Filoméla, autorka maľby: Elizabeth Jane Gardner (1837 – 1922)

Pandión I. (starogr. ΠανδίωνPandión, lat. Pandion) je v gréckej mytológii syn aténskeho kráľa Erichthonia a jeho manželky najády Praxithey,[1] bol aténsky kráľ.

Pandión sa oženil so Zeuxippou a mal s ňou dcéry, Proknu a Filomélu a synov Erechthea a Bouta.[2] Dcéru Proknu potom vydal za tráckeho kráľa Térea za odmenu, že mu pomohol poraziť vojsko tébskeho kráľa Labdaka, ktorý napadol Atény.[2]

Prokné sa následne stala matkou syna Itya a žila vo svojej novej tráckej domovine šťastne až dovtedy, kým ju neprišla navštíviť jej sestra Filoméla, do ktorej sa nešťastne zaľúbil jej manžel Téreus.[3] Filoméla ale jeho lásku neopätovala a preto sa ju Téreus pokúsil zmocniť násilím a keďže sa mu ubránila, zatvoril ju v hustom lese do osamelej chatrče.[3] Filomélu nezlomilo ani väzenie a vyhrážala sa mu, že nebude mlčať a preto jej vyrezal jazyk.[2][3]

Filoméla však prišla na spôsob ako to oznámiť sestre, vytkala správu o svojom osude na závoj, ktorý sestre podala. Prokné potom manželovi pripravila strašnú pomstu, zabila ich syna Itya a predložila mu ho na večeru. Najvyšší boh Zeus však nedopustil, aby tento hrozný zločin ostal bez trestu a všetkých troch zbavil ľudskej podoby. Térea premenil na dudka, Proknu na slávika a Filomélu na lastovičku.[2][3]

Keď sa Pandión o tom dozvedel, zo žiaľu nad stratou svojich dcér sa usúžil až k smrti.[4]

Po Pandiónovej smrti kráľovské žezlo prevzal jeho syn Erechteus a Boutes sa stal veľkňazom svätýň bohyne Atény a boha Poseidóna.[5]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Apollodoros, Bibliotheca, 3,14,6.
  2. a b c d Apollodoros, Bibliotheca, 3,14,8.
  3. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 148.
  4. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 351.
  5. Apollodoros, Bibliotheca, 3,15,1.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]