Urbanisme

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Urbanisme je prvý z Le Corbusierových spisov o stavbe miest, ktorý publikoval v roku 1925. Je rozdelený do troch častí:

  • prvá pojednáva o všeobecných základoch a cieľoch,
  • druhá o meste “Ville Contemporaine” a
  • tretia o plánoch pre mesto Paríž.

V knihe nepíše rečou analýzy, argumentov, skôr rečou dekrétu, denného rozkazu. Príklad: „Mesto! Toto je olúpenie prírody človekom...Je to tvorba. Poézia je ľudský akt-vyladené vzťahy medzi vnímanými obrazmi. ... Prečo by mesto nemohlo byt tiež dnes zdrojom poézie?”

Delí urbanizmus na cestu človeka a somára: „Takmer všetky plány miest na kontinente načrtol somár. Aj plán Paríža, žiaľbohu. Somár ide kľukato, bezmyšlienkovite.”

„Hlavné mestá nemajú žiadne tepny, iba kapiláry. Rast znamená ich chorobu alebo ich smrť.”

Hlavné princípy urbanizmu Le Corbusiera[upraviť | upraviť kód]

Pre Le Corbusiera bol vzorom urbanizmus Ľudovíta XIV. S odvolaním na abbé Laugiera považuje za určujúce dva základné princípy: 1. Chaos 2. Jednota tvaru v detaile „Rimania keď niekam došli, načrtli priamočiare mesto, mesto jasné a usporiadané, v ktorom sa človek dobre cítil a rád sa prechádza. S Ľudovítom XIV. boli Rimania jedinými veľkými urbanistami na Západe.”

Riešenie dopravy[upraviť | upraviť kód]

Podľa Le Corbusiera bola problémom mesta doprava. Jeho návrh riešenia obsahoval štyri presné body:

  1. Nepreplňovať centrá miest, aby boli schopné čeliť požiadavkám dopravy
  2. Zvýšiť kompaktnosť stavieb v centre k tomu, aby boli umožnené kontakty, ktoré vyžaduje obchodný život.
  3. S ohľadom na zdokonaľovanie moderných dopravných prostriedkov od základov zmeniť súčasnú bezmocnú koncepciu ulice.
  4. Rozšíriť osádzané plochy - jediný prostriedok zaistenia dostatočnej hygieny a pokoja nutného pre sústredenú prácu vyžadovanú novým rytmom zamestnania.

Ville Contemporaine[upraviť | upraviť kód]

Prvá časť knihy hovorí o mestskom modeli Ville Contemporaine a pripavuje na model Plan Voisin.

Ville Contamporaine malo byť zoskupené okolo dvoch hlavných ulíc, pretínajúc sa v pravom uhle. Okolo tejto osovej križovatky mala byť umiestnená sieť pravouhlých sekundárnych ulíc, posunutých o 45 stupňov. Pre výstavbu boli vytýčené nasledujúce zásady:

  1. Odľahčenie centra.
  2. Zvýšenie kompaktnosti stavieb.
  3. Rozšírenie počtu dopravných prostriedkov.
  4. Rozšírenie zelených plôch.

V centre stanice s pristávacími plochami pre taxivrtulníky. Zo severu na juh a z východu na západ veľké ulice pre rýchlu dopravu (nadúrovňové mosty 40 m široké). Uprostred plochy zelene 2400 x 1500, prekryté stromami a rastlinami, stoja mrakodrapy, reštaurácie, kaviarne, luxusné obchody, budovy s dvoma a tromi stupňovitými terasami, divadlá, sály atď.; ďalej uzavreté a otvorené garáže. Vľavo: veľké verejné budovy, múzeá, mestský dom, zariadenia v všeobecnému využitiu. Ďalej vľavo: anglická záhrada (tzv. rezervná zóna pre pozdejšie rozšírenie mestského jadra). Vpravo: z jednej z priečnyh ulíc doky a priemyslové štvrte s nákladnými stanicami.Okolo mesta: voľná zóna, lesy a lúky. Za nimi: pás záhradných miest. City: 24 mrakodrapov, z ktorých každý môže poňať 10 000 až 50 000 zamestnancov. Mestské byty: otvorené alebo uzavreté obytné bloky, 600 000 obyvateľov. Záhradné mestá: 200 000 obyvateľov a viac.

V tretej časti Urbanisme sú princípy mesta Ville Contamporaine prenesené do Paríža.

Zásady, z podstatnej časti nevyslovené, na ktorých spočívali Le Corbusierove modely miest z rokov 1922 a 1925 boli kodifikované v tzv. Aténskej charte, ktorej hlavným motívom bola požiadavka, aby sa architektúra a stavba miest prispôsobila podmienkam modernej priemyselnej spoločnosti. Obracia sa proti rozdeleniu obytných štvrtí, ak toto rozdelenie znevýhodňuje chudobných. Aténska charta je určená predovšetkým estetickými a etickými hľadiskami. U politických a ekonomických problémoch sa anamnéza pýta viac na symptómy ako po príčinách choroby. Všetkých tridsaťtri miest, ktoré boli skúmané pred vydaním charty, podali svedectvo o chaotickom stave, kde chýbal vážny pokus o prispôsobenie. Architektúra vládne nad osudom mesta. Usporiadava štruktúry bývania ...zdravie, príjemnosť, harmónia sú podriadené jej rozdielom. Zoskupuje prístrešie v bytovej jednotke, ktorých vydarenosť je závislá na správnosti plánov... Zaisťuje rozširovanie bytov, priestory k práci i k odpočinku, zakladá dopravné siete...Architektúra je zodpovedná za zdravie a krásu mesta. Má za úlohu vytvoriť, alebo vylepšiť mesto, pripadne jej voľba a rozdelenie rôznych prvkov, ktorých vhodné proporcie vytvoria harmonické a trvalé dielo. Architekt má v ruke kľúč k tomu všetkému.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Le Corbuseir: Urbanisme, Paríž, 1925
  • Le Corbuseir: OEuvre comléte, 1910-1929
  • Reinbek: Charte d´Athénes, 1962