Veterný mlyn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Holandský veterný mlyn
Moulins en Hollande, Armand Guillaumin (1904).

Veterný mlyn je zariadenie, ktoré dokáže premieňať energiu vetra na kinetickú energiu (rotujúcich lopatiek). V mnohých krajinách sveta sa používa na mletie múky a pumpovanie vody.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o veterných mlynoch spadá do 1. storočia. Herón z Alexandrie v tej dobe pravdepodobne zaznamenal historicky prvé využitie veterného mlynu. Vertikálne veterné mlyny sa prvý raz používali vo východnej Perzii. Dnes bežne používané horizontálne veterné mlyny boli vynájdené v severovýchodnej Európe okolo roku 1180.

Moderné mlyny[upraviť | upraviť zdroj]

Najmodernejším druhom veterných mlynov sú veterné turbíny (čiže veterné elektrárne), ktoré sa dnes používajú na výrobu elektriny. Také turbíny môžu dosahovať výkon až 6 MW. Výhodou je skutočnosť, že vietor je obnoviteľným zdrojom energie. Ich nevýhodou však je nemožnosť vietor "naplánovať". Táto nevýhoda je čiastočne neutralizovaná použitím veternej energie ako doplnkového zdroja s inými druhmi energie, ako aj distribúciou vyrobenej energie v prípade aktuálneho prebytku.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Větrný mlýn na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).