Vnútorné vzťahy komponentov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vnútorné vzťahy komponentov sú syntaktické vzťahy medzi zložkami vnútri frazémy. Najmä v čase, keď sa osobitná úloha pri vymedzovaní frazeológie pripisovala petrifikovanosti, hodnotili sa tieto vzťahy ako iba formálne, ako nie reálne, skutočné syntaktické, resp. syntagmatické vzťahy. Novšie rozpracovanie problematiky variantnosti frazém, ako aj zistenia o ohraničenej modelovosti početných frazém potvrdzujú, že vo väčšine prípadov ani vo frazeológii nejde iba o formálne vzťahy, ale že sú to reálne syntaktické vzťahy. Novšie teórie teda posudzujú túto otázku komplexnejšie: na jednej strane pripúšťajú, že v istých celkom petrifikovaných spojeniach sú tieto vzťahy umŕtvené, naozaj iba formálne, na druhej strane zisťujú, že pri väčšine frazém existujú medzi zložkami živé syntagmatické vzťahy, pravda, oproti oblasti voľných spojení značne modifikované, resp. limitované (nemožno robiť napr. všetky tie ich transformácie, aké sú možné v oblasti istých voľných spojení). Preto sa podľa iných teoretických koncepcií považujú za anomálne. Porov. anomálnosť frazém.

Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.