Vonkajší vzťah frazémy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vonkajší vzťah frazémy je syntaktický vzťah medzi frazémou ako celkom a slovami z kontextu, ktorý sa vyskytuje pri nej. Povahu týchto vzťahov určujú viaceré skutočnosti, predovšetkým však to, či sa frazéma zapája do kontextu kontaktovým alebo dištančným spôsobom, ďalej slovnodruhová príslušnosť kľúčového komponenta frazémy (najživšie a najpestrejšie vzťahy majú frazémy so slovesom ako kľúčovým slovom), potom stupeň sémantického spätia komponentov vo frazéme (napr. frazeologické spojenia majú vo všeobecnosti početnejšie i rozmanitejšie vonkajšie (syntaktické) vzťahy ako frazeologické zrasty) a napokon aj miera ustálenosti (mikroustálenosti) frazémy, a to najmä ustálenosti tvarovej (morfologickej a syntaktickej). Súhrn všetkých týchto vzťahov frazémy sa niekedy súborne nazýva syntaxou frazémy, resp. vonkajšou syntaxou frazémy.

Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.